Apríl 2006

Ako Bratislava znásilňuje zvyšok slovenska
Slovenskí občania, nebojte sa eura!
Baleárske ostrovy
Výzvy, možnosti a úlohy summitu G8 v Petrohrade
Juščenko prehral, Janukovyč vyhral
Koniec sveta zvaný Ushuaia
Učiteľ na dedine je živý skanzen školstva
Kožené poťahy Howe
Londýnu zaspieva Bratislavský chlapčenský zbor
Nelegitímnosť haagskeho tribunálu (1.časť)
Prečo USA nebombardovali Irán 19. marca
Vojna proti Iránu - vojna proti jednotnej ázijskej mene
Motivácia
Pozor na Prvý apríl!
Dnes a teraz
Vlastné kompozície a jazzové štandardy
Vtáky bez krídel od Louisa de Berniéresa
Martin Augustín (25.11.1968)
Strieborný Židek čaká na novú u-rampu
Slováci porazili Francúzov
Aké sú veľkonočné sviatky u vás doma?
Ivan Vojtek
Eva-Mária Uhríková
Pavel Zajáček
Anita Balejíková
Berco Balogh

Ako Bratislava znásilňuje zvyšok slovenska
Každý suverénny štát má svoje hlavné mesto. Je sídlom štátnych a vládnych inštitúcií, najvýznamnejším administratívnym, hospodárskym, politickým, kultúrnym i spoločenským centrom štátu, symbolom a reprezentantom štátnej suverenity, národnej hrdosti. Hlavné mestá vnímajú občania ako miesta, v ktorých sa prirodzene sústreďujú národná i štátna elita, významné osobnosti, firmy, vedecké, športové, kultúrne kapacity. V mnohých štátoch stále platí nepísané, prirodzené a rešpektované pravidlo – to, čo sa udeje alebo o čom sa rozhodne v hlavnom meste, má priame dopady na celý štát, jeho ďalší vývoj a charakter. Vo väčšine prípadov sú občania hrdí na svoje hlavné mestá, rešpektujú rozhodnutia kompetentných ľudí, inštitúcií, úradov i trendy z nich vyplývajúce a naprogramované.
Hlavným mestom Slovenska je Bratislava. Takmer polmiliónové mesto, ktoré stredná Európa kedysi poznala pod názvom Prešpurk, Pozsony a Pressburg. Žili v nej Slováci, Nemci, Maďari i Židia. Z pohľadu národných slovenských dejín nikdy nezohrávala kľúčovú úlohu, pokiaľ vynecháme obdobie rokov 1939-1945, keď bola po prvýkrát hlavným mestom Slovenskej republiky s obmedzenou štátnou suverenitou. Po roku 1918 sa na základe rozhodnutia mocností stala súčasťou prvého Československa, pretože nový štát potreboval rieku Dunaj. Pod vplyvom čechoslovakistickej republikánskej ideológie bola neskôr slovakizovaná a kolonizovaná českou kultúrou a českým myslením. Z mesta odchádzali alebo boli vyhostení Nemci a Maďari, ktorí nesúhlasili s rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie. Z okolitých dedín zase začali prichádzať Slováci, ktorí sa snažili splynúť s vtedajšími zostavšími „Prešpurákmi“, či „náckami“. Slovenský kultúrny i národný život sa naďalej rozvíjal mimo Bratislavy, na Liptove, Orave, Gemeri, Novohrade, v Turci, na Spiši, v Šariši...
Preskočme teraz ďalšiu históriu a najmä obdobie socializmu, ktoré z Bratislavy urobilo hlavné mesto Slovenska a scentralizovalo v ňom takmer všetko, čo sa len dalo. Mnohokrát umelo a násilne. Pozrime sa na Bratislavu, bývalú krásavicu na Dunaji, trochu inými očami, ale v porovnaní s inými stredoeurópskymi mestami. Vyberme si jeden príklad. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa hlavným mesto Uhorska stala mnohonárodnostná Budapešť, ktorá vznikla zjednotením Pešti, Budína a Obudy. Po vzniku Československa sa hlavným mestom štátu stala prevažne česko-nemecká Praha. Obidve tieto mestá spájala minimálne jedna vec. Keď sa zmenili na hlavné mestá, stali sa vodcami a tvorcami vnútorného charakteru štátu. Národná, hospodárska a politická elita v Budapešti budovala celé Uhorsko, podobná elita v Prahe celé bývalé Československo. Možno to isté povedať aj o národnej, politickej či kultúrnej elite v Bratislave? A najmä po roku 1993, keď sa stala hlavným mestom už suverénnej Slovenskej republiky?
Skôr nie, ako áno. Už 13 rokov je symbolom delenia štátu na Bratislavu a ten zvyšok. Už 13 rokov buduje múry medzi sebou a regiónmi, mení sa na mesto hospodárskych prisťahovalcov z iných slovenských miest a dedín, ľudí, ktorí si doma nevedia nájsť prácu, zmysel života a podmienky pre osobnostný rozvoj. Hoci sa „europeizuje“ miešaním slovenčiny a angličtiny, chvastá akýmsi nadpriemerom životnej úrovne nad inými regiónmi v EÚ, stále nevie a ani nemôže dobehnúť Prahu alebo Budapešť. Viedeň je zbytočné uvádzať. Tieto mestá jej ušli a stále utekajú, nielen architektúrou, rozlohou, investíciami, ale najmä myslením a tým, čo už v Bratislave dávno chýba – dušou, žičlivosťou, medziľudskými vzťahmi, nadšením. V Bratislave o všetkom rozhodujú peniaze a schopnosť ich zarobiť v nejakom klane alebo v lobistickej skupine. Cynizmus (a je jedno či je politický, ekonomický, kultúrny, sociálny) nahradil úprimnosť, špekulácie tvorivosť a koncepčnosť, marketingové televízne a mediálne gýče v podobe primitívnych súťaží, reality šou a bezduchých reklamných kampaní skutočnú kultúru, divadlo umenie, skutočné podnikanie a etické prostredie. Tí, ktorí vyznávajú duchovné hodnoty a majú svoje pevné postoje a názory, sa musia prispôsobovať rôznym komerčným vydieračom alebo zamerikanizovaným papagájom, aby prežili a dostali aspoň omrvinky, či zelenú na pomyslenom semafóre obchodu, udeľovania zákaziek, reklamy či eurofondov. Tí silnejší odchádzajú preč.
Tento novodobý bratislavský mor, ktorý sa skrýva za slová národný a slovenský, in alebo out, za feeling či look sa chce šíriť a klonovať ďalej po Slovensku. Chce zasiahnuť deti, mládež a ich rodičov podobne ako droga, ktorá človeka zmení na bezduchú trosku a kostru. Je dôležité, aby sme na týchto šíriteľov moru začali ukazovať prstom, je načase, aby sme ich začali izolovať a postupne liečiť mimo Bratislavy. Dnes má Európska únia 300 regiónov, bratislavský je iba jeden z nich.

Mgr. Róbert Matejovič
Šéfredaktor
kurier@dodo.sk

Slovenskí občania, nebojte sa eura!
„Je pokračovaním našej integrácie v Európe. Nie je to cieľ, je to prostriedok pre kvalitnejší život a vyššiu životnú úroveň. Jeho zavádzanie bude mať neutrálny vplyv na úspory i výdavky, sleduje princíp ochrany spotrebiteľa a nepoškodenie občana, budú iba prepočítané všetky hotovostné i nehotovostné úspory, “ tvrdí Ivan Štefanec, splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura.

Baleárske ostrovy
Ani nie sto kilometrov od juhozápadného pobrežia Španielska leží súostrovie Baleáry, ktoré od pevniny oddeľuje menej ako poldruha kilometra hlboká morská priekopa. Dovedna 151 ostrovov, z ktorých sú iba štyri obývané, tvorí od roku 1983 autonómnu oblasť krajiny. Vlajkovými loďami tejto kamennej flotily sú Malorka a Ibiza, dnes ikony masového turizmu. Názov Baleáry je odvodený od latinského balearii, t.j. praku, ktorým sa hádzalo kameňom. Ostrovania boli vraj povestní v narábaní s touto zbraňou a to už za čias Hanibala, ktorý sa tu podľa legendy mal aj narodiť.

Výzvy, možnosti a úlohy summitu G8 v Petrohrade
Všetci by mali uznať a pripustiť fakt, že „energetický egoizmus“ súčasného moderného a vzájomne prepojeného sveta vedie do slepej uličky. V súčasnosti má infekcia na svedomí každé tretie úmrtie. Podľa expertov nás v nasledujúcom roku s veľkou pravdepodobnosťou čaká pandémia chrípky, ktorá spôsobí smrť miliónov ľudí.

Juščenko prehral, Janukovyč vyhral
Nová ukrajinská vláda bude známa možno po 10. máji 2006, keď budú zvolení noví členovia Najvyššej rady ukrajinského parlamentu. Ich voľba otestuje koaličné rokovania a dohody.

Koniec sveta zvaný Ushuaia
Končí tu najjužnejšia diaľnica na svete. Po nej sa dostanete až do hlavného mesta krajiny Buenos Aires, vzdialeného nie menej ako 3200 km. Je tu bezpečný prístav a letisko, z ktorého sa lieta aj do 500 km vzdialeného čílskeho mesta Punta Arenas, v ktorom kedysi medzi chorvátskymi vysťahovalcami pôsobil aj slovenský spisovateľ Martin Kukučín.

Učiteľ na dedine je živý skanzen školstva
V Abranovciach slovenská málotriedna škola pomáha rómskym deťom naučiť sa spisovnú slovenčinu, spoznať hygienu a morálku. Dostávajú sa tak do normálneho kolektívu detí, kde umývanie rúk po toalete, pred a po jedle je samozrejmosťou. O tom, či sa táto škola postupne nezmení na ďalšiu rómsku školu, však nerozhodnú Rómovia, ale slovenskí rodičia. Pokiaľ budú zapisovať svoje deti do tejto školy, bude naďalej významným skanzenom školstva, ktoré si v západnej Európe vážia a ochraňujú.

Kožené poťahy Howe
Na Slovensku je konečne aj austrálsky investor. V Košiciach neinvestoval iba do technológie na strihanie rôznych strihov z kravskej kože, ale najmä do zamestnancov, ktorí pracujú s miliónovými hodnotami.

Londýnu zaspieva Bratislavský chlapčenský zbor
„V súčasnosti náš repertoár zahŕňa sakrálnu a profánnu hudbu. To znamená, že v podaní chlapčenského zboru možno počuť gregoriánske chorály a omše, taktiež aj štylizácie ľudových či národných piesní a skladby z dielne súčasných skladateľov,“ vraví dirigentka ArtD. Magdaléna Rovňákova.

Nelegitímnosť haagskeho tribunálu (1.časť)
Ako bude súd posudzovať americké bombardovanie nevinných civilistov, ich domov, vodných zdrojov, elektrárni, tovární, úradov, škôl, nemocníc, ktoré si vyžiadalo tisíce životov a materiálne škody vo výške niekoľko miliárd dolárov len v samotnom Belehrade, rovnako v Nise, Novom Sade a ďalších mestách, mestečkách a dedinách? Z vyhlásenia Slobodana Miloševiča, bývalého prezidenta Juhoslávie, ktoré mu nebolo umožnené predniesť pred súdnym tribunálom v Haagu (30.8.2001).

Prečo USA nebombardovali Irán 19. marca
Vojna proti Iraku bola vojnou na ochranu dolára. Po okupácii Iraku Američania ukončili program „Ropa za potraviny“ a iracké účty vedené v euro boli transformované na dolárové účty.

Vojna proti Iránu - vojna proti jednotnej ázijskej mene
Z globálneho hľadiska uvedenie ACU je pre ázijské štáty poistkou pred politikou vlády USA. Základným cieľom eskalácie napätia okolo Iránu je nepripustiť jej zavedenie, ktoré by výrazne oslabilo pozíciu amerického dolára v Ázijsko-tichooceánskom regióne.

Motivácia
S uspokojením určitej úrovne potrieb klesá ich význam a nastupuje ďalšia, vyššia úroveň. Aby sa teda mohla vyskytnúť určitá potreba, musia byť najprv uspokojené všetky potreby, ktoré jej v hierarchii predchádzajú.

Pozor na Prvý apríl!
Malý pohľad na históriu dňa, počas ktorého sa vraj správame tak, akoby sme sa chceli správať ďalších 364 dní v roku. V roku 1995 stovky Rusov demonštrovali na Červenom námestí po informácii, že ruská vláda predala spoločnosti Disney Corporation zabalzamované telo Vladimíra Iľjiča Lenina. V roku 1994 zase BBC Radio 4 v programe Today zverejnilo, že namiesto tradičného God Save The Queen bude novou britskou hymnou eurohymna, ktorá bude naspievaná v nemčine na beethovenovské motívy.

Dnes a teraz
Veľmi ma potešilo, keď ma režisér Martin Ťapák obsadil do filmu Pacho, hybský zbojník. Myslím si, že ten záber ako s Jožkom Kronerom šliapeme kapustu v súdku, je veľmi originálny a nezabudnuteľný. Stal sa ukážkou slovenských zanikajúcich tradícií,“ tvrdí speváčka Eva Máziková.

Vlastné kompozície a jazzové štandardy
Mladí hudobníci sa radi nechajú nakaziť jazzovým bacilom... Počúvajú veľa a najmä dobrú hudbu. Majú svoje ideály súčasných, moderných hudobníkov. Doba je rýchla a tak by každý z nich rád rýchlo napredoval a chcel dosiahnuť veľký efekt. Bez drobnej práce to však nejde,“ vraví Dušan Húščava, klarinetista, saxofonista, flautistka, skladateľ a aranžér.

Vtáky bez krídel od Louisa de Berniéresa
Spisovateľ Louis de Berniéres sa pred trinástimi rokmi dostal na zoznam najlepších mladých britských románopiscov. O rok neskôr mu jeho román Mandolína kapitána Corelliho zabezpečil nesmrteľnosť a slávu. Dielo bolo sfilmované a preložené do dvadsiatich jazykov. Ďalším kvalitným románom z jeho autorskej dielne je i próza Vtáky bez krídel.

Martin Augustín (25.11.1968)
Absolvoval Strednú umeleckopriemyselnú školu v Bratislave. Vysokú školu umeleckopriemyslovú v Prahe ukončil na oddelení grafického designu a plagátu ( prof. Z. Ziegler).Počas štúdia absolvoval aj ateliér knižnej ilustrácie u prof. J. Šalamouna a študijný pobyt na Vysokej odbor­nej škole grafiky v Luzerne vo Švajčiarsku.Zúčastnil sa mnohých samostatných a aj spoločných výstav doma aj v zahraničí. Je držitelom špeciálnej ceny za ilustráciu na Bienále ilustrácii v Teheráne a ceny za najkrajšiu knihu roka. V súčastnosti sa zaoberá voľnou tvorbou, kresbou, kolážou, pre ktorú inšpiráciou boli pobyty vo Fran­cúzsku. Tu aj vznikol posledný cyklus kresieb - Parížanky, ktoré budú od konca marca prezentované na výstave v galérii Zelený dom v Bratislave spolu s tvorbou mamy Boženy Augustínovej a brata Andreja.

Strieborný Židek čaká na novú u-rampu
Súťaží od roku 2000, v posledných troch sezónach vo Svetovom po­hári. Keď išiel na preteky do Talianska, Francúzska alebo Švajčiarska, odšoféroval 800 kilometrov. Išiel na míting, robil si servis, odjazdil preteky a v noci po nich šoféroval 800 kilometrov naspäť.

Slováci porazili Francúzov
Slovenskí futbalisti vyhrali v Paríži v deň francúzskej premiéry kontroverzného amerického hororového filmu Hostel. Táto facka hrdému galskému kohútovi zmiernila smútok z výkonu proti namysleným Španielom, ktorí vyradili Slovensko z postupu na MS v Nemecku.

Aké sú veľkonočné sviatky u vás doma?
Jana Kociánová
speváčka
Na veľkonočné sviatky sa stretávala celá naša rodina v Šaštíne. Neodradilo nás ani skoré vstávanie na vlak, ktorý z Bratislavy odchádzal už o pol štvrtej ráno. Vždy som sa tešila na nedeľné raňajky. Naša starenka povykladala z košíka na stôl dobre pocukrovanú bábovku – po našom - kugluf , údené mäso a varené vajíčka. Vravievala, že „posvěcené pánem farárem chucá najlepši“. So sestrou sme ale nemali radi veľkonočnú šibačku. Bolo nám nepríjemné, keď nás chlapci šibali a oblievali studenou vodou. Vydržali sme to akurát od nášho otca a potom sme už bežali von k riečke Myjavke. Domov sme sa vrátili až na obed. V mojej domácnosti som sa vrátila k veľkonočným tradíciám aj v kuchyni. Obložené misy a ruské vajcia vystriedal kugluf, údené mäso a vajcia uvarené v cibuľovej šupe a potreté bravčovou masťou presne tak, ako to pripravovala moja starenka. Všetky tieto dobroty ozdobím zelenými šalátovými listami, stôl prikryjem žltým obrusom a v byte nesmú chýbať ani tulipány a narcisy. A takto si vychutnávame veľkonočnú pohodu u nás doma.

Ivan Vojtek
herec
Nuž Veľká noc, jeden z najkrajších a najväčších kresťanských sviatkov. Symbol znovuzrodenia, symbol prebúdzania sa života, ale aj čas uvedomovania si pokory, očisty ducha i tela. Veď pôst nie je samoučelný akt. Netvrdím, že ho striktne dodržiavam, nie som ortodoxný, občas si ,strik“ dám, ale tak isto to nepreháňam ani po vzkriesení. Všetko s mierou (okrem lásky) a s vierou. Inak snažím sa zvyky a tradície dodržiavať a aj posúvať ich ďalším generáciám. Moje dievčence - mám ich doma tri (manželka a dve dcéry) riadne polievam, aby boli ich dušičky čisté, vyšibem ich, aby tie duše boli zdravé. A ja dostanem vajíčko i zajačika. Nastrúham chren s jabĺčkami, dáme si šunčičku, pohárik vínka a hor sa pozdraviť prebúdzajúcu sa prírodu - nový život. Vďaka Ti Bože!

Eva-Mária Uhríková
speváčka
Mám ešte staršiu sestru. Keď sme boli dievčatá, o šibačov v našom dome nebola núdza. Chlapci nás chodili šibať s veľkým korbáčom, na ktorom boli navešané stužky. Všade ich trocha pohostili a tak, keď prišli na koniec našej dediny, mali už aj čosi „pod čapicou“. Často sa stávalo, že takí rozveselení stihli vyšibať aj pána farára. Dnes sa však tešíme z toho, že sa konečne, opäť po čase, stretne celá rodina. Po dome rozvoniavajú koláče a veľkonočná baba, vládne vznešená nálada. Všetko dýcha láskou, veď sú to sviatky neskutočnej lásky nášho Pána, ktorý obetoval svoj život, aby nám ponúkol život večný.

Pavel Zajáček
dirigent
Hrkáme, hrkáme na poledňe...na večér...Ako malý chlapec a miništrant som takto chodil po Plaveckom Štvrtku s rapkáčom. Zvony sa nesmeli používať, takto sme oznamovali obyvateľom, kedy majú ísť do kostola. Nahrádzali sme aj zvonenie o dvanástej hodine. Začínali sa veľkonočné sviatky, ktoré sú veľkou nádejou pre všetkých veriacich a oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Vtedy som chodil po celej rodine a „vyšibal“ všetky ženy a dievčatá. Namiesto vody som používal voňavky. Odmenou boli maľované vajíčka, čokolády, cukríky a vždy aj zopár korún. Dnes je to inak, pretože moje tri ženy tieto zvyky nemajú rady a väčšinou ideme s rodinou niekde do prírody. Tam získavame nové sily a s pomocou jarného slniečka i dobrý pocit, že sme niečo urobili pre svoje zdravie. Ale povinnosť „pooprašovať“ dievčatá a manželku zostala dodnes. Chyba je len v tom, že na druhý deň dostanem všetko trojnásobne vrátené.

Anita Balejíková
spisovateľka a cestovateľka
Veľká noc je pre mňa zaujímavá už len tým, že sa odohráva cez deň... Žiaľ, dnes už len s nostalgiou spomínam na časy, ešte keď voda drahá nebola a moji kúpači ňou nešetrili, i na to, ako som sa s dávkou masochizmu oddávala bičovaniu korbáčmi... No časy sa menia a tak sa kedysi celkom zábavný sviatok zmenil na číry biznis, ktorému neviem prísť na chuť. Mužská časť populácie si z Veľkej noci urobila zárobkovú činnosť a keďže nie som príslušníčkou „Armády spásy“ a nemienim ich platiť, radšej trávim tento sviatok kdesi v prírode s mojimi vlčiakmi.

Berco Balogh
spevák
Veľkonočné sviatky trávime skôr tradične. To znamená, že v rodinnom kruhu. Nikam necestujeme. Snažíme sa uvedomiť si ich význam, pretože sme kresťansky založená família. Pre nás sú to sviatky, kedy držíme pôst a od Veľkého piatku až do Veľkonočnej nedele chodíme do kostola.V pondelok chodím už tradične šibať v rámci rodiny. No a k sviatkom patria samozrejme aj veľkonočné vajíčka, ktoré zdobia moje dcérky Simonka a Silvinka pre šibačov. Sú to sviatky, ktoré nám konečne oznámia príchod jari, že už bude snáď aj teplo.

Február 2020Slovensko neničí vírus, ale koronahystéria
Pilier projektu Košice – City Science
Víťazstvo v mene Božom
,,Mesto duchov“
Covid-19 Čínu neporazí
Ako komentujete prístup EK k pandémii vírusu Covid-19?
Od Versailles po Mníchov (1. časť)
Psychiatri sa ,,zahniezdili“ aj v justícii
Keď útechou sú iba drogy
Medzi Moskvou a...Čítať viac