Úvod    Archív čísiel    2017    Október/November 2017

Október/November 2017

Urobia Rusi poriadok aj na Balkáne?
Študent je klient
Ženský monastier Hancu
Neobalamutia všetkých
Slavónsky katarínsky jarmok
Rakúsko bude ,,makronizované“
Slovenský európsky unikát
Galéria pod ochranou anjela
Zvíťazí právo alebo svojvôľa prezidenta?
Ako by mali kresťania brániť kresťanskú kultúru a kresťanský štýl života?
Systémová kríza kapitalizmu

 

Editoriál
Urobia Rusi poriadok aj na Balkáne? 

Všetko nasvedčuje tomu, že v najbližších dvoch rokoch, počas ktorých si budeme pripomínať výročie ukončenia I. svetovej vojny, vznik Česko-Slovenska, Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, respektíve obnovenie Poľska a rozpad Rakúsko-Uhorska, sa ťažisko tzv. európskej politiky a americko-ruských vzťahov opäť presunie na Balkán. Presnejšie do Srbska, o ktorom Li Mančang, čínsky veľvyslanec v Belehrade, povedal, že je chrbticou celého Balkánu. V tomto citlivom európskom regióne je potrebné nastoliť dlhodobý mier, rovnováhu síl a vzájomnú spoluprácu. Inými slovami, po návrate mieru a multipolárneho sveta do Sýrie, ktoré presadzujú Rusko a Čína, sa na program dňa dostáva Balkán a jeho ,,hnisavé rany“ - Kosovská republika a Bosna a Hercegovina. Podobne ako v Sýrii či v severnej Afrike, aj na Balkáne je potrebné poupratovať ,,v bordeli“. Ten po sebe zanechal krvavý rozpad Juhoslávie a agresívna globálna politika USA v prvej dekáde 90-tych rokov.

Súčasné Srbsko a jeho zahraničná politika sú preto nielen výzvou pre globálnu medzinárodnú politiku, ale aj zdrojom pre potrebnú sebareflexiu západoeurópskych členov Európskej únie. Mali by si konečne priznať svoje chyby a omyly. Mali by ich napraviť. Tolerovali a podporovali hegemonistickú unipolárnu politiku svojho amerického spojenca, politickú a vojenskú inváziu USA a NATO na Balkán. A podporovali ju aj na pôde OSN. Reč je najmä o Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku a Veľkej Británii. A takisto aj o Turecku, Saudskej Arábii či Spojených arabských emirátoch. Aj oni podporovali USA, pretože za ich chrbtom do Bosny prenikali radikálny islam a mudžahedíni ,,Alahovho vojska“, pramene medzinárodného terorizmu, Al-Kájdy, tzv. Islamského štátu a migračnej krízy, ktoré sa upevňovali po zorganizovaní ,,Arabskej jari“ a vojny v Sýrii.. Tieto štáty majú preto rovnakú zodpovednosť za vojnové zločiny, etnické čistky, nelegálne obchodovanie s ľudskými orgánmi, exodus ľudí aj za porušovanie medzinárodného práva, občianskych a ľudských práv. Jednoducho povedané, na Balkáne nie sú bez viny len Srbi, Chorváti, Bosniaci (moslimovia), Čiernohorci či Albánci, ktorí sa nevedeli dohodnúť na transformácii Juhoslávie na konfederáciu, alebo na mierovom rozdelení spoločného štátu. Nebola to iba ich ,,občianska, vlastenecká či náboženská vojna“. S odstupom času sa potvrdzuje, že tieto národy sa stali iba nástrojom a prostriedkom pre politické, vojenské a hospodárske delenie Balkánu v prospech iných. Rozpad ZSSR a Juhoslávie napríklad výrazne posilnil vplyv Turecka (v Bosne) a Nemecka (v Slovinsku a v Chorvátsku). A Američanom zase pomohol naplniť svoj strategický geopolitický cieľ – vybudovať na Balkáne nové americké vojenské základne a ukotviť v Stredozemnom mori nové základne NATO. Samozrejme, pod deklarovaným pláštikom budovania a ochrany mieru a demokracie.

