Úvod    Archív čísiel    2014    Október/November 2014

Október/November 2014

Sviečky pre majdanistov
Kríza neznamená úpadok EÚ
Bezbariérová prechádzka s vtákmi
Kto pomôže Rusínom na Ukrajine?
Fízerský hrad
Hotelový komplex Vécsecity
Rebélia proti EÚ pokračuje
Európa musí objaviť svoju tvár
Súdna rada je už kompletná
Nestabilný partner pre Gazprom
Bioetika na hraniciach života
Dedičstvo Andreja Hlinku
Z dejín obrodenia pravoslávia
Hrať na slávu Božiu
Krutý koniec troch légií
Poetický milovník abstraktnej tvorby
Dredy odložil do škatule

Editoriál
Sviečky pre majdanistov    
Počas novembra sa konali v Česku a na Slovensku menšie verejné protesty občanov a tzv. občianskych aktivistov napojených na lídrov malých politických strán a pravdepodovne aj na americké veľvyslanectvá v Prahe a v Bratislave. Na akýsi ,,český a slovenský majdan“ sa organizátori protestov usilovali zneužiť aj 25. výročie Nežnej revolúcie v bývalom Československu. V Čechách sa organizoval najmä proti prezidentovi Zemanovi a jeho údajne vulgárnemu vyjadrovaniu sa vo verejnoprávnych  médiách, na Slovensku proti R. Ficovi, P. Paškovi a strane SMER – SD za údajnú korupciu. Akýsi majdan sa začal o niečo skôr organizovať a šíriť aj v Maďarsku proti Viktorovi Orbánovi a jeho strane FIDESZ, ktorá chce najnovšie zdaniť majiteľov internetových serverov a nie používateľov internetu, čo nezaznelo na protestných zhromaždeniach...  
V pozadí týchto ,,verejných protestov“ bolo však čosi iné - súčasná kríza na Ukrajine a nervozita vo Washingtone a v Bruseli z ,,proruských“ postojov zodpovedných politikov v Čechách, Maďarsku a na Slovensku. V tomto prípade ,,proruský“ znamená hľadajúci pravdu a túžiaci rozvíjať štandardnú a hospodársky obojstranne výhodu spoluprácu s Ruskou federáciou. Prečo? Z jednoduchého dôvodu - kríza v týchto štátoch tlačí občanov a ich životnú úroveň neustále dole. Európska únia sa totiž nevie vymaniť z hospodárskej a sociálnej krízy už 6 rokov. A všetko nasvedčuje tomu, že ju v priebehu najbližších troch rokov nespasí ani Junckerov 315 - miliardový balíček , ani nový Fond pre strategické investície, ktoré majú oživiť výskum, vedu, malé a stredné podnikanie. Je to len ďalšia páska na oči a uši pre občanov a podnikateľov v EÚ, keďže to bude iba dočasné a ďalšie viac-menej rozkradnuté riešenie. Ako nás v minulosti poučovali neoliberálni ekonómovia, každý fond je zdrojom korupcie a predstavuje prvok, ktorý subjektívne deformuje ,,slobodný trh“. V tejto súvislosti je zaujímavé, že v USA na prekonanie krízy nepotrebovali žiadne nové či špecifické fondy.  
Poučení doterajším využívaním európskych fondov vieme, že sa žiadnemu štátu v EÚ doteraz nepodarilo vyčerpať zdroje na 90 až 100 percent. V prípade Česka, Maďarska a Slovenska je chronickým problémom ich slabé a nedostatočné čerpanie. Na druhej strane, kríza v EÚ je hlboká, recesiu sa nedarí prekonať, neustále stúpa počet chudobných občanov a nezamestnaných más mladých ľudí s pekným a zarámovaným diplomom. Vieme aj to, že sa kríze nevyhli ani najúspešnejšie štáty rozvojovej pomoci EÚ - Portugalsko a Írsko. A tak je čoraz jasnejšie, že riziko rozpadu Únie či jej transformácie na novú ,,Nemeckú EÚ“ nadobúdajú jasnejšie kontúry odvtedy, čo si Únia zbytočne skomplikovala hospodársky život. Tým, že podporila prevrat na Ukrajine, dohodla asociačnú dohodu s Kyjevom a jeho oligarchami a zaviedla deväť protiruských sankčných balíčkov. Veľkej Británii a premiérovi Cameronovi slúži aspoň ku cti, že už tri roky zodpovedne a otvorene hovorí o výhodách či nevýhodách ďalšieho zotrvania krajiny v Európskej únii. Podobne začala vystupovať aj čoraz silnejšia Marine Le Penová, ktorá určite vážne zamieša karty vo francúzskych prezidentských voľbách. A svoju nezávislejšiu a inovátorsku politiku voči Bruselu presadzuje aj Viktor Orbán v Maďarsku. V mnohých smeroch môže inšpirovať nielen Slovensko.         
Vráťme sa však k pokusu o ,,česko-maďarsko-slovenský majdan“. Po ochladení vzťahov s proamerickým a tradične protiruským Poľskom sa malý ,,stredoeurópsky trojspolok“ dostal do patovej situácie. Nedokáže vystupovať jednotne a formulovať spoločné a zrozumiteľné stanoviská. Na rozdiel od Poľska a Pobaltia, sa však v Česku, Maďarsku ani na Slovensku zatiaľ neusadzujú americké vojenské a špeciálne jednotky, ktoré majú ,,čeliť“ údajnému ruskému útoku na Ukrajinu. Takto sa americká oficiálna propaganda usiluje oklamať verejnú mienku, keďže pravdou môže byť čosi iné - napríklad plánovaná invázia na západnú Ukrajinu. Podobný scenár sa napríklad udial v Kosove a Metohiji  v marci 1999, kde nespravodlivé bombardovanie Srbska neskôr zabetónovalo americkú základňu v tejto srbskej provincii.  Je tam už 15 rokov a nezdá sa, že by sa chystala jej likvidácia. Teraz údajný strach z Ruska a prezidenta Putina môže zabetónovať Američanov v Pobaltí a v Poľsku, kde Donald Tusk, bývalý premiér a nový prezident Európskej rady, chcel vidieť aj 10 000 amerických vojakov. A ihneď čo sa ujal výborne platenej funkcie vyhlásil, že je potrebné vybudovať obranu na východnej hranici EÚ...
Našťastie,  verejná mienka sa v troch štátoch Vyšehradskej štvorky s odstupom času a postupne dozvedá pravdu o štátnom prevrate na Ukrajine a o skutočnej podstate tzv. ukrajinskej národnej revolúcie. Pomaly sa odhaľuje klamstvo amerických neokonzervatívcov a bývalých bruselských lídrov Európskej únie, ktorí občanom vedome a cielene nehovorili celú pravdu. A samozrejme ani tzv. mienkotvorné médiá, ktoré voči nim zvolili cenzúru a informačnú blokádu. Veď ktoré z nich našli odvahu, aby priniesli rozsiahlejšie spravodajstvo napríklad z Odesy a z východnej Ukrajiny?   
Miloš Zeman, Viktor Orbán a Robert Fico sú dnes politici, ktorí rozmýšľajú inak a lepšie analyzujú súčasné ukrajinsko-ruské vzťahy, novú Jaceňukovú vládu či prezidenta Porošenka. Lepšie rozumejú politike Vladimíra Putina a správajú sa viac neutrálne a nezávislejšie ako sa od nich požaduje. Logicky nie sú takto ,,dobrým príkladom“ pre zvyšok EÚ. Najlepším receptom ako oslabiť ich pozíciu, je organizovať proti nim rôzne ,,občianske protesty“. A tie v prípade Slovenska a Maďarska môžu destabilizovať vládu a vyvolať predčasné voľby. Čosi podobné už prežilo Bulharsko, kde na základe tlaku USA padla vláda, ktorá podporovala výstavbu plynovodu Južný prúd na dodávky ruského plynu do krajín EÚ.
Oficiálnym mottom ,,slovenského majdanu“ a jeho doteraz štyroch zhromaždení v Bratislave a v Košiciach bol ,,boj proti korupcii.“  Organizovali ho traja poslanci slovenského parlamentu a jeden poslanec Európskeho parlamentu, o ktorých si špička strany SMER - SD myslí, že sú blázni a poloblázni. Stali sa partičkou, ktorá bez dôkazov o konkrétnej korupcii začala na ulici obviňovať, poúčať  a požadovať demisie niektorých členov vlády a štátnych úradníkov. Svoj cieľ - destabilizovať SMER – SD a takto slovenskú vládu - chce dosiahnuť masovejšími protestmi a mediálnymi útokmi. A pritom Daniel Lipšic, bývalý minister spravodlivosti a vnútra, doteraz ani v minulosti nepredložil žiadne dôveryhodné dôkazy o ,,svojom boji proti korupcii.“ Podobne ani poslanci Matovič a Hlina či protigrécka hviezda Richard Sulík. Tento nový európsky poslanec si svoju predvolebnú kampaň vybudoval na kritike eurovalu a finančnej pomoci Grécku. Je veľmi zvláštne, že mlčí v prípade tichého eurovalu EÚ voči Ukrajine a jej tzv. proeurópskej vláde, ktorá za rok dokázala zruinovať ukrajinské hospodárstvo a ožobráčiť milióny občanov.
Pavol Paška, bývalý predseda parlamentu, ktorý sa stal terčom osočovania a protestov pred komunálnymi voľbami, nečakane odstúpil z funkcie a vzdal sa aj poslaneckého mandátu. Urobil tak napriek tomu, že nie sú známe žiadne dôkazy o jeho korupcii a ,,organizovanom zločine“ a napriek víťazstvu v tzv. referende majdanu o ňom a jeho primátorovi v Košiciach. Nebol obžalovaný, súdený ani odsúdený. Zvíťazil a predsa odstúpil. Lebo to už dávnejšie chcel spraviť a podľa všetkého využil správny moment - víťazstvo košického primátora Richarda Rašiho. Ale tí, ktorí zase politicky prehrali, opäť zostali. Prečo sa po takých silných a siláckych rečiach aj oni nevzdali svojích opozičných mandátov a neopustili ,,majdan proti korupcii“?  
Možno dozrel čas, aby sa majdan zorganizoval napríklad proti Danielovi Lipšicovi a jeho sponzorom. Aj tým americkým. Alebo proti milionárom v strane Igora Matoviča  a ,,oravskému bačovi“ Alojzovi Hlinovi. Mohol by to byť majdan, ktorý by upozornil aspoň  na kvalitu ich poslaneckej práce a pracovnej morálky. V prípade Daniela Lipšica aj na jeho správanie sa voči slovenskej justícii v prípadoch, v ktorých je žalovaný. Prečo musí zase Slovensko a Slováci, aspoň tí, ktorých to zaujíma, neustále lúštiť krížovku s touto otázkou: Čo títo páni urobili správne a dobré pre Slovensko? Aké sú výsledky ich práce? Alebo čo ešte, okrem rozbitia Ficovej strany a vlády, dokážu ponúknuť? Vydierajú ich alebo podporujú americké spravodajské služby? Páni Sulík, Lipšic a Matovič už vládli a vieme, ako sa ich schopnosti prejavili. A možno by bola zaujímavá aj ďalšia otázka: kto protestujúcim dvom či trom tisíckam občanov vždy kúpil alebo daroval sviečky? Je to alebo to nie je korupcia?
Mgr.Róbert Matejovič, šéfredaktor časopisu Dimenzie   
 
Osobnosť
Kríza neznamená úpadok EÚ
,,Myslím si, že Európska únia si poradí s finančnou a hospodárskou krízou. Postupne nastane čas, kedy sa budú hľadať riešenia ako zefektívniť fungovanie únie,“ tvrdí Eduard Kukan, poslanec Európskeho parlamentu.
 
Galéria
Bezbariérová prechádzka s vtákmi
Zažite atmosféru lesa a života v korunách stromov v pohorí rakúskych Álp na rakúsko-maďarskej hranici.
 
Bez komentára
Kto pomôže Rusínom na Ukrajine?
Zakarpatsko čaká na status autonómnej oblasti od roku 1991. Slovenská menšina sa v petícii pre český parlament nespomína.
 
Fotoreport
Fízerský hrad
Vypína sa na osamotenom sopečnom kuželi Zemplínskeho pohoria v severovýchodnom Maďarsku. V roku 1612 sa v ňom kajala grófka Alžbeta Báthoryová, známa ,,krvavá“ čachtická pani.
 
Investstory
Hotelový komplex Vécsecity
Pripomína slávnu i smutnú minulosť kaštieľa Vécsey - Sardagna. Jeho raritou je premena bývalej sýpky na uzavreté mestečko s apartmánmi.        
 
Zaujalo nás
Rebélia proti EÚ pokračuje
Víťazstvo britskejUKIP je predzvesťou rastúcej vzbury proti Bruselu a finančnej oligarchii Európskej centrálnej banky.
 
Anketa
Aké zmeny v zahraničnej a v hospodárskej politike EÚ očakávate? Prečo nie je schopná sebareflexie?
 
Názor
Európa musí objaviť svoju tvár
,,Dozrel čas rozvíjať Európu, ktorá hľadí na človeka, bráni ho a stará sa o neho,“ zdôraznil pápež František vo svojom príhovore v Európskom parlamente.
 
Justícia
Súdna rada je už kompletná
Nepriaznivé ekonomické a materiálne zabezpečenie justície sa neustále zhoršuje. Nie je dostatok peňazí ani na mzdy a stravné lístky pre zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov pri výkone verejnej služby.
 
Zahraničie
Nestabilný partner pre Gazprom
Pre Európsku úniu je veľkým bolehlavom zadĺžená Jaceňukova a Porošenkova Ukrajina. Dodávky plynu pre zimné obdobie ako tak zachránila, ale čo bude na jar 2015?  
Sonda
Bioetika na hraniciach života
Je vedeckotechnický pokrok v oblasti biomedicíny zlúčiteľný s etikou, morálkou a právom? Bioetika vznikla ako výsledok zrážky súčasného rozvoja vied o živote s tradičným svetom morálnych hodnôt a mravných princípov.
 
Reflexie
Dedičstvo Andreja Hlinku
Slovensko stále nevie, kam zmizli jeho telesné pozostatky. Hľadajú sa tiež historici, ktorí by zozbierali jeho rozhovory v nemeckých, francúzskych, talianskych a amerických novinách.   
 
Kresťanstvo
Z dejín obrodenia pravoslávia
Ľudovít Štúr sa o pravoslávnej cirkvi ako o pôvodnej a pravej cirkvi Slovákov a Slovanov vyjadril vo svojom najznamenitejšom a po nemecky písanom diele Slovanstvo a svet budúcnosti.
 
Kultúra
Hrať na slávu Božiu
,,Hudba je naozaj akýmsi mostom medzi nebom a zemou. Bez poslucháča nemá význam hrať ani komponovať hudbu,“ hovorí Peter Michalica, husľový virtuóz a pedagóg.   
 
História
Krutý koniec troch légií
Bitka v Teutoborskom lese znamenala pre Germánov historický triumf nad Rimanmi. Slávne légie už neboli nikdy obnovené.
 
Umenie
Poetický milovník abstraktnej tvorby
Pavla Kvoriaka charakterizuje intímna komorná tvorba. Blízke sú mu zemité farby, v ktorých akoby ste cítili hudbu džezmena Miles Davisa.  
 
Šport
Dredy odložil do škatule
Ruud Gullit politicky podporoval Nelsona Mandelu, nezískal titul majstra sveta, ale dvakrát vyhral Ligu majstrov. Podľa neho Zenit Petrohrad a CSKA Moskva sú schopné konkurovať silnej Európe.