Úvod    Archív čísiel    2010    August - September 2010

August - September 2010

O čom bude nový dialóg medzi Belehradom a Prištinou?
Nezavislé súdnictvo potápa Radičovej vláda
Prešovský TwinSpin
Kultúrny a historický drahokam
Barrosso hodnotí stav Európskej únie 2010
Európa zlyháva v diskusiách o globálnej vláde
Snívanie o skutočnej demokratickej Európe
Rokovanie či vydieranie?
Komu prekáža Svätopluk?
Ikaros zo Zamaguria
Figliar nielen na scéne
Veľký konkurent NHL
KHL sa pod Tatrami hrať nebude

O čom bude nový dialóg medzi Belehradom a Prištinou?
Spacifikovaní a dôverčiví Srbi sa spoliehajú na Európsku úniu, že im pomôže v otázke vyriešenia budúcnosti juhosrbskej provincie Kosovo a Metochija a najmä v dialógu s kosovskými Albáncami. Toto je výsledok srbskej diplomatickej ofenzívy po zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, ktoré jednomyseľne aklamačným spôsobom schválilo srbskú rezolúciu o Kosove. Presnejšie spoločnú srbsko-európsku (bruselskú), ktorú Srbom nanútila Európska únia, respektíve Catherine Ashtonová, ministerka zahraničných vecí EÚ. A divadlo pokračuje ďalej.
Pôvodná srbská rezolúcia o Kosove bola jasnou a suverénnou odpoveďou na právne nezáväzný a neutrálny posudok Medzinárodného súdneho dvora, ktorý si americkí, niektorí európski politici a vedenie Európskeho parlamentu vysvetlili ako „potvrdenie legitímnosti a legálnosti“ jednostranného vyhlásenia nezávislosti tzv. Kosovskej republiky od Srbska. 27. júla 2010 srbskí poslanci po 11-hodinovej búrlivej debate v srbskom parlamente schválili rezolúciu, ktorú predložili do OSN ako svoju reakciu na neutrálny poradný posudok medzinárodného súdu. V nej sa pôvodne uvádzalo, že „jednostranné odtrhnutie nie je prijateľným riešením územných sporov“. V novej rezolúcii táto veta už nie je, nahradila ju veta: „Dialóg medzi Belehradom a Prištinou napomôže k mieru, bezpečnosti a stabilite regiónu“. Túto novú rezolúciu však srbský parlament neschválil, schválila ju iba srbská vláda, ktorá ju do parlamentu zatiaľ nepredložila...
V rezolúcii srbského parlamentu sa konštatuje: „Parlament považuje za nevyhnutné dosiahnuť pomocou mierových rokovaní trvalé, udržateľné a vzájomne prijateľné riešenie pre Kosovo, ktoré bude v súlade so srbskou ústavou. Parlament potvrdzuje, že Srbsko nikdy neuzná jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova.“ Tento záväzok a srbský postoj v New Yorku na pôde OSN síce dôrazne zopakoval Vuk Jeremič, ale takisto ako prezident Tadič aj on musel skloniť hlavu pod neprimeraným tlakom EÚ, Veľkej Británie, USA a Nemecka, ktoré „roztrhalo“ pôvodnú srbskú rezolúciu. V novej „spoločnej rezolúcii“ už názor srbského parlamentu chýba!!!
Obdobie od 27. júla 2010 do 8. septembra 2010 vojde do dejín srbskej a bruselskej diplomacie ako obdobie arogantného ponižovania a nátlaku na suverénne Srbsko. Veľká Británia a Nemecko agresívne tlačili na Belehrad, aby si uvedomil, že „Kosovo už nie je súčasťou Srbska“ a že Srbsko urobí najlepšie, keď svoju rezolúciu o Kosove stiahne z OSN! Neskôr však Srbsku navrhli vypracovanie novej rezolúcie a „do diplomatickej hry“ vložili nejednotnú Európsku úniu a jej nevýraznú ministerku zahraničných vecí Catherine Ashtonovú. A diali sa veci. Diplomati EÚ, Veľkej Británie, Talianska, Nemecka a Francúzska (s tolerantným prístupom USA), teda štátov, ktoré si v roku 1999 rozparcelovali okupovane Kosovo a Metochiju na svoje vojenské a bezpečnostné zóny, ponúkali Belehradu rôzne návrhy - od rozsiahlej srbskej autonómie v severnom Kosove po vyhlásenie nezávislosti a pripojenie severného Kosova k Srbsku! Títo západní diplomati dali jasne najavo, ako sa v súčasnom svete, zvlášť v Európe, rešpektujú dohody a medzinárodné právo. Títo diplomati na jednej strane reprezentujú štáty, ktoré uznali tzv. Kosovskú republiku a nadviazali s ňou diplomatické vzťahy, na druhej strane dokazujú, kto skutočne chce vládnuť v okupovanej juhosrbskej provincii. Určite to zatiaľ nie sú kosovskí Albánci ani Srbi. A pritom je to také jednoduché. Stále platí rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, ktorá garantuje Srbsku územnú celistvosť aj s Kosovom a Metohijou...
