Júl - August 2006

Porazená nadnárodná pravica škandalizuje Slovensko
Z koaličnej zmluvy
Slováci potrebujú lepšie bývanie
Deň šľachty v Zaprešiči
Divočina mokrín v Posavine
Príloha - Hrvatske Dimenzie
Cíť sa skvele, cíť sa well!
Prečo by sme mali byť dnes v slobodnej Slovenskej republike zbabelcami?
Budúcnosť Slovenska závisí od viery
Kedy si Slováci všimnú zabudnutý Blatnohrad?
Príloha - Magyar Dimenzie
Čo znamená pre Rusko energetické vodcovstvo?
Saint Denis – prerušený odpočinok korunovaných hláv
Svet očami kamery
Osobnosti slovenskej jazzovej scény
Navrátilová sa hnevá na Busha i Klausa

Porazená nadnárodná pravica škandalizuje Slovensko
Nepodliehajme panike a kriku, ktorý sa na Slovensko začal valiť po vymenovaní novej slovenskej vlády. Stačí nám iba tak málo – najprv si prečítať koaličnú zmluvu medzi stranami SmerSD, ĽS-HZDS a SNS a počkať na augustové programové vyhlásenie vlády. Až potom môžeme zodpovedne premýšľať, špekulovať, chváliť alebo kritizovať novú vládu. Skutoční demokrati dávajú každej vláde džentlmenských 100 dní...
To, čo sa však spustilo na adresu novej vlády zo strany médií a porazených politikov, ktorých neovláda domáci kapitál, nemá obdobu. Titulky v novinách a debatách typu Slovensku hrozí izolácia a etnické napätie!, Slovensko ovládli Fico, Mečiar a Slota, čo teraz s nami bude?, Slovensko sa vrátilo dozadu, musíme mobilizovať sily demokracie čiastočne pripomínajú kampaň proti novej poľskej vláde a novému poľskému prezidentovi, ktorí budujú v Poľsku novú a tzv. Štvrtú republiku. Je to nezodpovedné, nekorektné a škandalózne najmä voči občanom Slovenska a štátu. Ak porazené SMK, SDKÚ a KDH doteraz tvrdili, že obhajujú národné a štátne záujmy krajiny, mali by sa spamätať a chlapsky si priznať porážku v demokratickej súťaži a nevyvolávať prehnané obavy a šíriť strach. Tieto tri strany sa hlásia ku kresťanstvu, k pravde, bratskej láske a porozumeniu medzi národmi. Alebo to doteraz iba hrali a občanom klamali? Možno by sa mali ich lídri (aspoň tí katolícki) opäť vyspovedať! Škandalózny je tiež postoj Skupiny sociálnych demokratov v Európskom parlamente. Bez toho, aby si vypočuli argumenty premiéra Róberta Fica, deň pred jeho menovaním za predsedu vlády (!) a oficiálnou návštevou vo frakcii, iniciatívne schválili návrh, aby Strana európskych socialistov pozastavila členstvo strane Smer, pokiaľ bude vládnuť so Slovenskou národnou stranou. Odvolali sa na zaužívané hodnoty a zásadu, že socialisti nikdy nebudú vládnuť s nacio­nalistickými, rasistickými, fašistickými a xenofóbnymi stranami...Áno, s takouto zásadou je možné súhlasiť, ale položme si dve otázky: Ak je SNS rasistická, fašistická a xenofóbna strana, prečo ju nezakázalo a nerozpustilo Ministerstvo vnútra SR a prečo jej k volebnému výsledku blahoželali zástupcovia Skupiny národných strán v Európskom parlamente? Jedni SNS akceptujú a druhí nie? A keby pán Fico zostavil vládu s nacionalistickou SMK, pre socialistov by Strana maďarskej koalície nebola nacionalistická, xenofóbna, fašistická a rasistická a v takomto prípade by premiéra neodsudzovali? Alebo je problém iba v tom, že ktosi iniciatívne preložil hlúpe a nezodpovedné výroky pána Slotu do anglického jazyka za posledné dva roky a nechal ich kolovať v Európskom parlamente, aby takto dal SNS nálepku xenofóbnej, fašistickej a rasistickej strany? Alebo pán Fico podcenil silu svojich europoslancov (M. Beňovej, M.Koterca a V.Maňku) a medzinárodného lobingu a do Štrasburgu prišiel už neskoro?
Možno urobil chybu aj pán Martin Schulz, šéf frakcie, ktorý dostatočne nevysvetľuje, prečo socialisti nemôžu vládnuť s národnými stranami. Ak je to v dôsledku Hitlerovho národného socializmu, ktorý zneužil ľavicové strany, môžeme to pochopiť. Ale pozor, sme už v roku 2006 a možno nie je správne, aby socialisti boli viazaní nejakou dogmou a filozofiou proti národným stranám. V čom im takáto spolupráca môže ublížiť, keď neubližuje ani pravicovým stranám? Prečo pán Schulz mlčal, keď sociálni demokrati vládli v Slovinsku? Tam to bolo v poriadku?
Škandalózny, pokrytecký a nezodpovedný je tiež postoj európskych poslancov za SDKÚ, SMK a KDH v Skupine ľudových a kresťansko-demokratických strán, ktorí navrhli vytvoriť monitorovaciu skupinu na politický vývoj vo vlastnej krajine. Čo chce a bude monitorovať? Komu prospeje takáto zbytočná aktivita a čo s ňou chceli dokázať? Že len oni majú patent na demokraciu, pravdu, slobodu? Prečo nenavrhli takýto monitoring maďarskí alebo poľskí poslanci voči svojim štátom po voľbách? To iba na Slovensku majú byť ohrozené ľudské, občianske práva a demokratické hodnoty? Po dlhých ôsmich rokoch má Slovensko opäť slovenskú vládu. Slovensko-maďarskú pravicovú koalíciu vystriedala slovenská koalícia, v ktorej dominuje ľavicová strana Smer-Sociálna demokracia (11 kresiel). Po ôsmich rokoch konečne zostavil vládu víťaz volieb a bez diktátu emisárov Európskej únie a jasného dozoru USA, ktorí v roku 1998 asistovali pri vytvorení prvej pravicovo-ľavicovej vlády Mikuláša Dzurindu na koaličných rozhovoroch v rakúskom Hainburgu. Vtedy sa spojili všetci proti víťazovi volieb (HZDS), aby porazili pána Mečiara a jeho mečiarismus. Za krátky čas sa však opäť rozdelili, pretože intrigovali proti sebe pod záštitou ekonomických a sociálnych reforiem, nevyhnutnom príleve zahraničných investícií a integrácii Slovenska do EÚ a NATO. Z prozápadného a často slepého bloku SDK (dnes je jeho kópiou napríklad blok Naša Ukrajina) vystúpilo KDH, ktoré nechcelo stratiť identitu a akceptovať pána Dzurindu, bývalého hovorcu, za lídra nadnárodného kapitálu na Slovensku. Zo Strany demokratickej ľavice odišiel Róbert Fico (kritizoval najmä servilnosť SDĽ voči pravičiarom) a založil stranu Smer. Na chrbte bezpohlavnej Strany občianskeho porozumenia začala vznikať liberálna strana ANO. Z kvasu slovenských strán najviac ťažila nacionalistická a etnická Strana maďarskej koalície, ktorá si vybudovala imidž stabilnej a prozápadnej strany, i keď s prevažne chudobnými, najmenej vzdelanými a staršími voličmi...
A občania štátu, ktorý sa cez noc dostal zrazu na „správnu cestu“, sledovali namiesto zlepšovania životnej úrovne prepad v národnom hospodárstve, únik kapitálu zo Slovenska do zahraničia, počúvali reči o nevyhnutnom uťahovaní si opaskov, bombastických bielych knihách „Mečiarovho dedičstva“, čítali o korupcii a lacnom výpredaji národného majetku, pretože štát bol dovtedy zlým gazdom...A takúto vládu držal spolu iba strach pred návratom Vladimíra Mečiara a bezpečnostné záujmy USA, ktoré vytvárali zónu štátov novej Európy proti tej starej (Nemecku a Francúzsku).
