Úvod    Archív čísiel    2017    Apríl/Máj 2017

Apríl/Máj 2017

Banky sú krvou hospodárstva
Testovanie Trumpovho efektu
Gesto vďaky a uznania
Herkulesove kúpele
Mocenské boje v Prištine
Podozrivý gangster v Bielom dome
Netreba vymýšľať ruské hrozby
Mečiar viac, Kováč menej?
Ťažké mraky nad Maticou?
Považujete zavedenie bezvízového styku EÚ s Ukrajinou za vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko?

Editoriál
Západ už nie je vodcom

Zmena rovnováhy síl vo svete prináša novú éru a novú realitu. Čínsky projekt ,,novej globalizácie“, Eurázijská hospodárska únia a vytvorenie spoločnej banky BRICS sú prejavom politickej vôle zúčastnených štátov. A nielen to. Vôľa je založená na zmene reality. Všetky tieto projekty majú jedno spoločné, nie sú projektami ,,západných“ civilizácií. Tieto civilizácie boli samé sebou dokonca aj v období „pozápadňovania“ v druhej polovici a najmä na konci 20. storočia. Následne, po páde ZSSR, post-sovietske Rusko, krajiny strednej Ázie a Turecko uznali západnú nadradenosť, orientovali sa na Západ a chceli tam patriť. Výsledky tohto obdobia však boli katastrofické alebo neúspešné pre tieto krajiny. Mali však iný referenčný bod – Čínu, ktorá úspešne prijala západné zariadenia a technológie, bola modernizovaná, ale nie pozápadňovaná. Západ už nie je centrom rovnováhy síl. Demografický, ekonomický a dokonca aj technologický potenciál sa presunul na Východ.

A spolu s posunom tohto potenciálu sa objavuje nová kultúrna a politická rovnováha, identita a sebahodnotenie. Západ už nie je vzorom a ani vodcom. Populácia najväčších nezápadných krajín už viac neuznáva kultúrnu nadradenosť ani nároky na kultúrnu nadradenosť Západu. Táto skutočnosť formuje základ novej politickej elity, ktorá sa už viac neorientuje na Západ. V mnohých krajinách sa teraz tešia popularite a masovej podpore lídri, ktorí nielenže nie sú pozápadňovaní, ale sú až protizápadní. Môžeme to pozorovať na príklade Turecka, ktoré sa viac ako polstoročie usilovalo patriť na Západ. To isté aj Rusko, Kazachstan, štáty Strednej Ázie, Bielorusko, Latinská Amerika. Pozície elity týchto krajín nie sú silné preto, že manipulujú s verejnou mienkou a verejnou náladou (ako to tvrdia odborníci západných think-tankov a spravodajských agentúr). Tieto elity majú pocit istoty, pretože odpovedajú (alebo sa pokúšajú odpovedať) na otázky obyvateľstva krajín, ktoré sa už nechcú podrobiť Západu - politicky, ekonomicky a ani psychologicky. Teraz majú príležitosť nepoddávať sa.

Ide o nevyhnutný dôsledok neoliberálnej globalizácie, ktorej úpadok je jednou z tém našej diskusie. Namiesto globálnej podriadenosti a závislosti existuje globálna vzájomná závislosť. Éra nadvlády skončila a cena dominancie Západu sa stala nerentabilnou. Na mieste zjednoteného ,,plochého sveta“, o ktorom napísal ideológ globalizácie Thomas Friedman (všade Mickey Mouse, Coca-Cola a Microsoft), vznikol ,,nový svet“. Je to polycentrický a rôznorodý svet. Generuje ďalšie globálne projekty a systémy. Tieto projekty nevylučujú účasť Západu a západných globálnych korporácií, ale nie v podmienkach dominancie. Účasť Západu však už nie je nevyhnutná.

Či Západ a konkrétnejšie Európska únia budú schopní si uvedomiť túto novú situáciu a novú rovnováhu síl, toto je kľúčovým problémom globálnej bezpečnosti. Globálna bezpečnosť sa stala nevyhnutnou podmienkou. Ide o stav stability v oblasti Čierneho mora. Napríklad, nie je realistické predpokladať, že hospodárska a politická situácia v čiernomorskom regióne môže byť nezávislá a že ju neovplyvní destabilizácia v južnom Stredozemí a na Blízkom východe. Priame vojenské intervencie Západu v Iraku a Líbyi, alebo podpora a zosnovanie ,,Arabskej jari“ a občianska vojna v Sýrii viedli k tomu, že mnohé krajiny čiernomorského regiónu a Európska únia trpia nepretržitou migrantskou krízou. Napríklad, Turecko a Grécko sú krajinami Čierneho mora, ale zároveň sú krajinami Stredomoria. A bez toho, aby sa stabilizovala situácia v Sýrii, a dokonca v Iraku, ďaleko od čiernomorského regiónu, celkový stav v Európskej únii a najmä v regióne Čierneho mora budú závisieť od ochoty alebo neochoty Turecka kontrolovať toky utečencov. Táto situácia obmedzuje možnosti krajín tohto regiónu, aby sa podieľali na globálnych hospodárskych projektoch Európy a Ázie.

Nútené začlenenie Ukrajiny do oblasti vplyvu Európskej únie a USA pomocou priamej podporoy vojenského prevratu a úplného potlačenia opozície, zmenilo celú oblasť na sever od čiernomorského regiónu na oblasť politickej krízy, nestability, humanitárnej katastrofy a vojny. Doterajšia lokálna vojna má však katastrofické následky a môže prepuknúť do globálnej vojny medzi NATO a Ruskom. Takáto situácia vytvára problémy pri začleňovaní sa čiernomorského regiónu do iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta (Hodvábna cesta), globálneho projektu v Číne.

Ak chceme študovať možnosti realizácie tejto iniciatívy, je zrejmé, že Čína uprednostňuje maximálne zníženie dopravnej závislosti od akéhokoľvek účastníka v tomto projekte, vrátane Ruska. Namiesto investícií do zvýšenia rýchlosti a objemu prepravy na existujúcej transsibírskej železnici, Čína uprednostňuje investície do hlavnej trasy vedúcej cez Kazachstan s minimálnym prechodom tranzitu cez Rusko. Avšak všetky možnosti ďalšieho tranzitu z Kazachstanu do Európy narážajú na politickú spoľahlivosť. Všetky možnosti cesty na sever od Kaspického a Čierneho mora vrátia čínsky projekt na územie Ruska. Ráta sa aj s prekročením rusko-ukrajinskej hranice, kde je zahrnuté aj Rusko, no takýto plán sa teraz nedá uskutočniť, keďže túto oblasť kontrolujú povstalecké republiky v Donbase. Možnosť presmerovať cestu severne cez hranice v blízkosti Charkova je tiež nezrealizovateľná. V najbližších rokoch neprichádza do úvahy žiadny spoločný projekt Ukrajiny a Ruska.
Existujú možnosti „Novej hodvábnej cesty“ na juh od Kaspického Mora s vyústením do Čierneho mora. Toto by bol úspech, ale problém politickej a vojenskej bezpečnosti, nie hospodárske a technické problémy, spochybňujú aj túto možnosť. Skutočnosť, že trasa „Hodvábnej cesty“ na juh od Kaspického mora musí prejsť tisíckami kilometrov masívu, sa dá vyriešiť: je to problém financovania a vybavenia. Avšak cesta cez Irán a Turecko je vystavená bezpečnostnému riziku pri jej výstavbe. Závisí od intenzívnych vzťahov medzi Iránom a Tureckom, medzi Tureckom a Európskou úniou, medzi Iránom a Západom vo všeobecnosti. Táto trasa prechádza problematickou oblasťou Kurdov na juhovýchode Turecka v blízkosti severovýchodnej časti Sýrie. Práve v oblasti, ktorú kontrolujú kurdské jednotky, je viac než pravdepodobná možnosť vojenskej intervencie Turecka. A tieto riziká a problémy sa nedajú vyriešiť ani peniazmi, ani technickými prostriedkami. Preto možnosť začlenenia čiernomorského regiónu do globálneho rozhrania Európy, Eurázie a Ázie závisí od odstránenia neustáleho politického napätia a vojenskej hrozby v priestore od Bosporu po Perzský záliv. Existujú aj obavy Kazachstanu z možnej politickej a ekonomickej nadvlády Číny v strednej Ázii, ktorá môže byť dôsledkom projektu „One Belt, One Road“. Toto nie je finančný ani technický problém. Je to problém politickej, hospodárskej a kultúrnej bezpečnosti štátov a spoločností Strednej Ázie s ich zlými historickými skúsenosťami s Čínou. Vyhliadky na interakciu Európskej únie s Eurázijskou hospodárskou úniou úplne závisia od spôsobu jej realizácie. Ak bude britsko-nemeckou paradigmou ,,zviazanie a oslepenie Ruska“ vo vojenskej oblasti a oslabenie jeho vplyvu, vrátane čiernomorského regiónu, potom všetky hospodárske projekty spolupráce nie sú nič iné iba maskovaním stratégie na podriadenie si Ruska, čo je veľmi nákladné a prakticky neprospešné.  Ak však Západ chce zastaviť svoj neustály pokles podielu na svetovom HDP a klesajúci podiel na svetovej populácii, potom je pre neho tento projekt vhodný.

Alternatívou pre túto politiku je uznanie nezvratnosti zmien vo svete, berúc do úvahy systémovú krízu a úpadok neoliberálnej globalizácie. Boj americkej elity ,,pre alebo proti trumpizmu“ neznižuje poškodenie príležitostí globalizmu tak ako priama deimperializácia a deglobalizácia USA.  Len v prípade návratu k reálnej politike v duchu Bismarcka - Willieho Brandta a prijatie  geopolitickej konfigurácie síl ,,takou akou je“, môže byť čiernomorský región arénou nie možnej vojenskej kolízie, ale koexistencie a ekonomickej spolupráce. Ide o komplikovanú situáciu, krajiny južnej Európy, ktoré majú priamy záujem predchádzať vojenskej kolízii a možnej interakcii s Ruskom, závisia od vzdialených krajín severnej Európy. Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Srbsko, Taliansko a dokonca aj Rakúsko už utrpeli straty v miliardách eur pre odmietnutie plynovodu „Južný prúd“. Ide o možný zisk z tranzitu potenciálnych tranzitných krajín. Pre Bulharsko predstavujú straty 400 miliónov eur ročne. Nevybrané príjmy európskych účastníkov spoločnosti South Stream a straty zásob ich stáli taktiež stovky milióny eur. Jediným dôvodom zlyhania tohto projektu je neochota Európskej komisie a Nemecka znášať náklady na záchranu rozpočtu Ukrajiny po ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu v prípade realizácie projektu „Južný prúd“. Ide o nezmyselné odôvodňovanie „ekonomických priorít“. Všetko vyrieši politika a nie ekonomika .
Tatjana Ždanoka, lotyšská politička a poslankyňa Európskeho parlamentu

Osobnosť
Banky sú krvou hospodárstva
,,V našom práve som zatiaľ nepostrehol, že vytváranie zisku je trestný čin. Bohužiaľ, vláda berie tam, kde niečo je a prvé na rane sú banky,“ tvrdí Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.

Názor
Testovanie Trumpovho efektu

Porazila globalistická elita populisticko - nacionalistickú revoltu v USA a v západnej Európe?

Report
Gesto vďaky a uznania

Prestížne chorvátske novinárske ocenenie Zlaté pero získal po druhýkrát šéfredaktor časopisu Dimenzie za reportáže o Slavónsku.

Fotoreport
Herkulesove kúpele

Barokové rumunské ,,Karlove Vary“ sa postupne obnovujú a čakajú na nových investorov. 

Zaujalo nás
Mocenské boje v Prištine

Pokračuje zápas o súdny proces s bývalými vodcami Kosovskej oslobodzovacej armády za ich vojnové zločiny voči kosovským Srbom a Albáncom.

Zahraničie
Podozrivý gangster v Bielom dome

Ovládnu Kushnerovci aj Donalda Trumpa, ktorý sa postupne stane partnerom neokonzervatívcov?

Interview
Netreba vymýšľať ruské hrozby

,,Ľudia, ktorí prehrali vo voľbách, nie sú ochotní pripustiť, že skutočne prehrali, že ten, ktorý vyhral, mal bližšie k ľuďom, lepšie pochopil túžby ľudí,“ povedal Vladimír Putin v rozhovore pre Le Figaro. 

Bez komentára
Mečiar viac, Kováč menej?

Ústavný súd Slovenskej republiky o tzv. Mečiarových amnestiách a Kováčovej amnestii. 

Ťažké mraky nad Maticou?
,,Pripravovali ju na premenu na „spolok holubárov“. Ale toto sa nepodarilo,“ píše Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej.

Anketa
Považujete zavedenie bezvízového styku EÚ s Ukrajinou za vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko? Ak áno, v čom?

Projekty
Ukrajina a Slovensko očami mládeže II

Košickí a užhorodskí študenti vytvorili dokumentárne videá zamerané na turistické lokality, slovenskú a ukrajinskú spoluprácu, kultúru a dedičstvo.    

Duchovné slovko
Umierajúci nie je autonómny ostrov

Sprevádzajme ho aj telesne a duchovne, buďme mu nablízku. Sme darom pre neho, tak ako on je darom pre nás.

Reflexie
O konšpirácii (3. časť)
Vrchol popularity globálnych sprisahaneckých teórií sa zvyčajne zhoduje s obdobiami ekonomickej a politickej nestability.

Dedičstvo
Patróni vedy, techniky a remesiel (10. časť) 
Sv. Veronika a fotografia.

História
Posledný cisárov vojak

Záškodník Hiró Onoda bojoval vo filipínskej džungli na ostrove Lubong. Plnil rozkaz a 30 rokov čakal na jeho odvolanie. 

Svet šoubiznisu
Zrodený pre lásku

Filmy Hrbáč, Kapitán a Gróf Monte Cristo spravili  zo Jeana Maraisa nesmrteľnú filmovú legendu.

Kultúra
Kultúrne aspekty globalizácie

,,Literatúra a umenie majú pomáhať človeku pochopiť a dobre prežiť svoj život,“ zamýšľa sa Etela Farkašová, slovenská spisovateľka a filozofka.

Knihy a recenzie
Z ponuky Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov

Marián Klenko
Politika bez moci (úryvok, 2. časť)

Umenie
Tancujúca keramika
Karičkový vzor na pozdišovskej keramike sa používa už 70 rokov.

Šport
Holečkove spomienky
Legendárny český hokejový brankár mohol byť prvým európskym brankárom v NHL. Odmietol ponuku Bobbyho Hulla.