Nová rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN zatiaľ neexistuje. To znamená, že celá provincia je stále pod medzinárodným protektorátom OSN. Niektoré európske štáty, vrátane 22 členov Európskej únie, a USA však po 17. februári 2008 dosiahli, aby tzv. Kosovská republika, ktorú uznalo len 69 členských štátov OSN, bola aj pod protektorátom Európskej únie. Výsledok tejto politiky? Sever Kosova a Metohije, kde žijú najmä Srbi, je naďalej pod spoločným dozorom OSN (UNMIK) a Srbska, stred a juh provincie (jadro Kosovskej republiky) pod protektorátom EÚ. Potvrdzuje sa, že bez zahraničnej finančnej pomoci USA a EÚ skorumpovaná Kosovská republika nemôže existovať. Viazne aj proces poeurópšťovania Kosova a nahradzovanie albánskeho rodového kanunu (súbor zákonov) vládou zákonov, ktoré pozná Európa.
Takže aký nový dialóg môžeme očakávať po novej rezolúcii VZ OSN? Kosovskí Albánci a časť EÚ bude „tento dialóg“ vnímať iba ako „technický dialóg“ medzi suverénnymi štátmi. Srbi, Rusko, Čína a mnohé štáty, ktoré neuznali Kosovskú republiku, zase ako „dialóg o novom statuse Kosova“. Aké však budú východiskové pozície zúčastnených strán? Budú sa riešiť územné a administratívne hranice, zvrchovanosť Kosovskej republiky na severe Kosova, colná a daňová politika, justičný a bezpečnostný systém, problémy občanov? Hillary Clintonová ihneď po zverejnení posudku Medzinárodného súdu v Haagu, ktoré VZ OSN vzalo iba na vedomie (čiže s ním nesúhlasilo ani nebolo proti), pre istotu ešte 22. júla 2010 „ubezpečila“ svet, že územie Kosovskej republiky je nedotknuteľné. Pravdepodobne potvrdila to, o čom médiá, diplomati a politici vôbec nehovoria. Horúci zemiak, ktorý nechce nikto ukázať a chytiť do ruky, sa volá americká letecká a raketová základňa Camp Bondsteel. Hovoria jej kosovské Guantanámo, rozprestiera sa vo východnej časti Kosova v blízkosti mesta Uroševac (albánsky Ferizaj) na ploche takmer 4 km2. Američania ju začali budovať bez súhlasu OSN, EÚ i Belehradu ihneď po leteckých náletoch NATO v roku 1999. Oficiálne je hlavnou základňou armády USA v Kosove pod velením KFOR, ale aj sídlom velenia NATO pre mnohonárodné sily KFOR Východ (KFOR‘s Multinational Task Force East - MNTF-E). Je výsledkom Bushovej agresívnej a geostrategickej zahraničnej politiky na Balkáne, ktorá zneužívala a naďalej zneužíva albánsku a moslimskú otázku v konkurenčom zápase s Ruskom. Viete si predstaviť, že by Srbsko obnovilo svoju suverenitu v Kosove a Metochiji a Američania by museli zavrieť svoju najväčšiu základňu v Európe, ktorá „stráži americké národné záujmy“ na Balkáne? Táto základňa tam pravdepodobne bude aj v prípade, ak sa Srbsko a rozdelené Kosovo a Metochija, či jednotná Kosovská republika s autonómnou srbskou časťou spoločne stanú riadnymi členmi Európskej únie. Žijeme v dobe, keď nič nie je isté a keď sa všetko dá spochybniť, vysvetliť, znásilniť. Pravda je však len jedna. Ak kosovskí Albánci mohli podľa posudku medzinárodného súdu vyhlásiť nezávislosť Kosovskej republiky od Srbska, takisto môžu potom kosovskí Srbi vyhlásiť svoju nezávislosť od Kosovskej republiky!
Smutné na celej kosovskej kríze je to, že lídri EÚ a západných veľmocí, ktorí tak často obhajujú spoločné hodnoty, demokraciu a vládu zákona, pokrytecky ne¬ob¬hajujú územnú celistvosť Srbskej republiky a netrvajú na obnovení srbskej zvrchovanosti v Kosove a v Metochiji. Správajú sa ako neomylní diktátori, ktorí môžu obchodovať so všetkým - aj s územím a suverenitou štátov, aj s hrdosťou a so cťou občanov. Nemajú odvahu si priznať chyby a omyly v takom bábkovom štáte s bábkovým režimom, akým je dnes Kosovská republika. Zdá sa však, že tak ako nadnárodná EÚ a jej západné krajiny nezvládli islamský a rómsky problém, nezvládli ani problém albánsky. Zvláštne pritom je zistenie, že ktosi, kto sa nevie a nechce prispôsobiť, nechce sa vzdelávať a nevie takmer nič rešpektovať, je už povinne chránený, dotova¬ný a zvýhodňovaný. Akú to potom máme Európu a akú ju budeme mať o 20 rokov? Veď nešťastný Miloševič je už dávno preč, aj radikálni kosovskí Albánci a ich polovojenské jednotky sú pod kontrolou! Tak čoho sa potom Európa obáva? Následných albánských teroristických útokov v Nemecku, vo Francúzsku, Taliansku a vo Veľkej Británii? Alebo albánskej autonómie v týchto štátoch?

Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor, e-mail: dimenzie@internet.sk

Nezavislé súdnictvo potápa Radičovej vláda
„Výkonná moc chce povýšiť vyšetrovateľa na kvalifikovanejšieho a nezávislejšieho, ako je zbor sudcov ústavného súdu! To pokladám za neprípustné a skandalózne,“ tvrdí Juraj Sopoliga, sudca, člen a hovorca Súdnej rady Slovenskej republiky.

Prešovský TwinSpin
Slovenské „malé prevodovky“ konkurujú japonským a pomáhajú Európe v súťaži o svetové líderstvo. Technické univerzity na Slovensku však zaspali dobu a nie sú ešte pripravené na spoluprácu.

Kultúrny a historický drahokam
„Spoločnou črtou každého vzostupu a pádu vo vývoji nášho mesta je pochopenie nadradenosti filozofie ducha nad materiálnymi statkami,“ zamýšľa sa Štefan Čelan, primátor slovinského mesta Ptuj.

Barrosso hodnotí stav Európskej únie 2010
"Európa musí ukázať, že ponúka viac, ako len 27 rozmanitých riešení prijatých v jednotlivých štátoch. Buď spoločne vytrváme, alebo každý zvlášť podľahneme.”

Európa zlyháva v diskusiách o globálnej vláde
Únia nielenže riskuje, že tieto debaty prebehnú mimo jej rámca, ale dokonca sa môže ocitnúť v situácii, kedy bude úplne mimo hry.

Snívanie o skutočnej demokratickej Európe
Zavedenie Lisabonskej zmluvy nastoľuje myšlienku omnoho radikálnejšej generálnej zmeny politických a demokratických štruktúr EÚ.

Rokovanie či vydieranie?
Tipujme, kedy bude vytvorený nezávislý palestínsky štát a kto presadí svoje záujmy skôr - bude to EÚ, USA, OSN, Rusko alebo Izrael?

Komu prekáža Svätopluk?
„Nerozumiem nenávistnej deštrukcii, ktorá priam srší z časti bratislavskej inteligencie. Nemôžem ju označiť za slovenskú inteligenciu, lebo vedome koná proti vlastnému národu!, píše Matúš Kučera, slovenský historik.

Jadranský Titanic
Rakúsko - uhorský dreadnought SMS Szent István mal byť pýchou Budapešti, je však z neho najväčší vrak pri chorvátskom pobreží.

Ikaros zo Zamaguria
„Verím, že sme utkaní z lásky. Verím spolu so svätým Augustínom, že zlo je iba nedostatok dobra,“ zamýšľa sa Mariana Čengel-Solčanská, režisérka filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi.

Figliar nielen na scéne
Boli časy, kedy som hrával 25 až 30 predstavení za mesiac, k tomu ešte televízia a nakrúcanie vo filmových ateliéroch na Kolibe,“ hovorí Dušan Tarageľ, herec a moderátor.

Veľký konkurent NHL
Pomôže alebo bude blokovať rozvoj európskeho hokeja? Vladimír Putin tvrdí: „Ak sa podarí rozšíriť KHL do stredoeurópskych a škandinávskych krajín, dostane liga európsky charakter a zvuk.”

KHL sa pod Tatrami hrať nebude
Rozhodli o tom funkcionári slovenskej hokejovej federácie. Trvali na podmienke, ktorú HC Lev Poprad nemohol splniť. Rozhodla aj závisť Bratislavy?

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál