December 2010

Pýtajme sa na zodpovednosť autorít, nebuďme ticho
Brána do Slovenského raja
Taliansky šefkuchár na Spiši
Chrám Kristovho Vzkriesenia Na Krvi
Súdnej rade okliešťujú ústavné právomoci
Na tej istej lodi
CIA - zákon sám pre seba
Úpadok a pád Amerického impéria (1.časť)
Maďarsko bude od januára 2011 predsedať EU. Aké priority bude podľa vás presadzovať Viktor Orbán?
Vráťme Krista Vianociam
„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“
Pliaga stredoveku a trnavský zázrak
Chce hrať poctivé divadlo
Nový dom pre pilíšskych Slovákov
Mimozemšťania sa raz vrátia
Imaginatívny svet Ingrid Zámečníkovej
Prestup do Realu nikdy neľutoval

 
Editorial
Pýtajme sa na zodpovednosť autorít, nebuďme ticho
 
Otázky majú predovšetkým praktický cieľ. To znamená, že reagujú na problémy doby a hľadajú cestu k ich riešeniu. Nie každý človek je schopný postaviť sa sám proti celej spoločnosti i jej častokrát neuznávaným štátnym alebo cirkevným autoritám, ak dospeje k presvedčeniu, že konajú niečo, čo je mravne zavrhnutia hodné. Pripomeňme si napríklad súčasný mocenský boj o nového generálneho prokurátora. Akonáhle občan dospeje k presvedčeniu, že z humánneho hľadiska je neprijateľný celý chaos okolo jeho voľby, nemal by váhať proti nemu sa postaviť a žiadať jeho odstránenie, pretože proti páchanému násiliu (nemusí ísť o násilie fyzické, ale násilie voči zákonom) je obrana mravnou povinnosťou.
Ak sa zamýšľam nad nedostatkom racionality vo vzťahu k dianiu okolo nás a nad odvahou stáť si za svojím presvedčením, nie je možné byť ticho. Treba reagovať poučne a kriticky. Najväčší deficit úsudku však vzniká v dôsledku straty našej viery v humanistické hodnoty. Čo tým chcem povedať? To, že odkaz humanistov vidíme vo výzve na kritiku všetkého, čo neobstojí z hľadiska humanistického i humánneho, aj keby to mali byť tie najposvätnejšie fetiše doby, akými sú dnes peniaze a moc. Alebo akým je teraz aj kapitalizmus, ktorý sa vydáva za najlepší zo všetkých možných spoločensko-ekonomických formácií v súčasnosti. Je tu takisto aj znovu sa objavujúca hrozba diktatúry. Sú však dnešní slovenskí intelektuáli hodní odkazu svetových humanistov? Neprevažuje u nich zase strach z „autorít“ či úradnícky strach o pracovné miesto?
Ak chápeme odkaz humanistov prinajmenšom ako výzvu ku kritickému premýšľaniu a komentovaniu problémov súčasnej doby, znamená to klásť si otázky. Pripúšťať nejasnosť, je priznať si, že niečo, čo by sme mali vedieť, nevieme. Otázky si teda kladie len ten, kto odmieta existenciu absolútnych a daných právd. Pýtať sa však môžeme aj vtedy, keď pripúšťame existenciu týchto právd a najvyššieho absolútneho dobra, ale súčasne pripúšťame, že k nim nemáme žiadny privilegovaný prístup, keďže sa nám tieto pravdy a dobra neposkytujú nepretržite a bezprostredne. Vždy sme teda odkázaní na svoje nedokonalé poznanie.
Mohli by sme pripustiť, že pýtať sa môžeme aj vtedy, keď tieto pravdy sú „majetkom“ nejakej autority, ktorá stojí nad nami (generálny prokurátor, policajný prezident, minister vnútra). Potom sa ale nepýtajme na to, čo je a čo nie je pravda (aj keď to chceme samozrejme vedieť), ale čo o nej tvrdí konkrétna „autorita“. Inak povedané, pýtame sa len preto, aby „autorita“ dosiahla uznanie byť autoritou.
Prvým predpokladom kladenia si otázok je elementárna sloboda myslenia a vyjadrovania sa.
Ako by to malo byť, je vždy vyjadrením našej vlastnej hodnotovej pozície. Predpokladá sa, že hodnotíme, a to robíme preto, že sa stotožňujeme s nejakými hodnotami, v našom prípade humanistickými. Pripusťme teda, že predmetom našich otázok je naozaj niečo také, ako sú morálna bieda, sociálny útlak a nespravodlivosť v slovenskej spoločnosti.
Ak to zhrnieme, môžeme sa domnievať, že humanistický prístup nielen k otázkam súčasnosti, ale k životu všeobecne v sebe spája silu osobnosti so slobodomyseľným zmýšľaním, humanistickými hodnotami a vierou v lepšiu budúcnosť - samozrejme tu na zemi, našej slovenskej zemi.
Na rozdiel od priveľmi optimistických predpovedí zo začiatku 90-tych rokov, je dnes už jasné, že prechádzame do ďalšej fázy dramatických ľudských dejín. V nej sa stáva problémom nielen ďalší rozvoj demokracie, ale dokonca aj jej vlastné zachovanie. Väčšinou stojíme pred týmito témami  bezradní. Problém nie je len to, že „autority“ nemajú žiadne rozumné odpovede na naše otázky, ale dokonca aj to, že si ani nepripúšťajú morálnu povinnosť, ktorá im prikazuje hľadať na otázky odpovede. Príčiny tejto reality tkvejú aj vo zvláštnostiach vývoja súčasnej globálnej civilizácie, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú. Mám tu na mysli predovšetkým rozpad vízie spoločnej budúcnosti a dokonca aj samotnej ľudskej solidarity ako následok niečoho, čo zostalo ako pozostatok komunistickej ideológie. Strata viery v dobro, ktorá je obsahom emancipačného projektu, potom posilňuje našu ochotu podriaďovať sa neokrôchaným „autoritám“ v každodennej realite. Naša ochota sa rozptyľuje vo finančne privilegovaných skupinách a prispieva aj k obnove viery v ľudskú nerovnosť.
Špecifickou príčinou tohto konania je to, že sme sa doteraz kriticky nevyrovnali s komunistickou personálnou minulosťou. Namiesto kritickej analýzy podstaty systému nastupuje ďalšie ideologické klišé, ktoré si v mnohých prípadoch berie praktiky z komunistickej ideologickej minulosti a povyšuje ich na piedestál demokracie.  Nekritická analýza komunistickej ideológie vedie k diskreditácii ľudskej solidarity rovnako ako preukázanie nepravdivosti tézy o rozhodujúcej mocenskej úlohe ľudu v demokracii, ktorá diskredituje podstatu demokracie a humanistického odkazu. Tento jav nie je špecifický len na Slovensku, ale vo všetkých postkomunistických štátoch. Slovenská špecifičnosť je v jej nadmernom rozsahu a prejave a svojím významom tak brzdí obnovenie viery v možnosť ďalšieho emancipačného pokroku nielen slovenského národa, ale všeobecne ľudstva.
Domnievam sa, že nastal čas pýtať sa na zodpovednosť „autorít “ bez autority (aj tie generálske, ministerské, poslanecké). Vo vzťahu k nim, ako k držiteľom konečnej pravdy,  je však aj sebareflexia problémom, pretože ich tvrdenia a držanie sa ich konečnej „pravdy“,  je platné len za cenu potlačovania kritiky. V každom takomto vzťahu je teda prítomné násilie a autoritárske prostredie, čo spochybňuje ich nárok na pravdu a moc. Treba už konečne prikročiť aj k tejto zodpovednosti, ktorú oni pertraktujú a vyvodiť dôsledky.
Aj keď pripustíme existenciu protichodných postojov a hodnotových kódexov, mnohí slovenskí politici sa opierajú (aspoň rétoricky) o občanov. Často zdieľajú predstavu o vlastnej vyvolenosti a výnimočnosti, ktorá im dáva právo viesť štát do kapitalistického „raja“ a to často aj proti vlastnej vôli národa.
Dr. Vladimír Šotter, prezident Národného Inštitútu Francois Marie Voltaire
 
Mladá osobnosť
Brána do Slovenského raja
Hotel Metropol chce stimulovať rozvoj kultúrneho, gastronomického a kongresového turizmu na Dolnom Spiši.
 
