Marec 2009

Kedy bude v Kosove a Metohiji pokoj?
Štrbské Pleso bude „obývačkou“ Štrby
Plešatá veža
Zelená skala je vis major
Výzva pre občanov a slovenské regióny
Arménska reštaurácia Gladiátor
Nahnevaná Amerika a dotácie
Izrael hľadá novú vládu
Brusel rieši Tokaj
Poklady slovenského Tokaja
Bol Ďžingischán najkrutejším vládcom sveta?
Nech umenie tvojho srdca nespí
Priekopník slovenskej tanečnej hudby
Má svoju poštovú známku
Zabili hádzanára

Kedy bude v Kosove a Metohiji pokoj?
24. marca 2009 si ¬pripomenieme amorálne a nelegálne 10.výročie bombardovania bývalej Juhoslávie (federácie Srbska a Čiernej Hory) jednotkami NATO. Nelegálne najmä preto, že Severoatlantická aliancia, ktorej zakladajúca listina zakazuje aliancii použiť násilie pri riešení medzinárodných konfliktov, nemala na to mandát OSN! V roku 1999 bola Juhoslávia suverénnym štátom a nijako neohrozovala svojich susedov. Na svojom území, presnejšie v autonómnej oblasti Kosovo a Metohija, jej armáda bojovala proti albánskym extrémistom Hashiho Thaciho a jeho Kosovskej oslobodzovacej armáde (KLA), ktorú USA vyhlásili v roku 1998 za teroristickú organizáciu! Táto armáda pašerákov zbraní, drog a masových vrahov, na ktorej nelegálne vyzbrojovanie sa zbiera¬li albánske rodinné klany najmä v západnej Európe a v USA, „bojovala“ za tzv. storočný sen kosovských Albáncov - nezávislú Kosovskú republiku. Ako „multietnický, demokratický a svetský štát“ ho kosovskí islamskí separatisti jednostranne vyhlásili 17. februára 2008 a bez súhlasu OSN! Za tento svoj štát „bojovali“ tak, že v rokoch 1996 - 1998 na juhu Kosova a Metohije zabíjali srbských policajtov, vyháňali srbských civilistov tak, že im podpaľovali úrodu a domy, zabíjali zvieratá, aby nemali z čoho žiť a kde bývať. Keď zasiahla juhoslovanská (srbská) armáda, aby chránila svoje územie a svojich občanov, vrátane mnohých kosovských Albáncov, ktorých Thaciho jednotky terorizovali, väznili a mučili za ich lojalitu voči Srbsku, Američania a ich médiá trúbili na poplach a tvrdili, že juhoslovanská ar¬máda zabíja a vyháňa kosovských Albáncov z krajiny. To, že Kosovská oslobodzovacia armáda používala obyvateľov ako živé štíty, to zamlčovali. Každý kto chcel prežiť, radšej utekal. A keď bolo isté, že juhoslovanská armáda porazila KLA, prišlo bombardovanie, ktoré malo jediný cieľ: zraziť Srbov na kolená a na území suverénneho štátu zriadiť vojenskú základňu NATO v réžii USA. Vtedy už bolo jasné, že americkí jastrabi a ich politické figúrky, ktoré sú dnes aj ¬okolo prezidenta Baraka Obamu, využili albánskych teroristov, aby pod rúškom „ochrany albánskeho civilného obyvateľstva“ (ktoré voľne promenádovalo cez albánsko - kosovské hranice podľa pokynov ich rodinných vodcov) sa zabetónovali v Srbsku a obmedzili „ruský záujmový priestor“ na Balkáne. Aj preto títo „mierotvorcovia“ dodnes nevedia napríklad odpovedať na jednoduchú otázku: prečo ste nerešpektovali medzinárodné právo a prečo ste nepodporili Srbov v ich boji proti teroristom?
Kofi Annan, bývalý generálny tajomník OSN, bol podobne slabučký a nerozhodný, ako ruský prezident Boris Jeľcin. Obidvaja nemali odvahu vzoprieť sa americkému tlaku. Pán Jeľcin neposlal, respektíve nemohol poslať Srbom, ktorí sa pripravovali na partizánsku vojnu, najmodernejšiu protiraketovú obranu, a pán Annan sa vzmohol len na verbálny a diplomatický protest. A tak po 78 dňoch museli hrdí Srbi kapitulovať. Výsledok? Okupácia časti územia suverénneho štátu! Ako? Rezolúciou OSN č.1244, ktorá síce garantuje Srbsku jeho územnú celistvosť, vrátane Kosova a Metohije, ale len pod administratívnou správou OSN (UNMIK) a pod ochranou vojenských prilieb KFOR, ktoré riadi NATO. Inými slovami, pokiaľ platí táto rezolúcia, juhosrbská autonómna pokrajina je naďalej integrálnou súčasťou Srbska.
Vráťme sa k 17. februáru 2008, ktorým vyvrcholila amorálna a agresívna politika USA a lídrov Európskej únie voči Srbsku. Od roku 1999 do jednostranného vyhlásenia tzv. Kosovskej republiky vodcovia kosovských Albáncov pokračovali vo vyháňaní srbských autochtónnych obyvateľov z juhu na sever pokrajiny, vo vypaľovaní a ničení pravoslávnych chrámov a kláštorov. USA a Západ sa na to prizerali. Niektoré srbské komunity, ktoré zostali, sú dodnes ako getá izolované a chránené vojakmi! Namiesto rešpektovania medzinárodného práva, obnovenia srbskej zvrchovanosti v pokrajine a potlačení albánskeho separatizmu, návratu vyše 200 000 srbských utečencov, Rómov a ďalších nealbánskych etník sa na rokovací stôl dostal „kompromisný“ Ahtisaariho plán o nezávislom kosovskom štáte, ktorý bude kontrolovať medzinárodné spoločenstvo.
Pán Ahtisaari ako splnomocnenec OSN pre Kosovo dospel k tomuto záveru po neúspešnom a dlhodobom srbsko - albánskom vy¬jednávaní o budúcom autonómnom štatúte pre Kosovo a Metohiju, ktoré dozorovali USA, EÚ a Rusko. Prečo však nedospel k záveru, že je potrebné potlačiť albánsky extrémizmus a presvedčiť Albáncov, aby boli lojálnou a mierumilovnou menšinou v Srbsku, to nevieme. Takisto ani odpovede na otázku, kedy sa väčšina kosovských Albáncov prispôsobí západnej kresťanskej civilizácii, kedy sa naučí rešpektovať právo a poriadok, demokraciu, ľudské a občianske práva.
USA a Západ sa vraj obávali možného krviprelievania, ak by sa do pokrajiny vrátila „suverénna či obmedzená srbská moc“, ktorú by Albánci odmietli rešpektovať. V ¬roku 1945 tvorili kosovskí Albánci iba 200 tisícovú menšinu v Kosove a Metohiji, kde historicky žilo vždy viac Srbov ako Albáncov. Na konci bombardovania bývalej Juhoslávie sa k Albáncom hlásilo už vyše milió­na ľudí. A dnes sa tam počet obyvateľov iba odhaduje - a to na 2,1 milióna ľudí, z toho Srbi vraj tvoria 5 - 8 percent. Je zaujímavé, ako sa „noví Albánci“ dostali do pokrajiny, ako mohli migrovať cez štátne hranice a prečo sa tam doteraz nekonalo oficiálne sčítanie obyvateľstva...
Po 2. svetovej vojne Titovi komunisti znárodňovali pôdu srbských roľníkov a srbskej pravoslávnej cirkvi a rozdávali ju chudobným a negramotným Albáncom. Srbi, ktorých z pokrajiny vyhnali v období druhej svetovej vojny (100 000), sa domov už nemohli vrátiť. Bránil im v tom komunistický zákon. Od roku 1946 do bombardo¬vania odchádzali mnohí Srbi za prácou a lepšími životnými podmienkami nielen na Západ, ale aj ďalej na sever Srbska. Radšej odchádzali než by tolerovali albánsku rozpínavosť a patriarchálny spôsob života a myslenia. Albáncov pribúdalo nielen vďaka vysokej pôrodnosti, ale najmä nedostatočnej kontrole albánsko - juhoslovanskej hranice... A tento trend bude zrejme pokračovať ďalej, keďže medzi Albánskom a tzv. Kosovskou republikou sa majú zrušiť formálne hraničné kontroly.
Hashim Thaci, súčasný premiér Kosovskej republiky, vyhlasuje, že si želá návrat všetkých Srbov, ktorí odišli a boli vyhnaní. Na čo najprv etnicky pokrajinu čistil a islamizo¬val, o tom nehovorí. Zatiaľ neoznámil ani to, kedy Srbom vrátia ich domy a majetky, ktoré protizákonne obsadili Albánci. Podobne si protiprávne privlastnili aj srbský štátny majetok, podniky, železnice, budovy nemocníc, škôl... Srbi sa nemajú kam vrátiť!
USA a lídri Európskej únie, najmä Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia, mlčia a tvária sa, že urobili správnu vec, keď uznali tzv. Kosovskú republiku aj bez súhlasu OSN. Namiesto presadzovania politiky rešpektovania medzinárodného práva organizujú donorov, ktorí za 9 rokov investovali do „vybudovania“ civilizovaného albánskeho Kosova a Metohije a jej hospodárstva 3 miliardy eur. Ďalšiu miliardu schválili v júli 2008. Kto a ako kontroluje tieto peniaze, to však nevieme. Ani to, akým právom tento „štát“ používa euro ako svoju menu. Je to členský štát Európskej únie, ktorý splnil kodanské a maastrichtské kritériá? Kedy podala tzv. Kosovská republika kandidátsku prihlášku do EÚ?
Hoci ju uznalo 56 štátov, stále platí, že jej jednostranné vyhlásenie je v rozpore s medzinárodným právom a nemá podporu v Bezpečnostnej rade OSN. Takisto je známe, že pokiaľ bude Srbsko vetovať jej existenciu, nikdy sa nestane členom medzinárodných organizácií, ani OSN, ani Rady Európy. Smutné je, že sa európske veľmoci, ktoré sú členmi aj OSN a EÚ, nechali vtiahnuť do nerozumnej a nespravodlivej politiky USA na Balkáne.
Vytrvalosť srbskej diplomacie na medzinárodnej scéne v zápase o Kosovo a Metohiju je obdivuhodná. Málokto čakal, že Belehrad bude tak húževnato bojovať o svojich 15 percent územia diplomatickými prostriedkami a odolávať napríklad pokryteckému biznisu Bruselu - rýchle členstvo v EÚ za uznanie tzv. Kosovskej republiky.
Celé Srbsko a Srbi na celom svete s veľkým očakávaním čakajú na verdikt Medzinárodného súdneho dvora OSN v Haagu (hlavný súdny orgán OSN), ktorým odpovie na otázku, či jednostranné vyhlásenie tzv. Kosovskej republiky bolo v súlade s medzinárodným právom. Túto srbskú iniciatívu podporilo Valné zhromaždenie OSN vo svojom uznesení v októbri 2008. V hlasovaní sa zdržali Francúzsko a Veľká Británia, proti tomuto uzneseniu bolo 74 štátov, najmä USA, a tiež Albánsko, ktoré ako najchudobnejšia a najskorumpovanejšia krajina v Európe bude čoskoro prijaté do NATO...
Aj keď rozhodnutie súdu nie je právne záväzné ani vynútiteľné, má značnú morálnu a odbornú váhu. Ak bude pre Srbsko pozitívne (Srbi iný výsledok neočakávajú), bude zaujímavé sledovať, ako bude Brusel, Washington a politici ďalších štátov, ktoré uznali Kosovskú republiku, vysvetľovať svojim občanom legitimitu „kosovského štátu“, na ktorého bezpečnosť a rozvoj prispievajú svojími daňami. Ak rozhodnutie súdu bude negatívne, budeme iste zvedaví napríklad aj na to, či kosovskí Srbi jednostranne vyhlásia autonómiu alebo svoj štát na území Kosova a Metohije, respektíve v Kosovskej republike. Zdá sa vám to absurdné? Mne nie. Absurdný je skôr postoj a tlak Európskeho parlamentu na Cyprus, Grécko, Slovensko, Rumunsko a Španielsko, členské štáty EÚ, aby uznali Kosovskú republiku.

Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor, e-mail: dimenzie@internet.sk

Štrbské Pleso bude „obývačkou“ Štrby
„U nás platí zásada, že svoje si nedáme a cudzie nechceme. Veď my sme nežiadali „smokovecké“ pleso, ale štrbské,“ tvrdí Michal Sýkora, starosta podtatranskej obce Štrba.

Plešatá veža
V tomto roku si pripomenie 200. výročie svojho vybudovania z lebiek zabitých srbských vojakov. Mala slúžiť na výstrahu každému Srbovi, ktorý by sa chcel postaviť proti Osmanskej ríši.

Zelená skala je vis major
Ťažko skúšané chorvátske Capri bojuje o svoju identitu. Nechce, aby ho zadusil masový turizmus.

Výzva pre občanov a slovenské regióny
Nová demokracia s heslom Sila regiónov chce byť politickou stranou občana a silných regiónov. Pre slovenskú politiku a rozvoj Slovenska chce získať úspešných a overených ľudí z obcí a regiónov. Tibor Mikuš tvrdí, že Slovensko síce dosiahlo vytúžené ciele, ale chýba mu predstava, ako v nastúpenej ceste pokračovať.

Arménska reštaurácia Gladiátor
Exkluzívna reštaurácia v rímskom štýle so špecialitami svetovej a originálnej arménskej kuchyne a s ponukou svetových vín. Vhodná aj pre svadby a iné podujatia.

Nahnevaná Amerika a dotácie
„Odkedy šiel ku dnu dotovaný štát, v ľuďoch to vrie. V skutočnosti sa napätie medzi ľuďmi už pretavilo do formy otvoreného masového protestu pred budovou burzy v New Yorku, kde ľudia „radili“ finančníkom: „Vyskočte, vy hajzli“.

Izrael hľadá novú vládu
Parlamentné voľby našli svojho rasistického „spasiteľa“. Bude Európa akceptovať vo vláde Avigdora Liebermana a jeho ultranacionalistickú stranu Izrael, náš dom, alebo ho bude ignorovať a pranierovať?

Brusel rieši Tokaj
Pokiaľ maďarská strana požaduje, aby sa výmera slovenských honov zmenšila, maďarská tokajská oblasť sa vo veľkom rozšírila na 11 tisíc hektárov. Akým právom?

Poklady slovenského Tokaja
Nevšednú knihu Magdy Haburovej o slovenskej tokajskej oblasti krstili v Trebišove.

Bol Ďžingischán najkrutejším vládcom sveta?
Je pravdepodobné, že v štatistikách smrti predčil Hitlera aj Stalina. Počet čínskej populácie znížil o polovicu. Jeho Mongolská ríša bola najväčším impériom všetkých čias. Vytvorila obrovskú oblasť voľného trhu.

Nech umenie tvojho srdca nespí
Človek si nevyberie miesto, kde sa narodí. Ja som sa v minulosti chcel narodiť niekde úplne inde.

Priekopník slovenskej tanečnej hudby
„Slovenská populárna hudba mala svoje úspechy a v rôznych obdobiach svojej existencie bola aj rôznou mierou zaznávaná a potláčaná,“ konštatuje Pavol Zelenay, skladateľ, hudobník, aranžér, producent, hudobný publicista, historik a dlhoročný rozhlasový redaktor.

Má svoju poštovú známku
Chorvátska atlétka Blanka Vlašičová chodí na Slovensko rada. Láka ju nový svetový rekord na výške 209 a 210 cm.

Zabili hádzanára
"Zločin nemá farbu," vyzýval občanov maďarský minister spravodlivosti Tibor Draskovic, keď sa po vražde rumunského hádzanára Mariana Cozmu obával protirómskych akcií.

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál