Jún/Júl 2014

O čo sa bojuje na juhovýchode Ukrajiny?
,,Heretická protiríša” Západu
Krušedolský monastier
,,Poďme robiť“
Bude silným či slabým prezidentom?
Kiskovi poradcovia
Nový Thermalpark Šírava
Sanatórium Karpatia v Šajane
Slobodný šermiarsky majster na koni
Šanca pre slovenských expertov
Rusko prelamuje blokádu EÚ
Americká agresia na Ukrajine
Fóbia voči Slovanom pokračuje
Strach pred úpadkom a Ruskom (2. časť)
Búrlivák a rebel minulosti
Obeť, zradca či realista?
Cyklus 49 červených ruží
Pelého kaderník

Editoriál
O čo sa bojuje na juhovýchode Ukrajiny?
Ukrajinský prezident Petro Porošenko je na najlepšej ceste k tomu, aby sa čoskoro stal podobným nedôveryhodným politikom a ,,šašom” ako napríklad Michail Saakašvili. Tento bývalý gruzínsky autoritatívny prezident, predtým aj premiér a minister spravodlivosti, prežil dokonalý politický bumerang.  Deväť rokov jeho násilnej ,,amerikanizácie” Gruzínska ho poslalo tam, odkiaľ prišiel – do USA. Pokiaľ na politickú scénu v roku 2003 vstupoval ako nádejný a populárny vodca mladej a strednej generácie Gruzíncov, odchádzal z nej ako porazený chudák a diktáror, ktorý už nemohol ďalej žiť v Gruzínsku. Koncom roka 2013 svoju rodnú krajinu radšej opustil,  aby sa vyhol trestnému stíhaniu za zneužitie právomocí a použitia sily voči občanom. Takto klasifikovala jeho skutky gruzínska prokuratúra voči masovým demonštráciám proti jeho vláde, korupcii a chudobe, ktoré sprevádzali koniec roka 2007. Pán Saakašvili vtedy brutálne potlačil demonštrácie, na niekoľko dní vyhlásil výnimočný stav, potom vyhlásil predčasné prezidentské voľby, vzdal sa svojho úradu, aby 5. januára 2008 opäť vyhral prezidentské voľby. Jeho víťazstvo vtedy neuznala vtedajšia opozícia, ktorá mu jeho ,,protinárodnú” politiku a aroganciu zrátala v parlamentných voľbách v októbri 2012. Dovtedy s podporou USA a EÚ stihol vyhlásiť vojnu proti ,,teroristom a separatistom” v Abcházsku a v Južnom Osetsku, aby sa pokúsil násilne integrovať tieto ,,nezávislé republiky” do Gruzínskej republiky. Vo vojne neuspel a musel svoju armádu stiahnuť späť z Južného Osetska, keď na jeho útoky zareagovala ruská armáda. Rusko následne uznalo nezávislosť obidvoch republík a hospodársky i vojensky  ich začlenilo do svojej zóny.   
Michail Saakašvili vojnu prehral, pretože počúval vic amerických poradcov a Biely dom ako vlastný národ. Myslel si, že z Gruzínska spraví ,,nový ostrov slobody a demokracie amerického typu” na severnom Kaukaze, ktorý by ochraňovalo NATO a dotovala Európska únia. V záujme amerického biznisu, prezbrojenia a vybudovania silnej armády takmer vysušil štátny rozpočet a výrazne zadĺžil svojích občanov. Hospodársku spoluprácu s Ruskom takmer zlikvidoval a vytvoril nové masy chudobných a biednych ľudí. Pričlenil k nim aj 150 tisíc gruzínskych utečencov, ktorí odišli z Južného Osetska.
Podobný scenár sa od februára 2014 odohráva na Ukrajine a podobne koná aj Petro Porošenko. Vedie vojnu na juhovýchode krajiny proti občanom a etnickým Rusom,  ktorí odmietli uznať štátny prevrat. Namiesto toho, aby viedol politické rozhovory o mieri, federalizácii štátu,  predčasných parlamentných voľbách, návrate utečencov a humanitárnej pomoci,  podporuje čiastočné mobilizácie, vyznamenáva vojakov a ukazuje sa v nových maskáčoch. Keby chcel, túto nezmyselnú vojnu, ktorá zabíja nevinných civilistov a deti, mohol dávno ukončiť. Stačí jeden jeho rozkaz a jedno gesto. A nie tzv. mierový plán s ultimatívnymi podmienkami, ktorý mu dal koncom júna zelenú na ďalšie vojenské operácie. A tie opäť iba ruinujú štátny rozpočet a hospodárstvo zvyšku Ukrajiny.
Na rozdiel od Michaila Saakašviliho sa Petro Porošenko nehrá na Georga Busha mladšieho, ktorého už pochovali dejiny, ani nežuje kravatu, keď je nervózny. Radšej silácky búcha po stole a rétoricky pripomína Himmlera či Mussoliniho. Aj on chce poraziť a zničiť všetkých teroristov,  banditov a separatistov.  Ale ako? Mestá, mestečká a dediny v Donecku a Luhansku, v ktorých žije väčšina etnických Rusov, nechá najprv ostreľovať. Potom im postupne zničí vodojemy a energetickú infraštruktúru,  aby nakoniec mínometnou či tankovou paľbou ostreľoval obytné štvrte, autobusové stanice,  nemocnice či obchodné centrá. Takýmto spôsobom donúti civilné obyvateľstvo, aby utekalo buď do Ruska alebo do západných regiónov Ukrajiny. A aby to utečenci nemali ľahké, armáda alebo Národná garda po nich strieľa, keď sa približujú k ruským hraniciam...Takýmto spôsobom potom armáda obsadí ,,oslobodené územie”. V tej chvíli však zabudne dodať, že ,,teroristi a separatisti” si úspešne prebyli cestu z ,,obkľúčenia”, aby neboli zámienkou pre ďalšie zabíjanie novinárov či civilistov. Porošenkova spravodajská televízia Kanal 5 však takéto správy neodvysiela, nahradí ich tvrdeniami, že útoky na civilistov majú na svedomí ruskí teroristi. Inými slovami, podľa kyjevskej propagandy máme veriť tomu, že infraštruktúru na juhovýchode Ukrajiny nevinným občanom neničí ukrajinská armáda a jej veliteľ (prezident), ale teroristi a separatisti. Kto však uverí tejto propagande?  Hrajú sa azda ukrajinskí vojaci a ruská domobrana hru na to, kto zničí viac rodinných domov a panelákov a kto z nich vyženie viac civilistov z domovov? Vôbec sa nečudujem tým občanom Ukrajiny, bez rozdielu na ich etnický pôvod, ktorí po tomto všetkom už nechcú byť občanmi Ukrajiny, ale Doneckej či Luhanskej národnej republiky, respektíve Ruskej federácie. Etnickí Rusi, ktorí bojujú proti ,,agresorovi”, dali už viackrát najavo, že mu svoju rodnú zem nevydajú.    
Petro Porošenko nezvládol ani demagógiu a ,,dôkazy” okolo zostrelenia malajzijského boeingu 17. júla 2014 v Doneckej oblasti. Okamžite vyhlásil, že ho zostrelili ruskí separatisti, ale nepredložil o tom žiadne dôkazy. Dokonca nie je schopný zabezpečiť ani nezávislé vyšetrovanie a zastavenie paľby v okruhu 50 km od miesta pádu lietadla, aby sa tam mohli bezpečne pohybovať medzinárodní vyšetrovatelia a pracovníci OBSE. Rozkaz síce vydal, ale armáda ho vôbec nerešpektuje.     
Som veľmi zvedavý, ako sa budú vyšetrovať zločiny tejto vojny a kto za ňu ponesie hlavnú zodpovednosť. Kto a kedy odškodní občanov a utečencov, príbuzných, ktorým vojna vzala najbližších? Kto a kedy zaplatí hospodárske škody, výplaty, penzie, kto odškodní podnikateľov? Už teraz je viac než isté, že importované nepriateľstvo a nevraživosť medzi Ukrajincami a Rusmi poznačí minimálne jednu,  ak nie dve generácie. Podobne ako vlastenecká či občianska vojna poznačila Chorvátov a Srbov.
Zdá sa, že súčasná kyjevská moc, ktorú naďalej režírujú USA a EÚ bez mandátu občanov, stráca dych a silu. Veľmi rýchlo míňa peniaze daňových poplatníkov. A aj tie požičané, ktorými mala pôvodne ,,sanovať” veľký plán ,,národnej revolúcie” - odtrhnutie sa ukrajinskej ekonomiky od Ruska a SNŠ. Nemeckým médiám trvalo takmer 6 mesiacov, kým našli odvahu, aby sa konečne verejne spýtali, ako sa využíva finančná pomoc z USA a z EÚ na Ukrajine? A ako je možné, že sa z nej financuje vojna proti občanom?  
Petro Porošenko sklamal už aj tých, ktorí ho volili. Znenávideli ho najmä matky a manželky mladých a starších mužov, ktorí museli narukovať na bojové línie. Najprv na 10 dní, potom na dlhšie. Niektorí z nich dezertovali, iní sa vrátili v truhlách, zranení či psychicky postihnutí. Iní sa skrývajú v Rusku. Je mnoho takých, ktorí odmietli narukovať a vykašľali sa na celú mobilizáciu. Preto je vždy asi len čiastočná...A čo je pre prezidenta Porošenka v tejto záležitosti najhoršie, ani on nevie občanom jasne vysvetliť, prečo sa na juhovýchode Ukrajiny bojuje a za čo sa tam bojuje. Keby bol čestnejší chlap, musel by priznať, že jeho armáda i zahraničné jednotky bojujú predovšetkým za záujmy USA a EÚ voči Rusku a nie za záujmy Ukrajiny. Národným a štátnym záujmom Ukrajiny určite nemôže byť integrácia rozdelenej či rozpadnutej Ukrajiny do EÚ a vojenská intervencia NATO a Ruskej federácie. Alebo vojnou rozdelený štát. Nemôže ním byť ani Asociačná dohoda s EÚ, ktorú veľmi rýchlo podpísal prezident Porošenko 27. júna 2014, keď už velil vojenským operáciám na Ukrajine. Nemôže byť aj preto, že jej obsah formálne parafovala dočasná a nelegitímna ukrajinská vláda. Na to by sme nemali nikdy zabúdať. Túto dohodu bez dôkladnej rozpravy by nemal do konca septembra ratifikovať ani slovenský parlament, napriek želaniu Miroslava Lajčáka, ministra zahraničných vecí. Vôbec napríklad nevieme, či jej návrh je totožný s návrhom, ktorý vo Vilniuse odmietol podpísať exprezident Janukovyč a aké dopady bude mať na slovenské hospodárstvo.
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
,,Heretická protiríša” Západu
,,Ešte v 14. storočí bolo v Uhorsku oveľa viac pravoslávnych ako katolíckych kláštorov,“ tvrdí  Ján Šafin, dekan Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
 
Fotoreport
Krušedolský monastier
Významný pravoslávny kláštor na Fruškej hore vo Vojvodine.  
 
Zaujalo nás
,,Poďme robiť“
,,Uznávam, že mnohí ľudia sa na Slovensku nemajú dobre. Ale sme na dobrej ceste,“ myslí si Robert Fico, predseda strany SMER-SD.  
 
Bez komentára
Bude silným či slabým prezidentom?  
,,Čo projekt Európskej únie oslabuje, to oslabuje aj nás. Je to predovšetkým egoizmus, ktorý sa vydáva za pragmatizmus,” hovorí prezident Andrej Kiska.
 
Anketa
Kiskovi poradcovia
Budú Ján Mazák a Martin Bútora destabilizačným alebo stabilizačným prvkom v slovenskej politike?
 
Investstory
Nový Thermalpark Šírava
Výrazne zvýšil atraktivitu a kvalitu relaxačných služieb na Zemplínskej Šírave.      
 
Reportáž
Sanatórium Karpatia v Šajane  
Okrem liečivej vody a prírody ponúka aj možnosti na ďalšie investície.
 
Úspešný
Slobodný šermiarsky majster na koni
,,Uchoval som si pokoru pred umením,“ tvrdí Peter Koza, dablér a zakladateľ historického šermu na Slovensku.
 
Justícia
Šanca pre slovenských expertov
,,Vietnamská justícia očakáva postupné zrušenie trestu srmti,“ komentuje Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu SR.     
 
Report
Rusko prelamuje blokádu EÚ
Dozrel už čas, aby sa konečne ozvali tie členské štáty EÚ, ktoré chápu dôležitosť spolupráce s Ruskom?    
 
Zahraničie
Americká agresia na Ukrajine
Urýchlila vznik nového geopolitického centra Rusko - Čína a Euroázijskej hospodárskej únie.
Sonda
Fóbia voči Slovanom pokračuje
Západné mocnosti priveľmi rýchlo zabudli na to, ako sa skončil Hitlerov pokus o eurointegráciu a zotročenie Slovanov,“ píše Jozef Mravík, predseda Združenia slovanskej vzájomnosti.
 
Duchovné slovko
,,Všetci máme účasť na moci,“ zamýšľa sa Radoslav Lojan, rímskokatolícky kňaz.  
 
Reflexie
Strach pred úpadkom a Ruskom (2. časť)
Krymská vojna bola výsledkom zápasu proti cárskemu Rusku, ktorému Západ pripisoval plány na dobytie celého sveta.
 
Kultúra
Búrlivák a rebel minulosti
,,Po osamostatnení sa Slovenska kultúra, konkrétne audiovízia, stratila predchádzajúce hodnoty,“ vraví Dušan Trančík, televízny i filmový režisér, scenárista a pedagóg.
 
História
Obeť, zradca či realista?
,,Všetka preliata česká krv mohla byť ušetrená, keby sa nebol vynoril znova pán Beneš,“ povedal prezident Emil Hácha po atentáte na Heydricha.   
 
Umenie
Cyklus 49 červených ruží
Prierez tvorby chorvátskeho akademického maliara Anteho Bergama – Momina.  
 
Šport
Pelého kaderník
Senhor Didi a jeho holičstvo pri štadióne FC Santos je stále vyhľadávanou atrakciou.