Tento charakter slovenskej politiky, ktorý dovolil, aby bolo Slovensko závislé na zahraničnom kapitáli, pokračoval aj po voľbách v roku 2002, keď vládu vytvorili SDKÚ, KDH, SMK a ANO. Pavol Rusko, dnes už takmer zabudnutý vodca liberálov a mediálny mág, dal vtedy prednosť nadnárodnému trojspolku, aby mohol do hospodárstva pritiahnuť veľké zahraničné investície (vládu mohli vytvoriť aj HZDS, Smer a ANO). Pavol Rusko však v tejto vláde skončil skôr, ako mohol zožať potlesk za investície do automobilového priemyslu, rozbehnutie priemyselných parkov a chabé oživenie strednej vrstvy. Niekoľko metrov pred cieľom ho zrazili na kolená jeho vládni partneri, urobili z neho finančného „grázla“ a bojovníka proti katolíckej cirkvi. Celý čas držal chrbát Mikulášovi Dzurindovi, ktorý ho nakoniec „obetoval“, aby oficiálne zachránil pravicovú vládu s nezávislými poslancami a neoficiálne posilnil predvolebný kredit SDKÚ, ktorý začala ohrozovať zahmlená, ale ambiciózna Zuzana Martináková a ľudia prepojení so spravodajskými službami a združení v Slobodnom fóre. V tom fóre, v ktorom pozbierané trosky „nežnej revolúcie“ mali oživiť strednú vrstvu a vybudovať silnú liberálnu stranu...
Voliči rozhodli a do parlamentu sa dostali tri koaličné a tri opozičné strany. Matematické počty opäť ukázali, že nebolo možné vytvoriť silnú slovenskú stredopravú vládu (SDKU, ĽS-HZDS, KDH a SNS), respektíve prepojiť záujmy zahraničného kapitálu s domácim, i keď dočasne uloženým v zahraničí. Nebolo to možné aj preto, lebo nikto na takúto alternatívu voličov nepripravoval a mediálne ich neustále otupoval nekonečnými reformami, potom ich opravou alebo zrušením. Nebolo to možné aj preto, že o takúto koalí­ciu nemali záujem lobisti ani finančné skupiny na Slovensku.
Takisto sa potvrdzuje, že niektorí slovenskí politici stále nedozreli a nedospeli. Mikuláš Dzurinda si stále nevie predstaviť pravicu bez SMK (a priateľa B.Bugára) a KDH, ktoré mu paradoxne štyri roky mocensky intrigovali v koalícii... Začal síce hovoriť aj o ĽS - HZDS, ale opäť s podmienkami. Pre KDH je zase nepriateľné HZDS a SNS s pánmi Mečiarom a Slotom, ktorým zase nevyhovuje servilnosť, manažérska neschopnosť a „pokakanosť“ KDH z SMK. Slovenskí politici nezodpovedne a ľahkovážne dali SMK pečať kľúčovej a vplyvnej politickej strany, ktorá údajne obhajuje alebo je stranou národnostne zmiešaného južného Slovenska(!). A pritom má veľký problém budovať toľko ospevovanú občiansku spoločnosť na Slovensku, mala problém rozbehnúť regionálny rozvoj, zlepšiť poľnohospodárstvo a životné prostredie, ktoré zavesila na fondy Európskej únie. A mala problém robiť korektnú politiku v Nitrianskom samosprávnom kraji.
Sú to slovenskí politici, ktorí zbytočne a vďaka svojej neschopnosti sa dohodnúť, posilňujú vplyv a extrémizmus SMK, ktoré už hovorí o etnickom napätí. Zásluhou lobingu dalo do protislovenského pohybu nielen Budapešť, Brusel, ale aj Washington. Jej lídri však nehovoria o tom, kde a prečo by malo nejaké napätie vypuknúť a kto ho vyvoláva. Že by sa to malo stať v okresoch Komárno a Dunajská streda, kde výrazne zvíťazilo SMK? Alebo v okresoch a regiónoch, kde nezvíťazili a teraz sa obávajú politického auditu zo strany novej vlády? Namiesto ráznych politických vyhlásení M.Dzurindu a P.Hrušovského, že takéto napätie nehrozí, sme svedkami ich trápneho mlčania.
Aj preto môže byť súčasná vládna koalícia silným imuplzom pre ďalšie premýšľanie nielen nad budúcnosťou slovenskej pravice a ľavice, ale tiež nad zbavovaním sa prehnanej závislosti v slovenskej politike na politikoch a stranách, ktoré okrem deštrukcie, špekulácii, šikanu, moralizovaniu, poučovaniu a etnickej nadradenosti nič iné doteraz nepredviedli. Potrebujú minimálne národnú a štátnu sebareflexiu.

Mgr. Róbert Matejovič
Šéfredaktor
kurier@dodo.sk

Z koaličnej zmluvy
Vláda Slovenskej republiky je viazaná iba Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Programy politických strán sú len ich straníckymi dokumentmi.

Slováci potrebujú lepšie bývanie
,,Ak súdny systém nefunguje, náš prípad bude obrovským červeným výstražným svetlom pre všetkých zahraničných investorov,“ hovorí Steven Chepa, kanadský podnikateľ a finančník, ktorý investuje na Slovensku do nehnuteľností, výstavby nových rodinných domov a rekonštrukcie hotelových zariadení.

Deň šľachty v Zaprešiči
Združenie Šľachtická mládež chce upozorňovať na existujúce spoločné dedičstvo, ktoré zanechali po sebe ľudia a rodiny vyššej kultúrnej i spoločenskej úrovne.

Divočina mokrín v Posavine
Lonjsko Polje je magnetom pre autochtónny a kultúrny vidiecky turizmus, poľovačky, rybolov a život v dvestoročných drevených domoch.

Príloha - Hrvatske Dimenzie



Cíť sa skvele, cíť sa well!
Nové wellness centrum pre náročnejšiu klientelu v Patinciach pomohla vybudovať aj Európska únia.

Prečo by sme mali byť dnes v slobodnej Slovenskej republike zbabelcami?
„Dnes nás chcú znova poučovať o živote ľudia, ktorí sa vynorili ani nevieme odkiaľ a ako. Zapĺňajú stránky novín a televíznych programov sedem dní do týždňa, poúčajú nás často, ako by sme boli analfabeti,“ píše kardinál Ján Ch. Korec.

Budúcnosť Slovenska závisí od viery
„Iskoni bje Slovo a Slovo bje u Boga i Bog bje Slovo.“ Takto sa začína jeden z prvých písomných dokumentov našej histórie, ktorým sme vstúpili na kultúrne javisko Európy.

Kedy si Slováci všimnú zabudnutý Blatnohrad?
Slováci, ktorí sa považujú za dedičov Veľkej Moravy a pokračovateľov cyrilometodskej tradície, toto pamätné miesto nepoznajú. Nie je ani na mape národných či cirkevných pútí.

Príloha - Magyar Dimenzie



Čo znamená pre Rusko energetické vodcovstvo?
Je zjavné, že formát G-8 nepostačuje pre rýchlo rozvíjajúce sa hospodárstva nečlenov, ako sú napríklad Čína, Kórea, India a Brazília. Bolo by nerozumné diskutovať bez nich o strategickej energetickej perspektíve.

Saint Denis – prerušený odpočinok korunovaných hláv
V priebehu pár dní dokázali francúzski revolucionári vyhádzať pozostatky slávnych kráľov do kanálov a spoločných hrobov.

Svet očami kamery
„Po nežnej revolúcii ešte žiadna vláda nemala a nemá záujem rozvíjať národnú kultúru,“ myslí si Marián Minárik, televízny kameraman, fotograf, spisovateľ, výtvarník a pedagóg.

Osobnosti slovenskej jazzovej scény
Vďaka tomu, že sú na Slovensku ľudia, ktorí jazz fanaticky milujú a že sa oň zaujímajú, tak tu ešte stále existuje,“ konštatuje Peter Lipa, spevák, skladateľ, aranžér a publicista.

Navrátilová sa hnevá na Busha i Klausa
Za to, ako negatívne sa vyjadril o homosexuálnych vzťahoch.

Február 2020Slovensko neničí vírus, ale koronahystéria
Pilier projektu Košice – City Science
Víťazstvo v mene Božom
,,Mesto duchov“
Covid-19 Čínu neporazí
Ako komentujete prístup EK k pandémii vírusu Covid-19?
Od Versailles po Mníchov (1. časť)
Psychiatri sa ,,zahniezdili“ aj v justícii
Keď útechou sú iba drogy
Medzi Moskvou a...Čítať viac