Úspešný
Taliansky šefkuchár na Spiši
„Už nemusíte vycestovať do Talianska, prídete ku mne do reštaurácie, poviete mi, čo si želáte a ja vám to pripravím.“
 
Fotoreport
Chrám Kristovho Vzkriesenia Na Krvi
Tento jedinečný pravoslávny chrám v Petrohrade postavili na pamiatku zavraždeného cára Alexandra II.
 
Justícia
Súdnej rade okliešťujú ústavné právomoci
Sudcovské rady sa ako orgány sudcovskej samosprávy dostávajú opätovne len do pozície poradného orgánu, keďže väčšinu členov vo výberových komisiách bude nominovať ministerka a parlament.
 
Názor
Na tej istej lodi
NATO na jednej strane považuje Rusko za partnera, na druhej strane naznačuje, že Rusko môže byť problém v oblasti bezpečnosti.
 
Zahraničie
CIA - zákon sám pre seba
Jej predstavitelia klamali Kongresu, zadržiavali dôkazy pred vyšetrovateľmi v snahe vyhnúť sa zodpovednosti. A aký bol trest?
 
Sonda
Úpadok a pád Amerického impéria (1.časť)
„Pentagon do roku 2020 predstaví smrteľnú trojkombináciu pokročilých vesmírnych robotov. Čína bude mať globálnu sieť komunikačných satelitov a účinné systémy pre kybernetické útoky na ktorýkoľvek kúsok zeme.“
 
Anketa
Maďarsko bude od januára 2011 predsedať EU. Aké priority bude podľa vás presadzovať Viktor Orbán?
 
Reflexie
Vráťme Krista Vianociam
,,Svet nás chce presvedčiť o tom, že Vianoce sú vysvietené výklady obchodov, stromčeky, darčeky, plný dom zákuskov a dobrého jedla.“ Je to však naozaj tak?
 
Zaujalo nás
„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“
Vojenskú katedrálu v Bratislave má výtvarne vyzdobiť slovinský jezuita a kresťanský umelec Ivan Marko Rupnik, ktorý na jednej zo stien kaplnky Redemptoris Mater zobrazil seba samého ako spaseného...
 
História
Pliaga stredoveku a trnavský zázrak
Morové pandémie si vyžiadali okolo 200 miliónov obetí. Tatári boli pravdepodobne prvým národom, ktorý využil mor ako biologickú zbraň.
 
Kultúra
Chce hrať poctivé divadlo
„Myslím si, že istá magickosť, isté vyžarovanie, sú pre herca veľmi dôležité. Pokiaľ tento kumšt neprejde cez rampu osobnostného vyžarovania, herec nefunguje tak, ako by mal,“ tvrdí členka Činohry SND Zdena Studenková.
 
Nový dom pre pilíšskych Slovákov
V Mlynkoch (Pilisszentkereszt), v najslovenskejšej obci na severe Maďarska, pokračuje výstavba nového slovenského domu.
 
Literatúra
Mimozemšťania sa raz vrátia
Švajčiarsky spisovateľ Erich Von Däniken by chcel rozlúsknuť záhadný komplex chodieb a šácht pod Veľkou pyramídou v Egypte.  
 
Umenie
Imaginatívny svet Ingrid Zámečníkovej
 
Šport
Prestup do Realu nikdy neľutoval
Portugalskú futbalovú hviezdu Luisa Figa víťazstvo Slovenska nad Talianskom na MS 2010 až tak neprekvapilo. Tvrdí, že MŠK Žilina musí v Lige majstrov naberať skúsenosti a vrátiť sa do nej o rok silnejšia.
 
 
 

 

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál