Máj-Jún 2013

Výzvy pre slovenský proeurópsky triumvirát
Núdzové zásoby ropy sa nesprivatizovali
Grožnjan zachránili umelci
Pápež František reaguje na G-8
Strach z generálneho prokurátora
Mesto slnka a platanov
Hercegovačka Gračanica
Narastajúce nezhody v Európskej únii (I)
Konfiškovanie bankových vkladov
Budúcnosť múzeí zavisí od technológií
Prečo je fínske školstvo úspešné?
Spolupráca a nie konkurencia
Maľovaná Pašova mešita
Metodove úspechy
„Prekliatí“ Obrenovičovci
Dni Slovanov v Alekšinci
Živé striebro na javisku
Tichý rozhovor medzi kvetmi
Zlé dievča

Editoriál
Výzvy pre slovenský proeurópsky triumvirát
 V čase, keď Európska rada (Rada) ani členské krajiny Európskej únie nedokážu zastaviť prehlbujúcu sa dezintegráciu vo vnútri Únie (Eurozóna a zvyšok), slovenská diplomacia oživuje ducha Národného konventu o Európskej únii. Formálne ho otvorila ešte 9. mája 2013 v Bratislave sériou nudných, oslavných a frázovitých prejavov, ktoré ani zďaleka nemohli apatickej a neustále chudobnejúcej väčšine občanov Slovenskej republiky zlepšiť náladu. Povedzme si to otvorene – táto masa občanov ani nie je zvedavá na konventy a prejavy politikov, ktorí už dávno minimálne zabudli hovoriť národu a občanom celú pravdu. Aj o polopravdách hovoria iba občas a aj to s ťažkým a nezrozumiteľným jazykom.
Slovenská diplomacia chce v spolupráci so slovenskou vládou a národným parlamentom viesť široký dialóg s občanmi nielen o budúcnosti EÚ, ale predovšetkým o budúcnosti Slovenska v Európskej únii. Tento cieľ by sme aj mohli privítať a oceniť. Ale nejde iba skôr o formálny a povinný cieľ na papieri, keď je už dávno o všetkom rozhodnuté? ,,Slovensko nemá inú alternatívu ako Európsku úniu. Slovensko musí zotrvať v jadre integrácie,” častokrát zdôrazňuje premiér Robert Fico. Spolu s Miroslavom Lajčákom, ministrom zahraničných vecí SR, a Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie a komisárom pre inštitucionálne vzťahy a administratívu, vytvoril ,, Trojku”, ktorá de facto koordinuje celú ,,silnú proeurópsku politiku vlády” a rozhoduje tak aj o budúcnosti Slovenska v Európskej únii. Dvaja diplomati a právnik, ktorí sú presvedčenými európskymi federalistami, ponúkajú priestor na diskusiu o európskych témach, ktorá má však vopred jasnú politickú koncovku – podporiť projekt bankovej, fiskálnej a politickej únie a to minimálne v Eurozóne. V tej Eurozóne, ktorá najviac pociťuje nárast chudoby a nezamestnanosti, respektíve dopady recesie a finančnej krízy. Natíska sa preto otázka, prečo by sa mala ,,chorá a ťažko liečiteľná Eurozóna” stať jadrom ďalšieho prehlbovania hospodárskej a menovej únie a postupne sa transformovať na federálny štát? Veď jej finančný stabilizačný mechanizmus na záchranu eura pociťuje neustály pokles ratingu a dôveryhodnosti. Ako v nej zabrali opatrenia na oživenie hospodárskeho rastu a zvyšovania nezamestnanosti, ktoré tak propagandisticky obhajuje pán Barroso? Zatiaľ nijako. Skôr naopak, dopady nekonečných opatrení najviac pociťujú podnikatelia, farmári, učitelia, zdravotné sestry a najmä mladí ľudia, nie dobre platení úradníci.
A druhá, možno provokatívna otázka: Prečo by Slovensko malo byť naďalej súčasťou čohosi, čo má negatívny dopad na životnú úroveň jeho občanov? Len si spomeňme, ako Robert Fico v roku 2002 brojil proti vstupu do Eurozóny a hospodárskej a menovej únie pod sloganom Nechceme ísť do Európskej únie s holými zadkami...Po takmer päťročnom slovenskom členstve v Eurozóne zisťujeme, že euro naozaj neznížilo, ale naopak dramaticky zvýšilo životné náklady občanov (najmä cien potravín) a zdevalvovalo hodnotu hodinovej práce, úspor a dôchodkov. Ak sme kedysi zarábali priemerných 10 000 slovenských korún, určite sme si za ne dovolili kúpiť viac, ako za súčasných 333 eur. Slováci majú stále nielen holé zádky, ale aj prázdnejšie žalúdky a väčšie dlhy. Toto je podľa mňa najpodstatnejší výsledok prechodu na euro a nie politické reči o tom, od čoho všetkého nás a slovenskú ekonomiku euro zachránilo. Stačí sa pozrieť do susedného Česka alebo Poľska, kde si naďalej držia svoje národné meny a nesťažujú si na plávajúci kurz či kurzové straty. Práve naopak, ich meny voči euru posilňujú.  
Zdá sa, že pre slovenský proeurópsky triumvirát už zvyšná časť Európskej únie neexistuje, nemá zmysel ani perspektívu. Slovensko má zachrániť banková, fiskálna a politická únia. Nový systém, ktorý ešte viac sformalizuje význam národnej vlády a národného parlamentu. Vlastne obidva tieto piliere národnej suverenity budú po čase zbytočné. Rozplynú sa a zmenia sa na správcovské úrady pod direktívou Európskej centrálnej banky a ,,európskej vlády”. V podstate budú rozhodovať o deľbe pridelených peňazí z akéhosi ,,federálneho rozpočtu”. A ich kompetencie budú na úrovni regionálnej samosprávy...
Slovenský národný konvent o Európskej únii bude zbytočný, ak neotvorí otázku, akej Európskej únii bude Slovensko predsedať v roku 2016? Inými slovami, ak Veľká Británia a ďalší odporcovia unifikácie ,,klubu suverénnych štátov” nezmenia svoj negatívny postoj k súčasnému vývoju v EÚ a referendum o ďalšom zotrvaní Albionu Únii bude negatívne, je otázne, ako bude Slovensko riešiť riziko ,,krachu” celoeurópskej integrácie. Je viac než isté, že Angličania nechcú euro. A nielen euro. A je tiež zrejmé, že nemecko - francúzsky federalistický tandem sa dostáva do slepej uličky, pretože nemá výsledky a Európe hrozia veľké sociálne nepokoje. Spoliehať sa na akýsi jednotný bankový dohľad nestačí. Krízu nemožno riešiť iba kontrolou, zvyšovaním daní a zavádzaním nových daní. Občania, národy i štáty potrebujú hospodársku, duchovnú a kultúrnu slobodu, nie uniformitu a nanútený diktát v myslení a pre ,,fungovanie trhu”. Globalizácia končí. A či to chceme alebo nechceme, Európu čaká skôr hospodárska atomizácia a decentralizácia. Stačí, ak si všimneme, ako naďalej narastajú regionálne rozdiely v Európskej únii.     
V tomto bode sa akokeby začína a končí akákoľvek ,,slovenská vízia” o budúcnosti Európskej únie v rámci Eurozóny. Slovenská integračná trojka neponúka alternatívu mimo Eurozóny a Európskej únie. Neponúka ani ,,audit” toho, čo v Únii funguje a nefunguje. Zatiaľ iba slepo verí. Nepripúšťa rozpad Eurozóny a trieštenie EÚ na záujmové bloky štátov – napríklad užšiu politickú a hospodársku spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky, ktorá môže byť prirodzeným a logickým dôsledkom ,,bitky” o štedrejšie štrukturálne fondy. Ale naozaj budú štedrejšie a navždy nekonečné?
Bolo by veľkou chybou, keby Slovensko nenašlo odvahu otvorene hovoriť aj o možnosti vystúpenia z Eurozóny a z Európskej únie, o pozitívnych a negatívnych dopadoch takéhoto rozhodnutia. Je to naozaj až také nemožné? Odkiaľ berie Robert Fico tú istotu, že dopady by boli horšie ako výhody? Pozná dopady ,,vzbury občanov” na Islande?
V roku 1989 sa zdalo byť takisto nemožné, že sa rozpadne ZSSR a Rada vzájomnej hospodárskej spolupráce, ktorej vládlo sovietske Rusko a sovietsky rubeľ. A stalo sa. Dokonca sa tento integračný moloch rozpadol tak rýchlo a nečakane, až sa zdalo, že bol na Jalte dopredu naplánovaný a dohodnutý. A pritom mal uzavretú dohodu o spolupráci s EHS, predchodcom dnešnej EÚ. Z dôsledkov jeho rozpadu a následného rozpredaja sa štátneho majetku sa Slovensko nespamätalo dodnes. Za ,,jedine správnu integračnú cestu” zaplatilo veľmi vysokú cenu. Prečo? Lebo nebolo na rozpad pripravené, ale ani na novú integráciu. V rokoch 1990 – 1993 bolo iba štatistom krachu systému centralisticky plánovaného hospodárstva, samozrejme socialistického. Dnes je v systéme kapitalistického, ale takisto globálne plánovaného a riadeného. V bývalom systéme mali občania aspoň zabezpečenú prácu, dotované ceny potravín a výrazne viac voľného času pre rodinný a súkromný život. Boli však pod politickou a mocenskou kontrolou, v zatvorenej klietke. V Európskej únii sú však možno na tom rovnako. V tejto ,,bezpečnostnej a demokratickej klietke” môžu slobodne kričať a protestovať, vyznávať akékoľvek náboženstvo, voliť rôzne politické strany, majú slobodu voľby a rozhodovania, môžu cestovať aj ,,podnikať”. Ale pozor - len v prípade, ak majú na to zdroje a trh, konexie a krstných otcov, respektíve sú napojení alebo patria do privilegovanej vrstvy vládnucej triedy. Čo je v súčasnosti lepšie – mať ekonomickú alebo politickú slobodu? Slovensko si určite zaslúži politickú aj ekonomickú slobodu. Potrebuje však na to generáciu skutočných patriotov a nie lojálnych partokratov, ktorí si nahovárajú, že sú etatistami - za silný štát či za silnú Európsku úniu.   
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Núdzové zásoby ropy sa nesprivatizovali
,,Budeme určite hľadať právne cesty k tomu, aby sme eliminovali rôzne kartelové dohody a pokusy zarobiť na štáte,“ tvrdí Kajetán Kičura, predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.
 
Fotoreport
Grožnjan zachránili umelci
Je najzachovalejším starovekým mestečkom v chorvátskej Istrii a vyhľadávanou letnou mekkou kultúry, hudby a umenia.
 
Bez komentára
Pápež František reaguje na G-8
,,Každý človek musí mať možnosť uživiť rodinu, vychovať deti, chváliť Boha a rozvíjať svoje ľudské schopnosti. To je základná vec,” zdôrazňuje.
 
Názor
Strach z generálneho prokurátora
,,Aj prezident Michal Kováč odmietol vymenovať navrhnutých kandidátov na ústavných činiteľov. Základom právneho štátu je rešpektovanie rozhodnutí hlavy štátu,“ konštatuje Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR.
 
Fotoreportáž
Mesto slnka a platanov
Podľa Lonely Planet je Trebinje druhé najkrajšie mesto v Hercegovine po Mostare. Reprezentuje fúziu orientálneho a dalmatínskeho štýlu architektúry.
 
Hercegovačka Gračanica
Je miestom odpočinku Jovana Dučića, veľkého srbského patriota, básnika a úspešného diplomata Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.
 
Zaujalo nás
Narastajúce nezhody v Európskej únii (I)
Vyhodia Nemci Maďarsko z EÚ? Gréci, doráňaní finančnou krízou a neistou rolou Nemecka v nej, sa zaujímajú o osud národných zásob zlata.
 
Európska únia
Konfiškovanie bankových vkladov
The Open Bank Resolution je nástrojom vopred plánovaných konfiškácií. Cyprus bol iba generálnou skúškou. Vojna proti ruským majiteľom účtov v bankách EÚ pokračuje ďalej.
 
Interview
Budúcnosť múzeí zavisí od technológií
,,V súčasnosti hľadáme aktívneho korešpondenta na Slovensku. Všetkých záujemcov o múzeá a kultúrne dedičstvo pozývam na deň Ecultvalue Dialogue 2013 do Dubrovníku,“ hovorí Goranka Horjanová, predsedníčka správnej rady Európskeho muzeálneho fóra.
 
Úspešný
Prečo je fínske školstvo úspešné?
Cieľom vzdelávacej politiky je to, aby základné a stredné školy boli na podobnej úrovni. Dôležitá je predovšetkým osoba a úloha učiteľa.
 
Spolupráca a nie konkurencia
O tom, ako si Fínsko vyberá mladých pedagógov, aké sú devízy jeho školského systému a ako sa inšpirovalo od svojich susedov, prezradil v rozhovore profesor Jari Lavonen, vedúci Katedry vzdelávania učiteľov Fakulty výchovných vied Helsinskej univerzity.
 
Anketa
Zvládne Peter Kažimír pozíciu silného premiéra, ak bude Róbert Fico
slovenským prezidentom?
 
Zahraničie
Maľovaná Pašova mešita
Je tureckou ozdobou „albánskeho mesta bez zákona“, ako Tetovu hovoria miestni obyvatelia a Macedónčania.  
 
Reflexie
Metodove úspechy
Ako arcibiskup a pápežský legát pre moravských a panónskych Slovanov mal výrazný podiel aj na orga­nizovaní štátnej správy vo Svätoplukovej ríši.
 
História
„Prekliatí“ Obrenovičovci
Panovníci tohto rodu, ktorým sa darilo zveľaďovať Srbské kniežatstvo v Osmanskej ríši a Srbské kráľovstvo po Berlínskom kongrese, mali veľmi búrlivé zákutia súkromného života a tragické konce.    
 
Kultúra
Dni Slovanov v Alekšinci
Propagovali myšlienky slovanskej vzájomnosti, podporili kultúrnu výmenu a informovanosť medzi krajinami a národmi slovanského sveta.
 
Živé striebro na javisku
,,Vychutnávam si tú nedefinovateľnú atmosféru a prežívam so svojími kolegami všetky pocity, s ktorými sa boria,“ vyznáva sa Viera Topinková, členka Činohry Slovenského národného divadla.  
 
Umenie
Tichý rozhovor medzi kvetmi
Je inšpiráciou maliarky Fani Podkrižnik Pahovnik, ktorá žije tvorí na farme v dedinke Rečica ob Savinji v slovinskom Štajersku.
 
Šport
Zlé dievča
Od krasokorčuľovania k boxu. Príbeh o talentovanej Tonye Hardingovej, ktorej kariéru poznačil útok na Nancy Kerriganovú, rivalku na ľade.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál