September 2012

Slovensko by malo znížiť závislosť od Nemecka
České Besedy a slovenské Matice nestačia
Posol do neba
Moderné svetové križiacke ťaženie
Sudca versus politici (2.časť)
Inovatívne Medzimurie
Úniu má zachrániť federálizácia
Euroázijská únia
Mobbing ako zbraň
Degenerácia ľudstva pokračuje
SNP očami nemeckých vojakov
Večný chlapec
Bezstarostné detstvo
Bronz s cenou zlata

Editoriál
Slovensko by malo znížiť závislosť od Nemecka  
 
Robert Fico chce pripojiť Slovensko do silnej európskej jedenástky, ktorá sa čoraz jasnejšie vymedzuje v rámci eurozóny a Európskej únie v otázke budúceho superštátu. Z tejto jedenástky či dvanástky má do dvoch rokov vzniknúť nový federálny štát s novým eurom, hovoria najnovšie akademické debaty a špekulácie. Ak budú pravdivé a slovenský premiér dostane zelenú, Slovensko môže byť prvým stredoeurópskym štátom z bývalého východného bloku, ktorý má šancu sa „dobrovoľne integrovať“ do novej politicky, finančne a hospodársky stabilnej únie pod nemeckou perfekcionistickou taktovkou a francúzskym dohľadom. Toto je dnes aktuálny zahraničnopolitický cieľ Roberta Fica, ktorý už bije na poplach a vraví, že Slovensko nemá inú šancu a musí sa užšie integrovať, ak chce prežiť a byť úspešné.
Otázka však je, či nová jedenástka, ktorú názorovo otestoval jej tvorca  Guid Westerwelle, nemecký minister zahraničných vecí, so Slovenskom bude rátať. Zatiaľ v nej nie je. Na výslednej správe odporúčaní skupiny jedenástich ministrov zahraničných vecí, ktorá navrhuje niekoľko zásadných zmien, chýba meno slovenského ministra zahraničných vecí. Pán Westerwelle totiž na stretnutie Skupiny pre budúcnosť Európy nepozval Miroslava Lajčáka, ale Radoslawa Sikorskeho, poľského ministra zahraničných vecí. Aj keď Poľsko nie je členom eurozóny (chce sa ním stať až vtedy, keď eurozóna vyrieši svoju dlhovú krízu), bolo jedinou stredoeurópskou krajinou z bývalého východného bloku, ktorá zasiahla aspoň do diplomatickej debaty o záchrane eura a o novom európskom superštáte,  a sekundovala tak rakúskym, nemeckým, belgickým, dánskym, francúzskym, talianskym, luxemburským, holandským, portugalským a španielskym predstavám.
Poľsko má nepochybne väčšiu váhu, vplyv a odborné zázemie na otázky európskej integrácie ako Slovensko. Zrejme vie aj precíznejšie formulovať svoje predstavy a obhajovať národnoštátne záujmy ako Slovensko, ktoré je známe tým, že nekladie výraznejší politický odpor, je lojálne a plní si akékoľvek domáce úlohy dodané z Bruselu...Až to vzbudzuje zdanie, že už ani nemusí rozmýšľať a hľadať iné alternatívy, stačí sa iba prispôsobiť a prijať to, čo presadzujú tí silnejší a najsilnejší.
Ak si napríklad spomenieme na úroveň slovenskej verejnej i politickej diskusie o vstupe Slovenska do eurozóny,  o eurovale, alebo o Lisabonskej zmluve, ktorá začala proces postupnej centralizácie Európskej únie koncom roka 2009, opäť zistíme, že európske témy boli vždy na Slovensku menej dôležité ako tie vnútropolitické. Alebo boli iba predmetom rétorických cvičení a naučených fráz. Aj v poslednej predvolebnej kampani v marcových parlamentných voľbách nerozonovali napríklad otázky budúcnosti  Slovenska v EÚ a vývoj v eurozóne, ale kauza Gorila, ktorá prekryla všetko, čo sa len dalo. Napríklad aj otázky novej hospodárskej a poľnohospodárskej koncepcie pre Slovensko či debatu o tom, čo bude pre Slovensko lepšie, ak sa Európska únia a eurozóna rozpadnú na dve skupiny. Otázky typu čo potom a ako ďalej, sa budú riešiť asi tak ako napríklad v marci 1939, keď sa oklieštené Slovensko muselo rýchlo rozhodnúť a pridať sa na stranu Tretej ríše. Alebo po roku 1945, keď Slovensko stratilo svoju samostatnosť a dostalo sa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. Alebo pred rokom 2004, keď vraj nemalo iný a lepší strategický cieľ – stať sa členom NATO a Európskej únie. Slovensko akokeby nikdy nemalo na výber a vždy sa rozhodovalo buď pre lepší, alebo len jediný možný variant.  
Robert Fico si myslí, že pre Slovensko bude lepšie, ak sa pridáme k tým najsilnejším v rámci Európskej únie. Má však na to mandát od slovenských občanov? Hovoril s nimi o tom vo volebnej kampani? Hovoril len o tom, že treba zachrániť euro a obhajoval euroval, kvôli ktorému teraz musí konsolidovať, zvyšovať dane bohatým, zvyšovať a zavádzať nové poplatky, lebo nemá zdroje a je odkázaný na ďalšie pôžičky pre verejný sektor.  Slovenská opozícia mlčí, vyčkáva a tvári sa, že nemá čo povedať. Aj to len dokazuje, aká je súčasná slovenská politika v európskom kontexte slabá a zanedbateľná.  
Robert Fico sa strategicky orientuje na Nemecko a Francúzsko podobne ako kedysi Vladimír Mečiar. Viac-menej musí, pretože zdecimované slovenské hospodárstvo je po dvadsiatich rokoch výrazne závislé od exportu do Nemecka (85%) a najmä od nemeckých a francúzskych investorov v rámci automobilového priemyslu. Ani jednej slovenskej vláde sa nepodarilo rozhýbať malé a stredné podnikanie ani oživiť domácu výrobu, slovenskú prvovýrobu a poľnohospodárstvo. Toto je podľa mňa cesta, ako je možné znižovať dieru v štátnom rozpočte a nezamestnanosť.
Aj posledné slovensko-nemecké a slovensko-francúzske rokovania potvrdili, kto má prioritu v tzv. obhajovaní národno-štátnych záujmov v slovenskej vláde. Ústretovosť Ficovej vlády voči nemeckým a francúzskym investorom je taká fatálna, až sa natíska otázka, či Slovensko má ešte vládu, ktorá zastupuje a rieši aj problémy domácich výrobcov a podnikateľov? Za koho slovenská vláda lobuje? Alebo či má iba takú vládu, ktorá spravuje hospodársku kolóniu nadnárodných spoločností a silných investorov, a vyberá dane, aby mohla dotovať pracovnú silu tým najsilnejším...    
Z pohľadu sociálneho, finančného a hospodárskeho chaosu, ktorý zmieta súčasnú eurozónu a Európsku úniu, by sme mohli povedať, že Európa aj Slovensko potrebujú radikálne zmeny, pokoj a lepšie časy. Aj novú a perspektívnejšiu víziu. Barossov akademický projekt na federalizáciu rôznorodých 27 členských štátov má minimálne jednu vážnu trhlinu – eurozónu, ktorá nie je ešte napojená na spoločnú fiškálnu a bankovú úniu. Euro je spoločnou menou iba 17 členských krajín v „chorej“ eurozóne,  z ktorej možno niektoré vystúpia, aby založili novú menu na čistom stole a ďalšie v rámci nej môžu zbankrotovať. Aj to sa môže stať. Euroval je možno len prípravná a testovacia fáza oveľa väčšieho projektu, o ktorom sníva Nemecko. V každom prípade však ozdravovanie trvá veľmi dlho, vyčerpáva a ľudia sú unavení. Citeľný nárast chudoby a nezamestnanosti pokračuje.            
Súčasná výrazná hospodárska aj politická závislosť Slovenska od Nemecka  pripomína vojnové časy Slovenského štátu, ktorý bol po ekonomickej stránke úspešným satelitom Tretej ríše. Vtedy zachránila Slovensko pred rozdelením medzi Maďarsko a Poľsko.
Dnes táto závislosť udržiava ako takú zamestnanosť na Slovensku a štátny rozpočet plní najmä cez odvody a dane z príjmu zamestnancov. O ďalšej pridanej hodnote sa veľmi hovoriť nedá a ani o výraznejšom prepojení tejto závislosti na slovenský výskum, vedu a školstvo.
Ak to zhrnieme, Róbert Fico tlačí Slovensko do „novej silnej Európy“ bez toho, aby Slovákom ponúkol inú alternatívu. Nehovorí o tom, ako by mohlo Slovensko spolupracovať napríklad s Latinskou Amerikou, Ruskom, Čínou alebo s Euroázijskou úniou. Zdravý rozum hovorí, že závislosť od jedného či dvoch nie je dobrá a prospešná, pretože utlmuje iné alternatívy. Slovensko by sa malo vymaniť z polohy montážnej dielne pre silných či najsilnejších. Malo by sa stavať na nohy aj s pomocou iných zdrojov, ako sú len pôžičky z MMF, Svetovej banky, ECB a fondov Európskej únie. Napríklad Srbsko, ktoré od nástupu novej vlády čelí bankrotu, objavilo silu a krásu aj čínskych, ruských, azerbajdžanských, kazažských i japonských finančných zdrojov. Týmto smerom sa pozerá aj Viktor Orbán, ktorý chce diverzifikovať hospodársku spoluprácu a nielen konsolidovať a reštrukturalizovať verejné výdavky. Nezabúdajme, že Nemecku sa darí najmä vtedy, ak sa darí Číne, resprektíve vtedy, ak z Číny prichádzajú do Nemecka objednávky. A tie potom prichádzajú z Nemecka aj na Slovensko. Zostať len pri tomto spôsobe prežitia je krokom do štátnej i národnej záhuby.
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
České Besedy a slovenské Matice nestačia
,,Naša mladá generácia si musí uvedomiť, že ovládanie češtiny a slovenčiny jej otvára nové možnosti nielen v Chorvátsku, v Čechách a na Slovensku, ale v celej Európskej únii,“ hovorí Vladimír Bílek, poslanec chorvátskeho parlamentu, ktorý zastupuje českú a slovenskú menšinu.
 
Fotoreport
Posol do neba
Najvyšší gréckokatolícky drevený chrám na svete nájdete v rumunských Karpatoch v dedine Surdesti. S vežou je vysoký až 72 metrov.   
 
Zaujalo nás
Moderné svetové križiacke ťaženie
Pozná pravdu o tajnej operácii, Svätej aliancii a Walesovej Solidarite aj kardinál Jozef Tomko?
 
Justícia
Sudca versus politici (2.časť)
Predseda Najvyššieho súdu SR predloží verejnosti podnety a dôkazy voči poslancovi M. Beblavému a niektorým ústavným činiteľom, ktorí majú obrovské majetky.
 
Investstory
Inovatívne Medzimurie
Ekomúzeum Mura a Mursko-drávska cykloturistická trasa oživujú chorvátsko-slovinské prihraničné regióny a zabezpečujú ich hospodársky rozvoj.  
 
Anketa
Slovensko je 8 rokov členom NATO. Ako a v čom sa zvýšila bezpečnosť Slovenska, ktoré čoraz menej investuje do svojej bezpečnosti a do vybavenosti svojej armády?
 
Európska únia
Úniu má zachrániť federálizácia
„Šlo by o Úniu členských štátov a nie proti členským štátom. V týchto nepokojných časoch by sme nemali ponechať obranu národa len na nacionalistoch a populistoch,“ hovorí José M. Barroso, predseda Európskej komisie.
 
Reflexie
Euroázijská únia
Prečo sú Ukrajina a Čína také dôležitá pre Rusko a jeho geostrategickú stabilitu?
 
Sonda
Mobbing ako zbraň
Spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie, poškodzuje psychické zdravie a často zanecháva aj trvalé následky. Obeťami sú obyčajne usilovní a svedomití ľudia.
 
Názor
Degenerácia ľudstva pokračuje
V Británii neprávom berú deti aj slovenským rodičom, aby ich následne dali na adopciu. Priemysel asistovanej reprodukcie Jej Veličenstva umožňuje vyrobiť dieťa aj na objednávku a aj nebiologickým rodičom, dokonca homosexuálom či lesbám.
 
História
SNP očami nemeckých vojakov  
„Dá sa povedať, že Slovensko v roku 1944 bolo rajom v strednej Európe,“ spomínali v dotazníku príslušníci nemeckej jednotky Schill.
 
Kultúra
Večný chlapec
Režisér je autor situácie a herec je autor akcie. Spolu hľadajú ako zachytiť to, čo ich presahuje,“ vyznáva sa Juraj Nvota, režisér, herec, scenárista a pedagóg.
 
Umenie
Bezstarostné detstvo
Najmladšia a úspešná insitná maliarka Eva Hrková (1986), ktorá žije v Kovačici (Vojvodina, Srbsko), vo svojej grafickej mape spomína na krásne a pokojné dni a zážitky zo svojho detstva.
 
Šport
Bronz s cenou zlata
Slovenská strelkyňa Danka Barteková trafila aj diplomatický terč - je najmladšou členkou Medzinárodného olympijského výboru. V Londýne ju najviac uchvátilo vystúpenie Lúčnice.