Jún/Júl 2017

Zákazky si môžu vyberať
,,Boží most“
Unikáty valašskej architektúry
Americký trójsky kôň v Elyzejskom paláci
Vytvorenie ,,Väčšej Európy“
Utrpenie v operácii Búrka
Bude na Domaši ,,Slovenské more“?
Schizma v slovenskej ústavnosti
Motívy súčasných amerických vojen
Ruská alternatíva voči Západu

 

Eitorial
Zápas o pravdu pokračuje

Predstavme si situáciu, že by Štátna duma Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie (Dolná komora ruského parlamentu) vyzvala ruskú vládu, aby bezodkladne vyčlenila peniaze na projekty zamerané na boj s protiruskou propagandou, rusofóbiou a nepravdivými informáciami o Ruskej federácii v Európskej únii. Alebo by požiadala vládu, aby poskytla ambicióznejšiu finančnú pomoc pre ,,tretí sektor v členských štátoch EÚ“, ktorý presadzuje zlepšenie vzťahov a spoluprácu medzi EÚ a Ruskom, podporuje kresťanské hodnoty, tradičnú rodinu a manželstvo muža a ženy, mier a spoluprácu medzi národmi. Aká by asi bola reakcia? Mlčanie, krik a séria článkov o Putinovom režime a utláčanej ,,občianskej opozícii“, ktorá však vo voľbách nevie získať ani trojpercentnú podporu? Opäť nové sankcie?
Alebo si predstavme inú situáciu: Ako by reagovali tzv. európski lídri, úradníci v Bruseli či Európska komisia a Európska rada, keby ruský parlament, ruský prezident a ruská vláda neustále vyjadrovali vážne znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských a občianskych práv, respektíve právneho štátu napríklad v pobaltských členských štátoch, v ktorých žije diskriminovaná ruská národnostná menšina? Mlčaním a ignoráciou ako doteraz? A ako by reagovali v prípade, ak by Rusi neustále kritizovali a poukazovali na porušovanie ľudských a občianskych práv voči kresťanským spoločenstvám, napríklad vo Francúzsku? Jeho prezidenta Emmanuela Macrona totiž viac trápi ,,utrpenie gayov“ v Čečensku, ako napríklad potieranie a vytláčanie kresťanských symbolov vo francúzskych školách, respektíve trestanie kresťanských prejavo a nosenie kresťanských symbolov. Tento bezdetný a hodnotovo rozporuplný prezident, ktorý už začal politicky aj ideologicky rozbíjať Vyšehradskú štvorku (V-4) a vzrušovať slovenského premiéra Roberta Fica svojím blúznením o ,,užšom jadre EÚ“, v máji vo Versailles prezidentovi Putinovi dokonca povedal, že bude ,,v neustálom strehu, pokiaľ ide o gayov v Čečensku.“ Inými slovami, prezidenta Macrona a jeho tím, ktorý v predvolebnej kampani vykradol agendu Marine Le Penovej, pravdepodobne viac trápia gayovia v islamskom Čečensku, ktorý má ešte stále najväčší prirodzený prírastok obyvateľstva spomedzi všetkých subjektov Ruskej federácie, ako napríklad ruská menšina na Ukrajine či dodržiavanie mieru a minských dohôd zo strany ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Chce byť prezident Macron azda hovorcom gayov v Čečensku alebo chce v tejto autonómnej republike na severe Kaukazu vyvolať ,,nové nepokoje“ medzi gaymi a islamom, ktorý neuznáva a trestá homosexualitu? Nechce sa mi veriť, že by prezident Macron povýšil sex a sexuálnu orientáciu jednej skupiny či menšiny v Čečensku nad ľudské a občianske práva etnických Rusov na Ukrajine. Na stále tej nešťastnej Ukrajine, ktorá sa nevie vymaniť spod vplyvu fašistických a nacistických skupín tolerovaných nielen Porošenkovým režimom, ale aj Európskou úniou. Jej ,,železná kancelárka“ Angela Merkelová bývalému prezidentovi Janukovyčovi vytýkala, že vo Vilniuse v novembri 2013 odmietol podpísať asociačnú dohodu medzi Ukrajinou a EÚ. Vtedy mu povedala, že čakala od neho viac. Nebola zvedavá na argumenty vtedajšej ukrajinskej vlády ani prezidenta, že Ukrajina hospodársky neprežije svoje ,,odtrhnutie sa“ od Ruska a SNŠ a že na takýto krok potrebuje výraznú finančnú dotácie v objeme takmer 400 mld eur. Ak si s odstupom štyroch rokov uvedomíme, čo už Ukrajina ,,obetovala“ na oltár ,,posvätnej EÚ“, akú cenu za to Ukrajinci zaplatitili, čo stratili a získali, musíme si položiť otázku – nečakali právom Ukrajinci od Angely Merkelovej viac? A podstatne viac než im ponúkala a garantovala EÚ?

Keď teraz Litva navrhuje Nový európsky plán pre Ukrajinu (tzv. Marshalov plán pre Ukrajinu) na roky 2017 - 2020, aby Kyjev každoročne dostal aspoň 5 mld eur na implementáciu ,,dlho očakávaných reforiem“, čo to dokazuje? Že Ukrajina, po masívnej politickej a vojenskej podpore z USA a EÚ, respektíve vyslaní štábu rôznych medzinárodných poradcov a expertov, ešte stále nevie reformovať svoje hodnoty a hospodárstvo na obraz EÚ? Či sa k tomuto obrazu ani nepriblížila? Tento plán ďalšej pomoci (presná hodnota doterajšej finančnej pomoci sa stále nezvereňuje, čo by bol možno veľký šok pre občanov EÚ ako v prípade takzvanej Kosovskej republiky), má posúdiť novembrový samit Východného partnerstva EÚ. A je tu aj ,,ďalší balíček“, o ktorom sa bude zase rokovať v Bruseli začiatkom roka 2018. V rámci Plánu vonkajších investícií EÚ pre Ukrajinu sa bude hovoriť o možnosti vyčlenenia a čerpania 88 mld eur do roku 2020. Ak si teda spravíme krátku reflexiu voči tomu, čo vo Vilniuse povedal prezident Janukovyč kancelárke Merkelovej,  mal či nemal pravdu zosadený prezident? Zdá sa však, že pani Merkelovej ani celému vedeniu EÚ vtedy nešlo o pravdu a Ukrajinu, ale o odštartovanie iného scenára – štátneho prevratu a hospodárskeho chaosu na Ukrajine. Výsledkom je nielen občianska vojna na Donbase a návrat Krymu do Ruska, ale aj odchod viac než 2,5 milióna ukrajinských občanov – utečencov do Ruska a ďalšieho viac než milióna Ukrajincov za prácou a ,,európskym životom“ do Poľska. O tom, koľko Ukrajincov odišlo za prácou do iných štátov EÚ, pretože doma nedokážu žiť a prežiť, sa ešte verejne nehovorí. Ani o tom, koľkí z nich už majú rumunské, maďarské, poľské, slovenské, nemecké či rakúske štátne občianstvo. V prípade Slovenska stačí malý príklad – od zrušenia vízovej povinnosti prešlo cez slovenskú schengenskú hranicu viac než 200 000 Ukrajincov, smerovali samozrejme ďalej na Západ. To, akým spôsobom Angela Merkelová a bývalý francúzsky prezident Francois Hollande podporili protiústavný prevrat na Ukrajine, bolo a zostalo škandalózne podobne ako keď ,,nemecko-francúzsky integračný motor“ otvoril EÚ pre viac než milión rôznych migrantov v rokoch 2014 a 2015, ktorých údajne nevládali udržať ani Taliani a Gréci. Pani Angela Merkelová, aj iní lídri EÚ, už vtedy museli vedieť, že ide o organizovaný biznis pašerákov ľudí a riadenú migráciu pod záštitou a velením ,,dobrovoľníkov z Tretieho sektoru“. Namiesto rázneho a rozhodného konania (ochranou hraníc na mori i na zemi) EÚ pod taktovkou Angely Merkelovej chcelo korumpovať Turecko a cez neho preplatiť náklady organizovanému zločinu za uskutočňovaný ,,projekt sociálneho a rasového inžinierstva“ pre EÚ a budovanie tzv. utečeneckých islamských táborov v Turecku. Angela Merkelová si dovolila hazardovať s EÚ a s jej občanmi a osud migračnej krízy ponechala v rukách Ankary. Bola to vtedy ,,úžasná hodnotová a mierová politika EÚ, skvelá ukážka toho, ako EÚ, Angela Merkelová a ďalší lídri (vrátane Martina Schulza) dokážu zbabrať a skomplikovať život ľuďom, ohroziť mier a ich bezpečnosť, čo sa neskôr potvrdilo novými sexuálnymi a teroristickými útokmi v západnej Európe a v Škandinávii.

Vráťme sa ešte na chvíľu do Ruska. Predstavme si ešte jednu ruskú reakciu – predvídateľnú vzhľadom na súčasnú rusofóbiu. Ruské ústavné a štátne organizácie vyhlásia ,,boj proti propagande EÚ, jej klamstvám, jej zvráteným civilizačným, integračným, protikresťanským a kultúrnym hodnotám.“ Následne zostavia zoznamy politikov, aktivistov a médií, ktoré šíria ,,škodlivú a lživú propagandu EÚ,“ ktorá je v rozpore s tradičnými ruskými civilizačnými hodnotami. Následne vytvoria osobitné nadácie, fondy a občianske združenia, ktoré budú organizovať rôzne semináre a diskusie s občanmi a cez webové stránky informovať ,,ohrozenú ruskú demokraciu a ruskú spoločnosť“ o tomto nebezpečenstve, o konšpiračných portáloch a médiách EÚ voči Rusku a o negatívnych dopadoch ich činnosti pre celú ruskú spoločnosť. Myslíte si, že Rusko nemá na to, aby takéto rozhodnutie spravilo? Alebo je natoľko vnútorne silné, že nepotrebuje seba ani ruskú spoločnosť ochraňovať takýmito opatreniami?  

A celkom na záver: poslanci Európskeho parlamentu, ktorí v uznesení hlasovali za to, že ich znepokokuje údajná ruská politická a finančná podpora ,,radikálnym a extrémistickým stranám“ v členských štátoch EÚ, nevedia doteraz verejnosti povedať, o čo konkrétne ide. Nevedia verejnosti predložiť ani jeden dôkaz o tom, kto a ako z Ruska alebo z ,,ruského sveta“ tieto strany financuje, o ktoré strany ide, aká je hodnota tejto pomoci. Napriek tomu, na vlne rusofóbie títo poslanci žiadajú od Európskej komisie, aby vypracovala návrh legislatívy, ktorá zaručí transparentnosť financovania politických strán v krajinách EÚ zahraničnými subjektmi. Ja osobne by som túto ich požiadavku podporil a aj rozšíril o požiadavku transparentnosti v otázke financovania tretieho sektora a nielen zahraničnými, ale aj domácimi subjektmi. Mnohé tzv. domáce subjekty boli totiž založené zahraničným kapitálom. Počkajme si, akú koncovku bude mať táto iniciatíva poslancov. Možno žiadnu. Mediálny, ideologický  hodnotový zápas o pravdu pokračuje. Žiaľ, neodohráva sa len medzi americkou a ruskou civilizáciou, ale aj medzi tzv. európskou (najmä anglo-saskou) a ruskou civilizáciou. Ak výsledkom tohto zápasu medzi EÚ a Ruskom bude nový konštruktívny dialóg o pravde, o uznaní chýb a omylov, o obnovení strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom, pocítime úľavu všetci. V takomto prípade nastane nová éra hospodárkeho, kultúrneho aj spoločenského rozvoja v Európe aj v Rusku. Takýto rozvoj potrebujeme všetci. 
Róbert Matejovič, šéfredaktor, dimenzie@swanmail.sk

Osobnosť
Zákazky si môžu vyberať
,,Na Slovensku sme dali nástroj štátnym úradníkom, aby ,,vydierali“ podnikateľov rôznymi podmienkami, najmä nízkymi cenami,“ tvrdí Anton Haviar, podpredseda predstavenstva HANT BA, a.s.

