Úvod    Archív čísiel    2010    Jún - Júl 2010

Jún - Júl 2010

Pravicový cirkus ovládol Slovensko
Populačná genocída a antikoncepčný priemysel
Drahokamy histórie
Modravá hora čaká na Slovákov
Mesto zázrakov a legiend
Čistá energia Ptuja
Lietame tam, kam nelietajú tradičné letecké spoločnosti
Nemecko a „eurokríza“
Útok na Flotilu slobody
Strata Pravého Kríža a Svätej zeme
Vyhovuje mu rôznorodosť žánrov
Svetový pohár nahradil Zlatú Niké

Pravicový cirkus ovládol Slovensko
Po štyroch rokoch vládnutia stredoľavej koalície Roberta Fica a jeho nevydareného pokusu vybudovať pod Tatrami prosperujúci sociálny štát, väčšina Slovákov čelí novej „zmene“, ktorú musí prijať. K moci sa vrátila inovovaná stredopravá vláda a jej niektorí režiséri, ktorí nie sú schopní odísť z politiky ani po 20 rokoch a konečne sa začať živiť napríklad poctivou podnikateľskou prácou. Reč je najmä o najsilnejšej pravicovej strane SDKÚ-DS a jej niektorých lídroch, ktorí voľby opäť nevyhrali, ale úspešne zostavili vládu, keď do nej dotlačili troch svojich partnerov.
Prvým z nich je liberálna strana Sloboda a solidarita (SaS), marketingový a internetový produkt podnikateľov a demagógov okolo nedoceneného finančného a daňového poradcu Richarda Sulíka. Táto strana vznikla najmä z protestu proti SDKÚ-DS, jej škandálom, neschopnosti presadzovať a obhajovať pravicovú politiku, eliminovať praktiky tandemu Mikuláš Dzurinda - Ivan Mikloš, ktorý sa odmietol stiahnuť do úzadia po voľbách v roku 2006. Pán Sulík, napriek protificovskej rétorike, nikdy politicky nebojoval proti sociálnym demokratom a ich vízii o sociálnom štáte. Jeho najhlavnejším protivníkom bol vždy pán Dzurinda. Dokonca bol pre neho až takým neprijateľným a nedôveryhodným partnerom, že si dovolil istý čas určovať, kto má a nemá byť predsedom SDKÚ-DS. Chcel byť perspektívnou alternatívou voči tejto strane. Ako však ukázal ďalší vývoj charakteru jeho osobnosti, svojou „principiálnou politikou a novou politickou kultúrou“ oklamal nielen členov svojej ministrany, ale najmä voličov. Spojil sa s tými, ktorých najviac kritizoval. M. Dzurinda je ministrom zahraničných vecí a I. Mikloš opäť ministrom financií. A on, namiesto rezortu financií, po ktorom tak túžil, získal post predsedu slovenského parlamentu. To je ten „balónik, ktorý ma držať“, aby v parlamente lepšie prechádzali pravicové návrhy novelizovaných zákonov? Musíme konštatovať, že pán Sulík stratil dôveru slušných ľudí a zaradil sa do tábora vierolomných slovenských politikov a politických strán.
Presne takto M. Dzurindu a ¬SDKÚ-DS dlho vnímajú aj kresťanskí demokrati. Ešte vo februá­ri 2010 boli aj oni zvedaví na to, nielen Robert Fico, ako bola a je financovaná strana, ktorá chcela v prezidentskej kampani cez Ivetu Radičovú naivne oživiť „ideály Novembra 1989“. Ján Figeľ, nový líder KDH, tiež túžil poraziť ¬SDKÚ-DS a konečne posunúť svoju stranu k hranici aspoň ¬12-13 percent. Pokiaľ nepovedal, že jeho strana nepôjde po voľbách do koalície s R. Ficom, v prieskumoch verejnej mienky sa doťahoval a v niektorých dokonca aj preskakoval SDKÚ-DS. Po výzve pani Radičovej, aby konečne zaujal chlapský postoj k strane SMER-SD, však veľmi rýchlo, nečakane a možno pre KDH aj osudovo vyhlásil práve to, čo chcela počuť pani Radičová a nie členská základňa KDH. A výsledok? KDH vo voľbách voličov výraznejšie nepresvedčilo a nezískalo ani 9 percent. Ján Figeľ doteraz nezaujal jednoznačný a chlapský postoj nielen voči SDKÚ-DS, ale ani voči SaS, ktoré torpédovali a zablokovali časť prioritných cieľov KDH (napríklad ochranu života, výhradu vo svedomí). Či si to pán Figeľ bude alebo nebu¬de chcieť priznať, aj on stratil dôveru slušných voličov, stal sa vierolomným politikom a navyše sklamal aj cirkevné kruhy, ktoré od neho očakávali omnoho viac. Bozk, ktorý dal Ivete Radičovej na líčko, bol možno takisto zbytočný a falošný, ako bol odchod KDH z vlády M. Dzurindu v roku 2006 kvôli neschváleniu ďalších zmlúv Slovenska s Vatikánom. Navyše pán Figeľ hazarduje s dôveryhodnosťou KDH a trápi verných voličov najmä na východnom Slovensku, bez ktorých by sa strana nedostala do parlamentu. Trápi ich aj preto, že im nevie vysvetliť, prečo bola pre KDH neprijateľná dvojkoalícia so stranou SMER-SD...
Podobne je na tom aj občianska (maďarsko-slovenská) marketingová strana Most-Híd pána Bélu Bugára. Aj on si najprv nechával otvorený priestor na spoluprácu s R. Ficom a často kritizoval M. Dzurindu i chyby jeho druhej vlády. Potom však zmenil názor, ale tiež nepovedal prečo. Priebeh koaličných rokovaní však ukázal, že bude zrejme jediným lídrom, ktorý si bude vedieť urobiť poriadok v koalícii a udržať si od tela premiérku Ivetu Radičovú. Dámu, ktorá si tak túžobne želá zmeny a návrat ponovembrových hodnôt do nášho života. Áno, môžeme s tým iba súhlasiť. Ale pripomeňme si, že jedným z podstatných cieľov Novembra 1989 bolo hovoriť si pravdu, pretože len pravda zvíťazí. A keď sa zamyslíme nad pravdou o parlamentných voľbách 2010, vieme naozaj jednoznačne povedať, že slovenskí voliči chceli pravicovú vládu? Čo keď chceli inú vládu? Nechceli skôr silnú a stabilnú dvojkoalíciu s účasťou R. Fica, víťaza volieb? Veď je každému jasné, že keď vládnu iba dvaja, rýchlejšie sa dohodnú a lepšie sa kontrolujú, ako keď vládnu štyria. Ako je možné, že sa tak rýchlo dohodli štyria lídri, ktorí proti sebe intrigovali a bojovali? V kampani neponúkli voličom nič konkrétne, žiadny spoločný program. Ani recept na to, ako zastaviť napríklad hospodársku krízu na Slovensku a s ňou súvisiaci prepad vo výbere daní, ako oživiť slovenské regióny, domácu výrobu, naozajstnú a nie virtuálnu spotrebu, ako diverzifikovať zahraničné trhy a exportnú politiku Slovenska. Ako doteraz obhajovali záujmy malých a stredných podnikateľov, farmárov?
Hovoria, že chcú eliminovať klientelizmus a korupciu. Ale ako, keď celé slovenské hospodárstvo ovláda úzka skupina oligarchov a firiem a ich „žobrajúcich“ subdodávateľov a partnerov? Zavrú ich do väzenia a dajú si pozor na to, aby nesponzorovali aj ich strany? Nedovolia im podnikať a uchádzať sa o PPP projekty a štátne zákazky? Naklonujú lepších a čestnejších? Kto sa vlastne dostal k moci a akým spôsobom? Koho dnes reprezentuje premiérka Radičová viac - SDKÚ-DS, v ktorej stále predsedá M. Dzurinda? Alebo skupinu svojich štyroch priateľov, večných revolucionárov a neomylných demokratov z mimoparlamentnej Občianskej konzervatívnej strany (OKS), ktorej člen sa už stal predsedom Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky? Spôsob, ako sa takmer všetci spojili proti jednému, pripomína mocenský puč a riadený bábkový režim ako serióznu dohodu a hru na koaličnú vládu. A účasť nedôveryhodných, vierolomných a neskúsených politikov vo vláde zase nastoľuje otázku, či slovenskí voliči neboli naivní, oklamaní a zneužití. Či neurobili najlepšie tí, ktorí nevolili nikoho. Hodnoty, po ktorých tak volajú pani Radičová, páni Figeľ a Bugár, nemôžu v politickom a spoločenskom živote presadzovať ľudia, ktorí nevedia národu hovoriť pravdu, ktorí s nim taktizujú a vysmievajú sa mu cez médiá. Aj preto je smutné a poľutovaniahodné, že ich musíme formálne rešpektovať ako ústavných činiteľov, ako „funkcie a výsledok volieb“ a nie ako skutočné osobnosti, ktorým sa oplatí veriť. Alebo sa mýlim a mali by sme im dať šancu aspoň na 100 dní? Tipnime si, kto z nich bude hovoriť pravdu ako prvý a kedy...

Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor, e-mail: dimenzie@internet.sk

Populačná genocída a antikoncepčný priemysel
„Hovorím o potratovej genocíde, ktorá je súčasťou nového náboženstva - zachrániť „Matku Zem“ pred rakovinou planéty - ľuďmi. Implantácia klonovaného človeka do tela ženy bude v Británii legálna,“ tvrdí Jana Tutková, riaditeľka Centra pre bioetickú reformu.

Drahokamy histórie
Mesto Levoča a dielo Majstra Pavla sú zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Modravá hora čaká na Slovákov
Ján Čarnogurský a jeho priatelia vystúpili na najvyšší vrch Matry, aby položili základ novej slovenskej tradície uctievania si tohto kultúrneho, historického a národného symbolu Slovákov.

Mesto zázrakov a legiend
Ludbreg ukrýva zázračnú relikviu: 600-ročnú zjavenú eucharistickú Svätú krv Ježiša Krista. Mnohí Slováci a Česi, na rozdiel od Poliakov, ju nepoznajú.

Čistá energia Ptuja
Partner projektu Európske hlavné mesto kultúry 2012 chce obnoviť harmóniu medzi elitou, kapitálom a umením.

Lietame tam, kam nelietajú tradičné letecké spoločnosti
Do leteckej flotily, ktorá je k dispozícii klienta 24 hodín denne, pribudne ťažké dopravné lietadlo. Európski obchodníci a podnikatelia požadujú lety do destinácií ako sú Nice, Zadar, Split, Praha a Varšava.

Nemecko a „eurokríza“
Pakt stability, ktorý samotné Francúzsko a Nemecko v roku 2005 nedodržalo, sa stal fetišom. Finančný kapitalizmus sa vymkol kontrole. Kto je ochotný bojovať za vyhlásenia prijaté na minuloročnom samite G-20 v Londýne?

Útok na Flotilu slobody
Jej cieľom je rozbiť izraelskú blokádu Gazy, ktorú nevedia zrušiť USA, Európska únia a celé medzinárodné spoločenstvo. Obyvateľov sužuje trápenie a neľudský život od roku 1967, keď Izraelčania Gazu obsadili.

Strata Pravého Kríža a Svätej zeme
Rytierom a vojakom, ktorí v bitke zahynuli, postínali hlavy. Naložili ich na vozy a poslali ako dôkaz veľkého víťazstva do Damašku.

Vyhovuje mu rôznorodosť žánrov
„Za svoju veľkú duchovnú skladbu považujem aj kantátu Príď Duchu svätý, ktorú naspievali špičkoví sólisti. Nápadov mám stále,“ hovorí Igor Bázlik, skladateľ, dirigent a koncertný klavirista.

Svetový pohár nahradil Zlatú Niké
Trofeje za získanie titulu majstrov vo futbale patria k najvzácnejším, zažívali však úplne iné osudy. Dodnes nevieme, či Angličania neukrývajú kópiu v Brazílii roztavenej trofeje, ktorá sa vo forme zlatých prútikov rozpredala za 24 000 USD.

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál