Apríl 2008

Kto kontroluje NATO?
Chcú byť silnou národnou a európskou univerzitou
Rákóciho kaštieľ čaká na silného investora
Nový program Spoločnosti Via Cassa
Cyprus priťahuje mladé slovenské rodiny
Letecké opravovne prekonali svoju najhoršiu krízu
Obavy o pretrvanie lužickosrbského národa
Ropa ako zbraň ku svetovej veľmoci
Najväčšiu vinu nesie Tito!
Posledný slovenský literárny romantik
Z monarchie do náručia Prahy (2.časť)
Pavol Bodnár, skladba, aranžovanie, klavír:
Láska veľmi pomáha žiť
Dnešné krasokorčuľovanie? Krok vpred, dva vzad
Slovensko-srbský tandem má 2 roky

Kto kontroluje NATO?
Chorvátsko a Albánsko, najchudobnejšiu krajinu v Európe, pozval bukurešťský summit NATO, aby rozšírili počet tohto najsilnejšieho a najrozporuplnejšieho vojenského paktu na svete, na 28 členov. Očakáva sa, že sa nimi stanú na budúci rok, keď Severoatlantická aliancia oslávi 60 rokov svojej existencie.
Vývoj v tejto medzivládnej aliancii, ktorý kontroluje a riadi najmä Washington s Londýnom, potvrdzuje, že z pôvodne obranného paktu voči Sovietskemu zväzu, sa stal pakt bez jasnej spoločnej vojenskej doktríny a menovania spoločného nepriateľa. Za posledných desať rokov jeho politika „prevencie, útoku a šírenia mieru, bezpečnosti a spolupráce“ najmä v Európe hrubo a niekoľkokrát porušila nielen medzinárodné právo, ale najmä Chartu OSN, na ktorú sa tak odvoláva v preambule svojej Severoatlantickej zmluve. V nej sa stále píše: „Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoju vôľu žiť v mieri so všetkými národmi a so všetkými vládami. Sú rozhodnuté chrániť slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu svojich národov, ktoré sa zakladajú na princípoch demokracie, slobody jednotlivca a zákonnosti.“ V tej istej preambule sa stále píše aj toto: „(Zmluvné strany) sa usilujú podporovať stabilitu a prosperitu v severoatlantickej oblasti.“ Ak vychádzame z tejto konštatácie, tak okrem Česka, Maďarska, Poľska, Slovenska, Slovinska, Lotyšska, Litvy, Estónska, Grécka, Turecka, Bulharska, Rumunska, budú aj Chorvátsko a Albánsko (14 štátov) „makať“ na severoatlantickú oblasť, jej blahobyt a bezpečnosť, v ktorej však nepochopiteľne chýba Mexiko... Ťažko možno uveriť tomu, že by tak vzdelané a sofistikované mozgové pozadie stratégov NATO „zabudlo“ vyškrtnúť túto konštatáciu po páde Berlínskeho múru. Takže, ako nás to neustále učia právnici, „neomylní“ politológovia a bezpečnostní analytici, platí to, čo je na papieri. A nie to, čo hovorí logika, čo ľudia cítia v srdci a v duši, keď na uliciach demonštrujú s heslami „Fuck NATO, fuck USA.“ Alebo to, keď ľudia napríklad naiv­ne zbierajú podpisy za vyhlásenie referenda o vstupe krajiny do NATO, ako sa to teraz deje v Chorvátsku... V prípade rozširovania NAT­O však nerozhodujú voliči a ich názory, ale vlády a parlamenty. A politické špičky štátov, ktorých vplyv na európsku a svetovú politiku je porovnateľný s neexistujúcim hnutím odporu voči Hitlerovi v čase, keď pán Nevill­e Chamberlain podpisoval Mníchovskú dohodu, aby údajne zachránil mier v Európe, to pochopili jasne a zrozumiteľne: medzi riadkami sa oplatí čítať iba bonitu výhod a osobného prospechu, nájsť politických a bezpečnostných analytikov, aby za grant či iné finančné dary „správne“ vysvetlili občanom zmysel kolektívnej bezpečnosti a ochrany hodnôt euroatlantickej civilizácie. Len tak na okraj - sú to hodnoty riadenej a kontrolovanej demokracie? Alebo hodnoty absolútnej demokracie a ekonomickej slobody? Alebo sú to hodnoty iné, ako vo Švédsku, Rakúsku, Fínsku a vo Švajčiarsku, ktoré nie sú členmi tohto paktu?
V článku 1 sa píše: „Zmluvné strany sa zaväzujú v zhode s ustanoveniami Charty Organizácie Spojených národov riešiť každý medzinárodný spor, ktorého účastníkmi sa môžu stať, mierovými prostriedkami takým spôsobom, že nebude ohrozený medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť a zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Organizácie Spojených národov.“ Pekne napísané. Ale je to naozaj tak aj v praktickom živote? Zamyslime sa aj nad článkom 5, ktorý s našou otázkou súvisí: „Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike sa bude posudzovať ako útok proti všetkým. A na základe toho sa zhodli, že ak nastane takýto ozbrojený útok, každá z nich, uplatňujúc právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, priznané podľa článku 51 Charty Organizácie Spojených národov, poskytne pomoc takto napadnutej zmluvnej strane alebo stranám tým, že bezodkladne vykoná samostatne a v zhode s inými zmluvnými stranami takú akciu, o ktorej usúdi, že je nevyhnutná, vrátane použitia ozbrojenej sily, na obnovenie a udržanie bezpečnosti (a teraz pozor – pozn.red.) v severoatlantickej oblasti.“ Dodajme, že na použitie opatrení potrebujú súhlasné stanovisko Bezpečnostnej rady OSN.
A teraz spolu rozmýšľajme: Sú Bosna a Hercegovina, samozvaná Kosovská republika a Afganistan v severoatlantickej oblasti? Kedy tieto krajiny zaútočili na členské štáty NATO? Alebo zaútočila juhoslovanská armáda (srbská) v marci 1999 na USA a Veľkú Britániu, keď ich letectvo následne viedlo vojnu so srbskou armádou pod hlavičkou NATO a bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN? Prípad Afganistanu - dokázali Američania členským štátom NATO, starým aj novým, že 11. septembra 2001 zaútočili na americké dvojičky v New Yorku vojaci z Afganistanu? Vyhlásil Afganistan vojnu USA alebo inej členskej krajine NATO? Kedy? Bojuje NATO v Afganistane za mier a proti komu tam vlastne bojuje aj Slovensko? Proti údajným teroristom skrývajúcim sa v jaskyniach a vysielajúcich z Kataru, ktorý je pod kontrolou USA? Nestačia na teroristické jednotky afgánska armáda a afgánske policajné zložky? Prečo potom nie sú jednotky NATO nasadené aj proti teroristom v Španielsku, Severnom Írsku a v Albánsku, ktoré vycvičilo bývalé teroristické jednotky (KLA) súčasného kosovského premiéra Hašima Thačiho?
Aj vás z týchto otázok bolí hlava a zdajú sa vám reči európskych i amerických politikov smiešne a trápne? Mnohí z nich hovoria, že okrem demokracie, ľudstvo nevymyslelo nič lepšie, ak neberieme do úvahy technologické a priemyselné revolúcie. Áno, existujú aj náboženstvá a ich pacifistické ideológie. Sú krásne, ak sa dodržiavajú. Ale čo s takými lídrami, ktorý v mene Boha či Alaha robia iným zle, ale tvrdia, že bojujú za správnu vec a hodnoty? Stále blúdime v tejto schizofrénii a zabúdame na to, že NATO nie je pod medzinárodnou kontrolou OSN, že tomuto vojenskému paktu môže vojensky konkurovať iba Rusko a Čína a že je nástrojom šírenia ideológie hospodárskej, politickej i vojenskej nadvlády USA a Veľkej Británie nad slabšími a menšími „novými partnermi“ v rozširovanej severoatlantickej oblasti.

Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor

Chcú byť silnou národnou a európskou univerzitou
„Čo má u nás veľká firma z toho, ak vloží veľké prostriedky do projektu alebo do vybavenia laboratórií na vysokej škole? Nemôže si to ani odpočítať z daní. Takže si radšej vystavia svoje vlastné,“ tvrdí profesorka Beata Kosová, rektorka Univerzity Mateja Bela.

Rákóciho kaštieľ čaká na silného investora
Potrebuje ešte 100 miliónov korún, aby v ňom pribudli hotel, kaviareň, reštaurácia a múzeum. Výstavba termálnych kúpeľov je stále iba víziou.

Nový program Spoločnosti Via Cassa
Rinčanie zbraní v Above a rekonštrukcia bitky sedliackeho povstania z roku 1632 za účasti skupín zo Slovenska, Česka a Maďarska. Kde? 3. mája 2008 v Košiciach.

Cyprus priťahuje mladé slovenské rodiny
Výhodné zárobky a príspevky na deti. Na Slovensku vraj mladým ľuďom chýba motivácia a peniaze na slušnejší život.

Letecké opravovne prekonali svoju najhoršiu krízu
Vyvinuli modernizačné know-how pre ruské a ukrajinské vojenské radary, ktoré sú po zavedení novej technológie digitálnych dát kompatibilné s radarmi NATO. Rozbehli civilnú výrobu podvozkov pre IVECO.

Obavy o pretrvanie lužickosrbského národa
Podporia Nemci uznaný autochtónny národ v Lužici, alebo ho budú ďalej ponižovať krátením finančnej pomoci nadácii, ktorá potrebuje aspoň 16,4 mil.euro?

Ropa ako zbraň ku svetovej veľmoci
Ako to bolo vlastne s Juhosláviou a jej rozbitím? Kedy sa za vojny na Balkáne budú zodpovedať USA, Medzinárodný menový fond a americké neziskové organizácie?

Najväčšiu vinu nesie Tito!
Podľa srbského historika Slavenka Terziča kosovský problém umelo prehĺbil komunistický režim: „V roku 1945 sa očakávalo, že sa Srbi vrátia do Kosova a Albánci do Albánska. Ale komunistická vláda Tita vydala štyri dekréty, ktorými zabránila Srbom vrátiť sa a presídlencom z Albánska dovolila ostať v Kosove.“

Posledný slovenský literárny romantik
„Do literárneho sveta nik neprichádza bez predkov, lebo nepoškvrnené literárne počatie nejestvuje. Všetci, aj tí najlepší, mali a majú svojich predchodcov a učiteľov,“ tvrdí Andrej Chudoba (1927), spisovateľ, básnik, scenárista, autor reportážnych próz, esejí a recenzií.

Z monarchie do náručia Prahy (2.časť)
Nová dočasná demarkačná línia spôsobila krvavé strety a vyvolala maďarský teror voči civilnému obyvateľstvu. Kým sa v Prahe delili funkcie, na slovenskom vidieku vládol chaos.

Pavol Bodnár, skladba, aranžovanie, klavír:
,,Často pozorujem ľudí okolo seba a vidím, že sú „zviazaní“ predsudkami a nepodstatnými vecami. Zbytočnostiam nepripisujem význam, dokážem selektovať a trocha sa na svet pozerám inými očami.“

Láska veľmi pomáha žiť
Akademická maliarka Viera Žilinčanová, jedna z najväčších umelkýň Slovenska, navždy opustila svojich blízkych, priateľov a priaznivcov výtvarného umenia 19. marca 2008. Venujme jej tichú spomienku.

Dnešné krasokorčuľovanie? Krok vpred, dva vzad
Famózny Rus Jevgenij Pľuščenko sa v apríli 2008 predstaví v Bratislave a v Košiciach: „Dnes sa dá vyhrať krátky program s kombináciou dvoch trojitých skokov a pritom urobiť tri - štyri chyby.“

Slovensko-srbský tandem má 2 roky
Trénerom srbského tenisového zázraku a adepta na post svetovej jednotky Novaka Djokoviča je Slovák Marián Vajda. Po turnaji v Roland Gaross sa uvidí, či potiahnu spolu ďalej.

Dimenzie č.3/2021Ruské vysvedčenie Ukrajine
Cez Rusko ďalej do Ázie
Prístav na rieke Krka
Otvorenosť napriek minulosti
Tragická bilancia ,,Búrky“
Pravicový cirkus ovládol Slovensko
Vybudujme spoločný „Veľký múr imunity“
Kultový rákociovský kaštieľ
Nástup Pekingu na Blízkom východe
,,Malý Verdun“ pod Dujavou
...Čítať viac