Galéria
,,Boží most“

V dedine Ponoarele je najdlhší prírodný most v Rumunsku, druhý najdlhší v Európe.

Fotoreport
Unikáty valašskej architektúry

Autentické opevnené vidiecke panstvo, hospodárstvo a sedliacke domy v curtişoarskom múzeu.    

Zaujalo nás
Americký trójsky kôň v Elyzejskom paláci

Prípad spoločností Gemplus a Alstom svedčia o tom, že prezident E. Macron zradil strategické záujmy francúzskeho priemyslu.

Bez komentára
Vytvorenie ,,Väčšej Európy“

Geopolitický návrh kišiňovského manifestu odmieta vytvorenie anglosaského unipolárneho a centralistického impéria.

Názor
Utrpenie v operácii Búrka

Počas vojensko-policajnej akcie bolo z územia Chorvátska vyhnaných viac ako 250 000 Srbov. Srbsko tvrdí, že išlo o etnickú čistku.

Interview
Bude na Domaši ,,Slovenské more“?
Projekt na vybudovanie Národného centra vodných športov, oddychu a športovej histórie v Dobrej chce stimulovať rozvoj cestovného ruchu, prilákať turistov a malých domácich investorov.

Justícia
Schizma v slovenskej ústavnosti

,,Zrušenie amnestií považujem za parlamentno-ústavný podvod na slušných ľuďoch,“ tvrdí Štefan Harabin, trestný sudca Najvyššieho súdu SR.

Zahraničie
Motívy súčasných amerických vojen

Saudsko-americká ropná spoločnosť Aramco sa usiluje vybudovať cez Sýriu potrubia, aby vyradila Rusko.

Slovanský svet
Ruská alternatíva voči Západu

Nadácia Ruský svet posúdi vytvorenie medzinárodného hnutia, ktoré spojí všetkých priateľov ,,Ruského sveta“ aj proti rusofóbii.  

Anketa
Ako komentujete argumenty R. Fica za začlenenie Slovenska do ,,užšieho jadra“ EÚ? Je to pre Slovensko jediná alternatíva v rámci EÚ?

Reflexie
Pravoslávie v pravosláví (1. časť)
Popol prvého falošného Dimitrija bol napchaný do dela a odpálený smerom na Západ.

Dedičstvo
Patróni vedy, techniky a remesiel (11. časť) 
Archanjel Gabriel a telekomunikácie.

História
Čierna škvrna britského impéria

Hladomor v Írsku odhalil anglický egoizmus a oddelil Írsko od Veľkej Británie.  

Svet šoubiznisu
Šampión Edith Piaf

Yvesa Montanda vytrénovala na špičkového šansového speváka a otvorila mu dvere do sveta filmu. 

Kultúra
Filmár slovenských lesov
,,Profesiu režiséra prenechávam samotnej prírode,“ hovorí Zdeno Vlach, kameraman a producent dokumentárnych filmov.

Knihy a recenzie
Z Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov

Sila ticha
,,Dnes vládne diktatúra slova a rečníckeho pátosu,“ píše kardinál Robert Sarah, autor knihy Sila ticha, proti diktatúre ticha.

Umenie
„Maliar Zemplína“
Teodor Jozef Moussonpatrí k prvým maliarom, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu.

Šport
Hnalo ich chlapčenské nadšenie
Hamšík je povahovo opakom Maradonu, jeho veľkosťou je skromnosť,“ hovorí Demetrio Albertini, hviezda AC Miláno z 90-tych rokov.