Vďaka rusko-čínskemu strategickému partnerstvu sa v súčasných medzinárodných vzťahoch, ktoré čelia erózii americkej zahraničnej politiky, začína presadzovať nový model - spoločné mierové budovanie spoločnej budúcnosti na základe dialógu, vzájomnej úcty a rešpektu. Prichádza éra multipolárneho sveta, v ktorom už nebudú dominovať iba Američania. Na II. medzinárodnej konferencii Belehradského strategického dialógu, ktorý sa konal 10.-11. novembra 2011 v hoteli Metropol Palace, tento nový kurz jednoznačne potvrdil čínsky veľvyslanec Li Mančang. V tejto súvislosti zdôraznil: ,,Budovanie nového modelu zahrňuje rešpektovanie  suverenity a územnú integritu všetkých štátov bez rozdielu na to, či sú bohaté alebo chudobné, menej alebo viac rozvinuté. Všetci sme si rovnoprávni, všetci máme spoločne ochraňovať a zabezpečovať mier. Nemôžu byť len víťazi a porazení. Všetci musíme byť víťazmi, všetci musíme mať úžitok.“

Tento nový model sa stal základom aj pre srbskú zahraničnú politiku. Srbsko už prijalo niekoľko strategických rozhodnutí. Chce sa stať hospodárskou regionálnou mocnosťou na Balkáne. Je a zostane vojensky neutrálnym štátom, toto rozhodnutie potvrdil srbský parlament svojou deklaráciou ešte v roku 2007. V duchu Titovej juhoslovanskej zahraničnej politiky chce budovať a rozvíjať tradičné partnerské vzťahy s celým svetom, s arabskými krajinami, s Ruskom a s Čínou, ktorá svoju spoluprácu so Srbskom už povýšila na strategické partnerstvo. ,,Srbsko je prvou krajinou v regióne, s ktorou Čína uzavrela komplexné strategické partnerstvo. Čínska vláda poskytuje srbskému ľudu a jeho vláde veľkú podporu a dôveru,“ zdôraznil veľvyslanec Li Mančag.

Srbsko chce byť aj plnoprávnym členom Európskej únie, s ktorou už vedie prístupové rokovania. Nechce sa však zdať svojej provincie Kosovo a Metohija, na území ktorej kosovskí Albánci, presnejšie ,,dočasné samosprávne orgány Kosova pod gesciou OSN (UNMIK)“ jednostranne vyhlásili Kosovskú republiku vo februári 2008. Tento ,,štát“, ktorý je naďalej rozdelený na štyri bezpečnostné zóny pod velením KFOR (tzv.mierových jednotiek NATO) a v ktorom naďalej pôsobia misie OSN a EÚ, je produktom nelegálneho bombardovania bývalej ,,malej Juhoslávie“ (Únie Srbska a Čiernej Hory) bojovými lietadlami NATO na jar 1999 a následnej vojenskej okupácie územia suverénneho štátu, ktorá trvá už 18 rokov! Aj keď v júli 2010 Medzinárodný súdny dvor v Haagu oznámil svoje nezáväzné právne stanovisko, že ,,deklarácia o nezávislosti Kosovskej republiky neporušila medzinárodné právo, pretože medzinárodné právo nepozná zákaz takýchto deklarácií“, faktom zostáva, že toto stanovisko schválilo iba 6 sudcov z desiatich v čase, keď tento súd nemal plný počet 15 sudcov. Toto diskutabilné právne stanovisko je tak v rozpore s rezolúciou BR OSN č. 1244, v ktorej sa jednoznačne konštatuje, že Kosovo a Metohija je teritoriálnou súčasťou Srbskej republiky. ,,Otázka Kosova sa musí a bude riešiť v súlade so srbskou ústavou a s rezolúciou BR OSN č. 1244,“ vyhlásil na konferencii Belehradského strategického dialógu Nikita Bondarev, ruský historik a profesor na Fakulte medzinárodných vzťahov Ruskej štátnej univerzity humanitných vied, keď účasníkom konferencie citoval z rozsiahlej analýzy o Kosove, ktorú vypracoval ruský prezident Putin.

Práve z tohto vyhlásenia sa dá usudzovať, že zápas Srbska o Kosovo a Metohiju ešte nie je definitívne uzavretý. Kosovskú republiku síce už uznalo viac než 100 členských štátov OSN, ale ďalším faktom je, že stále nie je členom OSN. Srbskými spojencami v tejto otázke sú Rusko aj Čína, stáli členovia BR OSN, ktoré neuznali Kosovskú republiku. Z tohto pohľadu bude preto veľmi zaujímavé sledovať, ako sa bude vyvíjať tlak Európskej komisie, aby Srbsko uznalo Kosovskú republiku a splnilo tak podmienku pre plnoprávne členstvo, ktorá sa mediálne aj diplomaticky kamufluje uzavretím ,,záväznej dohody o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.“ Srbsko už dokonca pozná aj termín, dokedy tak má urobiť - do konca roka 2019, v ktorom si budeme pripomínať 20. výročie bombardovania Juhoslávie. Vyhrá rusko-čínska alebo ,,bruselsko-americká“ diplomacia? Zastaví Brusel ďalšie prístupové rokovania so Srbskom? A akú bude mať vôbec podobu Európska únia na konci roka 2019 a v roku 2023, keď sa predpokladá ukončenie prístupových rokovaní so Srbskom a pravdepodobne aj s Čiernou Horou?

Skúsme uvažovať aj trochu inak. Na letisku v meste Niš na juhu Srbska, neďaleko Prištiny a americkej vojenskej základne Bondsteel pri meste Uroševac, už päť rokov pôsobí srbsko-ruské humanitárne centrum pre riešenie mimoriadných núdzových a krízových situácií. Američanom aj Bruselu ,,naháňa strach“, pretože ho považujú za ,,ruské špionážne centrum“. Prekáža im, že Rusi už tri roky žiadajú Srbsko, aby tomuto centru udelilo diplomatický status. Špekuluje sa nad tým, či sa toto centrum, v ktorom pôsobí (až) 5 ruských záchranárov (celkovo v ňom pracuje 20 ľudí), nemôže po nejakom čase rozrásť a prebudovať sa na ,,ruskú vojenskú základňu“, ktorá bude strážiť mier v Srbsku a na Balkáne. V súčasnosti disponuje so špeciálnym softvérom, ktorý pomáha nájsť riešenia pre akékoľvek núdzové situácie. Môžu však títo záchranári napríklad monitorovať Kosovskú republiku či srbsko-macedónske pohraničie, kde žijú Albánci a ktoré bolo epicentrom nelegálnej migrácie na tzv. balkánskej ceste do EÚ? Ide o oblasť miest Bujanovac, Preševo a Medvedja, ktoré politicky riadi aj Priština v zmysle možnej albánskej autonómie ako protiváhy voči samosprávnym oblastiam kosovských Srbov na severe Kosova.   

Tak či tak, v poslednom čase americká diplomacia aj Brusel zvýšili tlak na Srbsko, aby nesedelo na dvoch stoličkách. ,,Ak chce byť Srbsko členom EÚ, musí toto centrum zatvoriť, pridať sa k štátom, ktoré uvalili na Rusko sankcie, čiže uplatňovať tzv. spoločnú zahraničnú politiku EÚ,“ takto znejú odkazy z Bruselu a z Washingtonu. Je to diktát, alebo úsilie o dialóg so suverénnym štátom, ktorý nechce žiť a rozvíjať sa v unipolárnom svete? Nemá to jednoducho v povahe, pretože vidí všetky svetové strany. Navyše, Belehrad chce byť aj miestom konštruktívneho a otvoreného dialógu medzi veľmocami, nie miestom na križovatke, kde sú v konflikte geopolitické a geostrategické záujmy veľmocí. Čo by sa stalo, keby EÚ a jej tzv. lídri začali rešpektovať zahraničnú politiku Srbska a najmä rezolúciu BR OSN č.1244? V každom prípade budeme čakať na ruské či čínske návrhy na vyriešenie ,,kosovskej krízy“, ukončenie vojenskej okupácie odtrhnutého územia Srbskej republiky a spoločné budovanie spoločnej budúcnosti Srbov a Albáncov.  
Róbert Matejovič, šéfredaktor

Osobnosť
Študent je klient

,,Nemecké vzdelávacie know-how sa usilujeme uplatňovať v odbornej praxi a v obsahu našich študijných programov,“ tvrdí Jozef Polačko, predseda správnej rady súkromnej Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove.

Galéria
Ženský monastier Hancu

Moldavskí komunisti ho prebudovali na štátne sanatórium. Opäť je silným duchovným centrom v srdci pahorkatiny Kodry. 

Názor
Neobalamutia všetkých

,,Prečo by na Slovensku mali rozhodovať o národnom dejstvovaní vonkajšie a cudzie vplyvy,“ pýta sa historik František Vnuk.

Fotoreport
Slavónsky katarínsky jarmok

Podporuje tradičnú výrobu potravín a autochtónnu kuchyňu, ktorá sa stala základom rozvoja gastronomického turizmu. 

Zahraničie
Rakúsko bude ,,makronizované“

Sebastian Kurz sa pravdepodobne stane najvýznamnejším kancelárom Rakúska na medzinárodnej scéne za posledné desaťročia.

Interview
Slovenský európsky unikát

Tím medicínskych vedcov z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a biomedicínskych inžinierov z Technickej univerzity v Košiciach chce do roku 2020 vytvoriť ,,umelú“ biologickú močovú rúru pre humánnu medicínu.

Zaujalo nás
S Krymom sa nekupčí

Rusi podrobili kritike nápad prezidenta Miloša Zemana, že by mali Kyjevu zaplatiť za opätovné pripojenie Krymu k Ruskej federácii.

Úspešný
Galéria pod ochranou anjela

,,Kto má záujem o umenie, ten si nás nájde,“ tvrdí Carmen Kováčová, spoluzakladateľka galérie moderného a súčasného umenia v Kežmarku.

Justícia
Zvíťazí právo alebo svojvôľa prezidenta?

Prezident Kiska vo svojom opätovnom rozhodnutí nevymenovať ústavných sudcov konal svojvoľne a porušil aj ústavný princíp legality štátnej moci,“ tvrdí sudca a ústavný sťažovateľ Juraj Sopoliga.

Anketa
Ako by mali kresťania a kresťanské cirkví na Slovensku brániť a rozvíjať kresťanskú kultúru a kresťanský štýl života?

Bez komentára
O láske v rodine

Pápež František v dokumente Amoris Laetitia píše, že nijaká rodina nie je dokonalá a utvorená raz a navždy.

Sonda
Systémová kríza kapitalizmu

Hľadá sa účinná terapia. Cez tzv. daňovú optimalizáciu, ktorá sa stala mnohomiliardovým biznisom, sú zaiaľ národne vlády ochudobňované o obrovské prostriedky.

Reflexie
Pravoslávie v pravosláví (3. časť)
Rozkol a nástup starovercov.

História
Záhadný princ Rudolf (2 .časť)

Tvrdil, že by bolo dobré, ak by sa južní Slovania zjednotili do jedného útvaru pod kuratelou Rakúsko – Uhorska.

Kultúra
Ľudstvo má zlú pamäť

„Kultúrne dedičstvo je veľmi dôležité nielen pre nás, ale aj pre ďalšie generácie,“ hovorí historik a publicista Pavel Dvořák.

Knihy a recenzie
Z Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov
Goetheho cesta do Talianska (úryvok)

Umenie
Slovenská krása vo Vojvodine
V nejednej slovenskej rodine sa ľudový kroj opatruje a uchováva s láskou a úctou.

Šport
Reformoval tureckého giganta
Justín Javorek svojou prácou a skúsenosťami výrazne pomohol pri formovaní modernej tváre veľkoklubu Galatasaray Istanbul.