Marec 2013

Kto dá do poriadku „západný Balkán“?
Muž konsenzu a pragmatizmu
Najmenšie mesto na svete
Cirkev buduje Ježiš
,,Zachránený Cyprus”
Najhlúpejšie rozhodnutie eurozóny
Prečo už nie sú zaujatí?
Dotýkal sa hviezd
Líbya po dvoch rokoch
Čo zastaví Izrael?
Odmaskovaný rodový feminizmus
Pátranie po Kopernikovi
Píše ako rozpráva
Bolesť a utrpenie v diele Pavla Straussa
Život v záhrade snov
Extraliga na križovatke

Editoriál
Kto dá do poriadku „západný Balkán“?
Všetko nasvedčuje tomu, že Chorvátsko bude na dlhší čas poslednou krajinou, o ktorú sa Európska únia rozšíri 1. júla 2013. A po tomto rozšírení budeme pravdepodobne svedkami zakonzervovania deliacej sa „neutrálnej línie“ medzi EÚ a Ruskom (Spoločenstvom nezávislých štátov) vo východnej Európe v pásme Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko, respektíve nového bezpečnostného status quo na Balkáne. Zo „suda s pušným prachom“, ako sa často hovorí národnostnému, náboženskému a kultúrnemu mixu na Balkánskom polostrove, stihli už dávnejšie vyskočiť Bulharsko, Rumunsko,  Slovinsko (ktoré sa nepovažuje za balkánsku krajinu, ale 24% jeho územia leží na Balkáne) a pristupujúce Chorvátsko (47% územia), ktoré sú aj členskými krajinami NATO. Tieto štáty rozšírili Severoatlantickú alianciu a jej „bezpečnostnú zónu“ o nové oblasti Jadranského a Čierneho mora.
Vojna v bývalej Juhoslávii, ktorá „splodila“ politologické rozdelenie Balkánu na „západnú“ a zvyšnú časť“, urýchlila dovoz a realizáciu bezpečnostných a hospodárskych záujmov západných mocností, USA a islamských štátov v tejto časti Európy. Jasným dôkazom tohto procesu je vznik nesúrodého federálneho štátu Bosna a Hercegovina, ktorý je pod medzinárodným protektorátom a nespravodlivé bombardovanie „malej Juhoslávie“ v marci 1999, ktorú vtedy tvorila únia Srbska a Čiernej Hory. V tom čase sa Jeľcinove oslabené Rusko iba „prizeralo“ americkej politike na Balkáne a nemalo taký medzinárodný vplyv a takú silu, ako má v poslednom desaťročí. Vtedy muselo oficiálne „vycúvať“ z Balkánu a akceptovať aj západné či bruselské záujmy. Dozvukmi tejto expanzie bol tlak na postupné osamostatňovanie sa Čiernej Hory od politiky S. Miloševiča a únie so Srbskom (v rokoch 2003 – 2006) a referendum o jej nezávislosti (v máji 2006). V tomto procese bolo aktívne aj Slovensko (menovite M. Lajčák). Diskutabilné referendum skončilo tesne v prospech nezávislosti štátu (55,4% voličov), ktorý má len takmer 700 tisíc obyvateľov a Srbsko, spojenec Ruska, dostalo ďalší úder...
Vyhlásenie nezávislosti tzv. Kosovskej republiky od Srbska vo februári 2008 je zatiaľ posledným „produktom“ USA (zastupuje aj islamské krajiny) a tzv. spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorý má údajne posilniť „mier a bezpečnosť“ na západnom Balkáne. Aspoň takto o tom hovoria v Bielom dome a v Bruseli, i keď každý vie, že pravda je niekde inde. V skutočnosti ide už o 14 ročnú okupáciu, parcelizáciu, islamizáciu a albanizáciu srbskej provincie Kosovo a Metohija, ktorá podľa rezolúcie BR OSN (č. 1244) je naďalej súčasťou Srbska pod medzinárodnou správou OSN. Nie je pod správou Európskej únie, ktorá takisto ako UNMIK (OSN) nedokázala ochrániť kosovských Srbov a srbské pravoslávne chrámy pred albánskym pogromom v marci 2004. Vtedy sa päť rokov po odchode srbských policajných a vojenských jednotiek opäť etnicky čistila provincia. Z Albánska opäť prichádzali noví „Kosovčania“ a Srbi z južných, východných a stredných častí utekali na sever za rieku Ibar. Tí, ktorí zostali „doma“, tých doteraz musia chrániť vojaci KFOR pred potencionálnymi útokmi zo strany kosovských Albáncov.
Kosovská republika je z pohľadu medzinárodného práva jasnou blamážou najmä pre tie členské a kandidátske krajiny EÚ, ktoré uznali jej jednostranne vyhlásenú nezávislosť. Prečo tieto krajiny, ktoré sú aj členmi OSN, nerešpektovali rezolúciu BR OSN? Aké medzinárodné právo potom platí v súčasnom svete a v Európskej únii? Okupovaná srbská provincia je stále rozdelená na štyri bezpečnostné zóny. V jednej z nich dominuje americká vojenská základňa, ktorá je druhá najväčšia v Európe. Je na tomto území legálne? Alebo bolo bombardovanie Srbska iba prostriedkom, ktorý mal na jeho suverénnom území etablovať cudzie vojenské základne? Na tieto otázky nemajú odvahu odpovedať ani Američania, ani Brusel, ani slovenskí politici.    
Od roku 1999, keď sa na stranu radikálnych kosovských Albáncov pridali USA a NATO, majú lídri kosovských Albáncov najväčší problém s pochopením a zavádzaním európskej legislatívy a európskych štandardov do verejného a praktického života. Svedčí o tom nielen misia EÚ na presadzovanie práva a poeurópšťovanie „albánskeho Kosova“ pod názvom EULEX, ale aj jasná nedôvera kosovských Srbov voči kosovským orgánom – najmä vláde a parlamentu.
Európska únia viaže termín začatia prístupových rokovaní so Srbskom na ďalšiu normalizáciu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Čo to však prakticky znamená a prečo viac tlačí na Srbov ako na Albáncov? Budú sa môcť kosovskí Srbi vrátiť domov a žiť v Kosove bezpečne? Smerujú rokovania k zlepšeniu života alebo je to iba politika postupného tlaku na Srbsko, aby sa zmierilo so svojím osudom a stratou svojej provincie? Ani desať rokovaní medzi srbským a kosovským premiérom, ktoré doteraz viedla barónka Catherine Ashtonová, nezmenili nič na fakte, že sa komplikované vzťahy medzi Srbmi a Albáncami nezlepšili. Na stole je niekoľkobodová dohoda, ktorej oficiálnu verziu Brusel doteraz nezverejnil. Ale ani srbská či kosovská vláda. Oficiálni predstavitelia v Bruseli, USA, OSN aj na Slovensku ju však privítali a hovoria o nej pozitívne, i keď nepoznajú jej obsah, čo je dosť zvláštne. Dohodu zatiaľ parafovali iba premiéri Dačič a Tači a teraz je predmetom ostrých diskusií aj protestov v Prištine, aj na severe Kosova. Vzájomné vzťahy sú opäť na tej istej úrovni, na ktorej sa skončili pred jednostranným vyhlásením nezávislosti tzv. Kosovskej republiky. Dovtedy sa dlho a neúspešne rokovalo o novom štatúte a o Ahtisaariho pláne, ktorý kosovským Srbom ponúkal rozsiahlu autonómiu. Rozdiel je v tom, že vtedy Belehrad neúspešne ponúkal kosovským Albáncom maximálnu autonómiu v rámci Kosova a Metohije. A teraz rokuje o tom, čo sa dá ,,maximálne zachrániť pre kosovských Srbov“, ktorí v provincii ešte zostali. Ide napríklad o vytvorenie jednotnej autonómnej srbskej samosprávy všetkých srbských komunít, ktorá už bude rešpektovať kosovskú ústavu a kosovskú jurisdikciu a ktorá nahradí paralelné inštitúcie Srbskej republiky na severe Kosova.
Cieľom srbskej politiky je získať termín začatia prístupových rokovaní s Bruselom o členstve Srbska v EÚ. Hovorí sa o júni 2013, ale je otázne, či sa tak stane, ak srbský parlament a kosovksí Srbi odmietnu najnovšiu dohodu. V prípade Srbska je zaujímavý aj ďalší aspekt jeho začleňovania sa do EÚ. Môže byť členom Únie štát, ktorý nie je členom NATO? Srbsko viackrát deklarovalo, že chce zostať neutrálnym štátom. Súčasná Dačičova vláda intenzívne rokuje o vojensko-priemyselnej spolupráci s Ruskom a očakáva sa, že prvé konkrétne dohody budú podpísané začiatkom leta. Srbsko už dávnejšie podpísalo s Ruskom dohodu o strategickom partnerstve (podobne aj s Čínou). Aj preto sa natíska otázka, ako táto politika ovplyvní možné členstvo v Európskej únii, ktorá sa rozdelila na eurozónu a zvyšok. Práve nejasná perspektíva EÚ a jej transformácia na hospodársku, fiskálnu a politickú úniu môže na dlhší čas zablokovať proces jej rozširovania o ďalšie balkánske štáty. Bosna a Hercegovina, ktorá sa zmieta v ústavnej kríze, nie je kandidátom na členstvo ani v NATO, ani v EÚ. Macedónsko a Čierna Hora, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ aj v NATO, majú bezpečnostné problémy s rozpínavosťou albánskej menšiny, ktorú výrazne podporuje Albánsko. Táto najchudobnejšia krajina v Európe už členom NATO je, ale stále nezískala status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Teší sa však veľkej podpore zo strany USA a Turecka, čo prakticky znamená, že môže byť podobným politickým a bezpečnostným nástrojom na presadzovanie ich vplyvu, ako to bolo v prípade albánsko-srbského konfliktu v Kosove a Metohiji. Podľa môjho názoru Američania využili tento konflikt na to, aby sa definitívne zabetónovali na Balkáne a paradoxne na území Srbskej republiky... Mier a bezpečnosť na Balkáne nezávisia od Srbov, ale v prevažnej miere od Albáncov a od toho, ako si s ich životným štýlom, islamom a organizovaným zločinom poradí NATO, EÚ a USA. Rozum napovedá, že v záujme rovnováhy síl by malo svoju koncepciu predstaviť aj Rusko.   
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor  
 
Osobnosť
Muž konsenzu a pragmatizmu
,,Nerád by som skončil tak ako niektorí frustrovaní a vyčerpaní prestavitelia pravicovej scény, ktorí si ani po 23 rokoch v politike nevedia predstaviť štandardný život a nie sú schopní sa ekonomicky reprodukovať,“ tvrdí Pavol Paška, predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
 
Fotoreport
Najmenšie mesto na svete
V Hume sa prelína vplyv západnej a byzantskej kultúry a duchovnosti. Jeho ochrannou značkou je chorvátska hlaholilka.
 
Bez komentára
Cirkev buduje Ježiš
Kristova cirkev musí výjsť z defenzívy do útoku, vyslobodiť ujarmených z otroctva hriechu, hľadať stratených a vyviesť do svetla tých, ktorí žijú,“ zamýšľa sa Rev. Dušan Tóth.
 
Zaujalo nás
,,Zachránený Cyprus”
Európe hrozia finančné vojny. Ch. Lagardeová, generálna riaditeľka MMF, pravidelne podáva panické predpovede ohľadom eurozóny.  
 
Najhlúpejšie rozhodnutie eurozóny
,,Dnes už celý svet vie, že Brusel v mene svätej vojny o záchranu eura nemá žiadne zábrany konfiškovať ľuďom majetok,” píše Richard Sulík, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
 
Názor
Prečo už nie sú zaujatí?
,,Traja ústavní sudcovia zaviedli neuveriteľné pravidlo - sila ich chcenia je silnejšia ako ústava a zákony,“ komentuje ich konanie Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR.
 
Anketa
Považujete za správne, aby v spoločnej kandidatúre na ZOH 2022 bolo Slovensko iba príveskom Krakova pre hokejový turnaj či zjazdové lyžovanie?
 
Úspešný
Dotýkal sa hviezd
,,Tým, že slnko neustále spaľuje svoju hmotu, bude sa postupne rozpínať. Hrozí, že nás časom pohltí. Človek bude musieť hľadať alternatívu, kde by mohol žiť aj naďalej,“ hovorí Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut.  
 
Zahraničie
Líbya po dvoch rokoch
Krajinu oficiálne riadia podporná misia OSN, dočasný parlament a vláda, ktorá však nemá pod kontrolou väčšiu časť bývalej džamahírie.   
 
Reflexie
Čo zastaví Izrael?  
Otcovia sionizmu tvrdia, že sionizmus znamená osídľovanie. V spojení s okupáciou má svoj dlhodobý cieľ – postupne osídliť celú Palestínu. Hrozí Arabom židovský apartheid?    
 
Sonda
Odmaskovaný rodový feminizmus
Každá európska legislatíva už viac než desaťročie musí zohľadňovať tzv. rodovú rovnosť. Na Slovensku sa táto ideológia presadzuje cez vládne dokumenty, výbory i granty.  
 
História
Pátranie po Kopernikovi
Jeho pozostatky sa našli v zdevastovanej hrobke v katedrále v poľskom Fromborgu. Identifikovali ich Švédi vďaka vlasom, ktoré sa zachovali v jeho knihách.        
 
Kultúra
Píše ako rozpráva
,,Milión predaných kníh poteší každého spisovateľa. Myslím si, že je to pre to, že sú o nás, nie o umelých ľuďoch,“ vraví Táňa Keleová-Vasiľková, najčítanejšia spisovateľka na Slovensku.
 
Literatúra
Bolesť a utrpenie v diele Pavla Straussa
„Všetko veľké je ťažké. A vo chvíli veľkého utrpenia a veľkej opustenosti spoznáme pravú hodnotu Božej opory. Nik nie je tak ubolený, aby prerástol cez Krista, a nik nie je taký opustený, aby nezažil tlkot Božského srdca,“ konštatuje Mons. Jozef Tóth.
 
Umenie
Život v záhrade snov
Andrej Smolák sa vznáša nad povrchom krajiny, stvárňuje jej scenériu. Do obrazov vkladá príbehy života, lásky a rozkoše.
 
Šport
Extraliga na križovatke
Akým smerom by sa mali pohnúť slovenské hokejové kluby? Mali by nasledovať bratislavský Slovan, spájať sa s inými klubmi v iných súťažiach či zachrániť slovenskú ligu?
 

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál