Úvod    Archív čísiel    2017    Február/Marec 2017

Február/Marec 2017

Západ si musí získať dôveru Ruska
Srbský Jeruzalem
Jachtársky líder na Jadrane
Končí sa Sorosova éra?
Obamova čistka na Ukrajine
Rumunská hrozba pre Rusko
Obraz poľsko-ruských vzťahov
Má Robert Fico mandát od voličov?
Náboženská sloboda v spoločnosti
Siločiary Rudolfa Dilonga

 

Editorial
Západ si musí získať dôveru Ruska
Prirodzený proces etablovania sa polycentrického a multipolárneho medzinárodného systému, ktorý by zahrňoval hľadanie kompromisov, vzájomných ústupkov a rešpektu, porozumenie a zamyslenie sa nad záujmami druhej strany, zápasí s veľmi vážnymi a mnohými prekážkami. Tie vyplývajú predovšetkým z túžby našich západných partnerov (mám na mysli Západ v širokom,  historickom chápaní) udržať si svoju globálnu nadvládu. Vychádzajú z predpokladu, že si „platili muziku“ na tomto svete stáročia (v podstate je to naozaj tak) a chcú naďalej diktovať riešenie akéhokoľvek problému spôsobom, aký uznajú za vhodný v tej ktorej situácii. V skutočnosti si nárokujú „monopol na pravdu“ a používajú na tento účel širokú škálu nelegitímneho donucovania a neetických prostriedkov vplyvu na partnerov: počínajúc prepisovaním histórie, nasadením praktík rozsiahlych a pomerne agresívnych informačných kampaní pred uvalením jednostranných sankcií, od sponzorovania prevratov, podnecovania regionálnych konfliktov až k priamej vojenskej intervencii. Dôsledky týchto deštruktívnych akcií sú viditeľné už v mnohých častiach sveta, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike, ale aj oveľa bližšie k našim hraniciam.
Nebudeme „uskakovať“ na žiadnu stranu. Sme euroázijská mocnosť, určili to dejiny, príroda a predovšetkým naši veľkí predkovia. Musíme preto využiť celú históriu na prácu vo všetkých smeroch a zabezpečiť optimálne vonkajšie prostredie pre rozvoj krajiny a zlepšenie životnej úrovne národa. Ide o zaistenie bezpečnosti našich hraníc, optimálnych podmienok pre našich občanov, ktorí cestujú do zahraničia, aby sa cítili uvoľnene a bezpečne, rovnako aj pre naše hospodárske subjekty, ktoré sa pracovne stýkajú so zahraničnými partnermi na Východe, Juhu a Západe. Robíme všetko pre to, aby tieto podmienky boli komfortné, aby naše spoločnosti, biznis a podnikatelia nepociťovali žiadnu diskrimináciu.

Našu zahraničnú politiku nazývame ako „multivektorovú“ (berúc do úvahy rozvoj všetkými smermi) a ako „nezávislú“, pretože iná cesta Ruska vo všetkých jej podobách nebola možná a je nemožná. Presadzujeme politiku, ktorá netriešti medzinárodné spoločenstvo, ale ho zjednocuje.  Presadzujeme politiku mieru, ktorá znamená riešenie problémov prostredníctvom politických a diplomatických metód a medzinárodného práva. Sme otvorení k spolupráci so všetkými bez výnimky, ktorí sú ochotní s nami spolupracovať na základe rovnoprávnosti s rešpektovaním záujmov druhej strany a vzájomnej výhody. Tieto postupy, ku ktorým sa hlásime a ktoré sa líšia od postupov, ktoré sú vnucované jednostrannými opatreniami, zdieľa drvivá väčšina štátov planéty - najmenej 80 % obyvateľstva. Všetci chcú budovať medzištátne vzťahy v rovine vzájomného porozumenia. Stávame sa preto prirodzenými partnermi väčšiny štátov medzinárodného spoločenstva.

Európska únia je našim najväčším partnerom. Ale bolo by neodpustiteľné nevyužiť tie obrovské príležitostí, ktoré sa nám ponúkajú v súvislosti s búrlivým rozvojom ekonomiky, logistických a dopravných procesov v Ázijsko-pacifickom regióne. Najmä preto, že jednou z našich hlavných priorít je podpora Euroázijskej ekonomickej integrácii. Má to oveľa širší rozmer než prosté riešenie všetkých úloh stanovených lídrami Euroázijského hospodárskeho spoločenstva. Je to tiež pokračovanie integračných procesov v otvorenom režime.
Všetko, čo robíme, je podriadené úlohe zaistenia najbezpečnejších podmienok pre rozvoj našej krajiny, medzinárodných projektov, ľudských kontaktov. Tu je našim spoločným nepriateľom medzinárodný terorizmus. Sme presvedčení o tom, že boj proti nemu sa musí uskutočňovať iba na základe medzinárodného práva a to bez dvojakého metra pri rešpektovaní ústrednej úlohy OSN. Správame sa podľa týchto zásad, keď sme, odpovedajúc na žiadosť sýrskej vlády, vyslali kontingent svojich vzdušno-kozmických síl do Sýrie na boj proti ,,Islamskému štátu (ISIL)“, „Dzhebhat en-Nusrat“ a pridružených extrémistických skupín. Zároveň riešime veľmi dôležité úlohy, ktoré majú zlepšiť humanitárnu situáciu sýrskeho obyvateľstva, najmä v oblastiach, ktoré sú blokované islamskými militantmi. Usilujeme sa o skoré začatie plnohodnotného politického dialógu. Nemáme záujem odvrátiť sa od kohokoľvek, sme pripravení obnoviť plnohodnotné normálne vzťahy s Európskou úniou, USA, ale iba na základe rovnoprávnosti, bez akýchkoľvek pokusov o transformáciu týchto vzťahov na „hru do jednej bránky“.
Mimoriadne zložitá je situácia na Ukrajine. Kríza v tejto krajine sa stala skutočným katalyzátorom procesov, ktoré odhalili nedokonalosť bezpečnostných štruktúr Európy a Euroatlantického priestoru ako celku a systémových chýb tejto konštrukcie, ktorých sa reformy nedotkli mnohé roky. Naše predkladané návrhy narážali na egoizmus politických elít niektorých štátov, ktoré sa zjavne snažili získavať geostrategické výhody na úkor ostatných krajín, v zjavnom rozpore so slávnostnou deklaráciou OBSE schválenou na najvyššej úrovni v 90. rokoch v rámci vzťahov NATO – Rusko. Podľa nej je bezpečnosť nedeliteľná a nikto nebude posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných. Tieto politické záväzky boli hrubo porušené a sú naďalej porušované. Naše návrhy o preradení týchto záväzkov z roviny politických vyhlásení do kategórie právne záväzných, boli zmetené zo stola. Dúfam, že naši partneri si to pamätajú. V prípade, že zabudli, budeme, samozrejme, pripomínať túto skutočnosť.

Odhliadnuc od procesov, ktoré sa dejú na Ukrajine a okolo nej, naši západní partneri budú musieť urobiť veľa pre obnovenie dôvery zo strany Ruskej federácie. Samozrejme, vidíme, že na Západe začínajú chápať nutnosť normalizácie všetkého, čo sa deje. Ešteže máme spoločné odhodlanie v boji proti medzinárodnému terorizmu voči ISIL, „Dzhebhat en-Nusrat“, prinajmenšom slovne zdieľame odhodlanie, aby sa dodržiavali a vykonali minské dohody o ukrajinskej kríze. My, samozrejme, podporujeme takýto postoj našich západných partnerov, ale po celý čas tvrdíme, že splniť minské dohody je nutné tak, ako to bolo dohodnuté - prostredníctvom priameho dialógu Kyjeva s Doneckom a s Luhanskom. Predovšetkým sa jedná o právne zaistenie osobitného postavenia Donbasu, uskutočnenie ústavnej reformy, amnestie, usporiadanie miestnych volieb. Toto všetko je zapísané v minských dohodách, toto všetko je nutné vykonať.
Začlenenie Krymu do Ruskej federácie sa uskutočnilo v plnom súlade s medzinárodným právom. Podľa článku 1 Charty OSN, jednou z hlavných zásad je právo národov na sebaurčenie. Pripomína sa nutnosť rešpektovať územnú celistvosť štátov, ale v kontexte rešpektovania práva na sebaurčenie. Toto prepojenie je zapísané od počiatku činnosti OSN v najdôležitejšej medzinárodnej právnej listine našej doby. Forma sebaurčenia, ktorú si zvolili obyvatelia Krymu, je pomerne špecifická. Ale bola realizovaná ako odpoveď na štátny prevrat a tie postuláty, ktoré vyhlásila nová vláda. Napríklad, ako hovoril D. Jaroš, jeden z hlavných priamych vykonávateľov prevratu a všetkých vyčíňaní na Majdane, Krym je pre Ukrajincov, pretože Rusi nebudú nikdy hovoriť po ukrajinsky, nebudú nikdy myslieť ako Ukrajinci, nebudú uctievať Stepana Banderu a R. Šucheviča. A preto Rusi musia byť vyhnaní z Krymu a musia byť zničení tí, ktorí sa budú vzpierať. Vyhlásil to na konci februára 2014, niekoľko dní pred vlnou protestov na Kryme. Preto, hľadiac do tváre hrubým hrozbám a pokusom o ich realizovanie a presadenia do života, obyvatelia Krymu, podľa môjho názoru, nemali na výber.
Pokiaľ ide o právnu stránku veci, existujú zmluvy z roku 1966 o medzinárodných občianskych a politických právach a o medzinárodných hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v ktorých je tiež zapísané právo na sebaurčenie. Najpodrobnejším dokumentom je Deklarácia Valného zhromaždenia OSN o zásadách medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov medzi štátmi. Bola konsenzuálne prijatá v roku 1970. Hovorí sa v nej, že vytvorenie suverénneho a nezávislého štátu, voľného združenia s nezávislým štátom, zjednotenia sa s ním alebo utvorenie iného politického zriadenia, voľne určeného národom, sú formou vykonávania práva tohto národa na sebaurčenie. V deklarácii je zapísané, že súčasne je potrebné rešpektovať územnú celistvosť štátu, z ktorého sa odchádza. Ale štát má právo na plnú podporu svojej územnej celistvosti iba v prípade, že v jej rámci daný štát poskytne všetkým obyvateľom tohto územia právo na sebaurčenie. Ukrajinský štát zbavil národ Krymu tohto práva. Po zrútení Sovietskeho zväzu obyvatelia Krymu najprv usporiadali referendum, ktoré spočiatku ignorovali ústredné orgány moci v Kyjeve a v roku 1996 boli výsledky referenda zrušené. Vidíme, že obyvatelia Krymu sa už dávnejšie usilovali využiť svoje právo na zaobchádzanie podľa rozhodnutia VZ OSN z roku 1970. Právo na sebaurčenie bolo opakovane potvrdené v rozhodnutiach Medzinárodného súdneho dvora a v komentároch výborov v oblasti ľudských práv.
Sergej Lavrov, minister zahraničných vecí Ruskej federácie

Osobnosť
Srbský Jeruzalem

,,Kosovo i Metohija môžu napredovať len v rámci Srbska. Nemôžeme anektovať niečo, čo je už naše,” tvrdí Marko Đurić, riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metohije srbskej vlády. 

Fotoreport
Jachtársky líder na Jadrane

Rogoznica vďačí za svoj rozvoj prístavu Frapa a najmä chorvátskym investorom, ktorí sa vrátili domov z nemeckého Bavorska.

Zaujalo nás
Končí sa Sorosova éra?
Úrad ruského generálneho prokurátora už zakázal aktivity Open Society Institute a jeho nadácie, keďže ohrozovali Rusko, jeho ústavný poriadok a národnú bezpečnosť.

Zahraničie
Obamova čistka na Ukrajine
Štátny prevrat a vojna v Donbase vyhnala do Ruska už 2,5 mil. utečencov. Etnické čistky znížili počet voličov proti Porošenkovmu režimu.

Report
Rumunská hrozba pre Rusko

Bukurešť pozýva na svoje územie zahraničné vojenské oddiely a zvyšuje tak napätie v oblasti Čierneho mora.

Bez komentára
Obraz poľsko-ruských vzťahov

Mnohí začínajú chápať, že silné Poľsko nebude existovať bez silnej Európy, v ktorej bude zainteresované tiež Rusko.

Anketa
Má Robert Fico mandát od voličov, aby tlačil Slovensko do užšieho jadra EÚ? Súhlasíte s jeho tvrdením, že EÚ je jediný životný priestor pre Slovensko?

Právna kultúra
Náboženská sloboda v spoločnosti

V súčasnosti ju ohrozujú extrémne a negatívne formy sekularizácie a násilný fundamentalizmus, ktorý o sebe tvrdí, že sa zakladá na náboženstve.

Poézia
SiločiaryRudolfa Dilonga
Výrazne formoval a ovplyvňoval slovenskú katolícku modernu. Aj keď sa nikdy neoženil, ochránil pred deportáciami svoju židovskú životnú lásku a neoficiálnu rodinu.

Sonda
Pôda nie je iba tovar (2. časť)
Slovenská vládna garnitúra a parlament musia rozhodne konať, prijať a schváliť zásadné rozhodnutia na ochranu pôdy, územia a štátnej suverenity.

Reflexie
O konšpirácii (2. časť)
Aj keď slobodomurári neboli demokratmi, usilovali sa oslabiť existujúci sociálny systém, ktorý rozdeľoval spoločnosť na kasty.

Dedičstvo
Patróni vedy, techniky a remesiel (9. časť) 
Sv. Medard a meteorológia.

História
Dve odseknuté hlavy

Viac než 400-ročná mumifikovaná hlava kráľa Henricha IV. Navarrského potvrdila pravosť krvi jeho prapravnuka a kráľa Ľudovíta XVI. 

Svet šoubiznisu
Muž štyridsiatich tvárí

Louis de Funès prekypoval v práci energiou, bol puntičkár a správal sa panovačne. Miloval ruže.

Kultúra
Nebojí sa o budúcnosť klavíra
,,Bez komornej hry, ktorej súčasťou je aj disciplína a tolerovanie iných kolegov, ťažko vyrastie dobrý sólista,“ konštatuje Marián Lapšanský, generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie.  

Knihy a recenzie
Marián Klenko

Politika bez moci/Skutočný obraz reality (Úryvok)

Umenie
Detské tváre
Brigita Töröková a jej realistické portréty mladých ľudí a detí - európskych, afrických, ázijských, aj detí z veľmi chudobných rodín.

Šport
Športoví vtipkári
Britský komik Simon Brodkin si zatrénoval s Manchestrom City, srandista Rémi Gaillard zase oslavoval zisk Francúzskeho pohára. Sú to votrelci alebo exhibicionisti?

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál