November 2005

Potrebujeme rozumnú národnú pravicu
Inšpektori práce chcú byť ako starostliví rodičia
Majstrovstvá slovenských furmanov
Ovce volia vlkov
Duše moreplavcov sa Európe obrátili čelom
Hotel Bankov prežíva svoju renesanciu
Čínske jelene Milu
Len majiteľ syrárne má syr zadarmo
66 miliónov mohamedánov – noví členovia Európskej únie
Čo skrývajú čierne skrinky?
Zabudnutý tvorca posvätných vecí slovenského národa
Asertívna komunikácia
Jana Emburey
Osobnosti slovenskej jazzovej scény
Vydrží aj pod širákom
Gazela z Jamajky behá za Slovinsko

Potrebujeme rozumnú národnú pravicu
Podľa súčasných údajov v zahraničí sa k slovenskému pôvodu hlási viac než 2,5 milióna osôb. Z nich má takmer 400 000 slovenské štátne občianstvo. Sú to prevažne Slováci a Slovenky z mladšej a strednej generácie, ktorí odišli zo Slovenska v rokoch 1989 - 2005 za prácou do západnej Európy, USA, Kanady, Austrálie a na Nový Zéland. Odišli navždy alebo na prechodné obdobie ako odborníci, remeselníci, manažéri, podnikatelia, opatrovatelia, slúžky. Odišli a odchádzajú, pretože chcú lepšie zarábať a žiť na vyššej úrovni ako na Slovensku, kde už stratili presvedčenie, že sa doma dožijú sebarealizácie a dôstojného dôchodku.
Ďalší Slováci, ktorí žijú v pohraničných oblastiach Slovenska s Českom, Rakúskom, Maďarskom a Poľskom, pracujú mimo Slovenska, pretože inú možnosť ani nemajú. Nevedeli si nájsť prácu doma. A tak odchádzajú na niekoľko dní a týždňov ako robotníci a pomocní robotníci, zberači hrozna, jahôd a ovocia, baníci a stavbári, zdravotné sestry, opatrovateľky. Ďalší zase ráno odídu a večer sa vrátia - krajčírky, barmanky, kuchárky, čašníci, brigádnici v hypermarketoch a na parkoviskách. Samozrejme, medzi nimi sú aj takí, ktorí za živia vlastným telom, krádežami, predajom drog alebo ochranou osôb a súkromného majetku. Iste by bolo zaujímavé prečítať si štatistiky o tom, koľko slovenských občanov sa podieľa na znižovaní oficiálnej nezamestnanosti na Slovensku práve tým, že pracujú v zahraničí. Alebo o koľko peňazí tak ročne prichádza štátna kasa v rámci daní a iných odvodov. O týchto údajoch vláda i štatistické úrady radšej mlčia a nám ani nenapadne sa ich na to opýtať. A to sme ešte nespomenuli študentov, najmä tých univerzitných, ktorí už v zahraničí študujú a zostanú tam, alebo do zahraničia odídu hneď po promóciach ako talentovaní budúci odborníci. Slovenskú vládu tieto stratené duše takisto netrápia, sťažovať sa môžu akurát daňoví poplatníci, ktorí cez štátny rozpočet prispievajú na existenciu štátnych i súkromných univerzít a vysokých škôl a vlastne takto sponzorujú ich emigráciu.
Na druhej strane, vláda ani štát nebudú predsa brániť nikomu v tom, aby sa rozhodol, kde bude ďalej žiť, pracovať, vytvárať hodnoty a najmä platiť dane. Iste, tento rozmer osobnej slobody každého z nás nie je možné zoštátniť, ani znásilniť obmedzeniami či príkazmi v štáte, ktorý tvrdí o sebe, že je slobodný a presadzuje ľudské a občianske práva. Žiaľ, tento náš súčasný štát a jeho ústavní činitelia (česť výnimkám) často zabúdajú na to, že rozmer osobnej slobody je možné aj rozvíjať a podporovať. Napríklad podmienkami pre životný priestor a sebarealizáciu občanov, za ktoré nesú zodpovednosť práve štát a jeho vláda i parlament. Je dôležité si to uvedomiť a najmä preto, aby slobodný občan nemusel opúšťať svoju vlasť, mohol byť na ňu hrdý a mohol si povedať, že je tiež patriotom, čiže vlastencom, ktorý ju nezradí pri vypuknutí prvej pracovnej alebo štátnej krízy. Ak by mnohí slovenskí občania cítili takýto prístup štátu a ústavných činiteľov, nemuseli by hľadať svoju životnú spásu mimo Slovenska. Mohli by sa napríklad zapojiť do procesu budovania a rozvíjania silnejšieho stredného podnikania, školstva, národnej kultúry a umenia, regionálneho rozvoja, cestovného ruchu i životného prostredia. Toto by mala byť cesta, ako zo súčasne slabého a národne či kultúrne vlažného Slovenska vytvoriť silnejšie Slovensko. Potrebujeme silnejšie a odvážnejšie Slovensko, silnejšiu a odvážnejšiu strednú vrstvu. Potrebujeme štát, ktorý nebude závislý iba od množstva zahraničných investorov a nebude lákať investorov iba výhodnými daňovými stimulmi a lacnou pracovnou silou! Potrebujeme konečne štát, ktorý buduje a rozvíja hodnoty a tradície (doteraz sa iba odvoláva na kresťanské korene a odkaz sv. Cyrila a Metoda, patrónov Európy, Veľkú Moravu), nehanbí sa za svoju históriu (aj šľachtu i elitu) v rámci bývalého Rakúsko-Uhorska, Československa i vojnovej Slovenskej republiky, vie podporiť a oceniť svojich občanov (nie iba pri životných jubileách). Toto je tá najdôležitejšia reforma, ktorú musíme urobiť. Ak to nie sú schopní urobiť súčasní nadnárodní, liberálni, konzervatívni, kresťanskí, občianski, národní, sociálni či etnickí politici, musí to urobiť stredná vrstva. Ak jej v tom bránia títo ustráchaní a nekoncepční politici, musí si založiť svoju stranu, postaviť na nohy hodnotový projekt, povedzme republikánsky. Je to nevyhnutné, ak chce­me ako národ prežiť a podieľať sa ďalej na európskych i našich dejinách. Potrebujeme rozumnú národnú pravicu a zapojiť do nej aj slovenské komunity v zahraničí, ktoré doterajšie slovenské vlády viac-menej ignorovali a ignorujú. „Slovensko do dnešného dňa oficiálne neoslovilo Slovákov v zahraničí, aby sa stali integrálnou súčasťou Slovenska. My nepotrebujeme peniaze, potrebujeme cítiť, že nás Slovensko potrebuje, že chce z nás vytvoriť svoje lobby v zahraničí. Cítime sa tak, ako by nás Slovensko prehodilo cez palubu, nevie, čo má s nami robiť a neuvedomuje si, aký veľký poklad v nás má,“ povedal koncom októbra t.r. Dušan Tóth, Slovák žijúci v Toronte, ktorý bol 19 rokov generálnym sekretárom Svetového kongresu Slovákov, na medzinárodnej konferencii o kultúre Slovákov v zahraničí, súčasti národného kultúrneho a duchovného dedičstva. Premýšľajme o tom viac.

Mgr. Róbert Matejovič
Šéfredaktor
kurier@dodo.sk

Inšpektori práce chcú byť ako starostliví rodičia
Sme poľní prokurátori, ktorí rozhodujú iba o tom, či sa porušil zákon a kto je vinný - zamestnávateľ, zamestnanec alebo objektívne príčiny,“ tvrdí Ing.Gabriel Hrabovský, generálny inšpektor Národného inšpektorátu práce.

Majstrovstvá slovenských furmanov
Podľa zásad kôň sa nesmie udrieť bičom, jeden záprah môže súťažiť iba s jedným furmanom a jeho jedným pomocníkom a ťažké bremeno sa ťahá do dvoch minút.

Ovce volia vlkov
„Štát má investovať do budúcnosti, ideí a hodnotovej orientácie ľudí, nie iba do krátkodychej politickej propagandy a bezduchej zábavy,“ tvrdí Pavol Janík, básnik, dramatik a predseda Spolku slovenských spisovateľov.

Duše moreplavcov sa Európe obrátili čelom
Niektoré miesta v Lisabone pripomínajú Bronx v čudnom juhoeurópskom vydaní a už aj s patričnou dávkou balkánskej príchute v podobe množstva žobrajúcich Albáncov a Rumunov.

Hotel Bankov prežíva svoju renesanciu
„Chcem vytvoriť najlepší malý hotel na Slovensku a obnoviť tradíciu hotelierstva pre náročnú klientelu, ktorá sa na Bankove začala budovať ešte v roku 1703,“ hovorí Miroslav Kollár, majiteľ hotela.

Čínske jelene Milu
Najprv vyhynuli, pretože ich Číňania kedysi po potope pri Pekingu pochytali a zjedli. Do Číny sa vrátili až v roku 1985 aj vďaka slovenskej ochranárke a zoologičke Márie Boydovej.

Len majiteľ syrárne má syr zadarmo
Jukos zásadne nikdy nikomu nič nedlhuje. Naopak, všetci sú dlžní Jukosu. Čuduj sa svetu, aj vzorne platia. Pavučinou dlhov dokázal Chodorkovský omotať i samotný štát. Dobrý obchod – dlžník sa stal kreditérom za peniaze nezaplatené veriteľovi.

66 miliónov mohamedánov – noví členovia Európskej únie
„Nemci, ak i naďalej budete takí leniví robiť vlastné deti, o 10 rokov bude turečtina oficiálnym jazykom Nemecka (Kaia Janar, Nemka tureckého pôvodu v televíznej relácii na SAT 1).“Európa zostarla a zomiera, pretože jej obyvateľstvo si myslí, že sebarealizácia je dôležitejšia než potomstvo.

Čo skrývajú čierne skrinky?
Podozrenia z technickej poruchy autopilota alebo pristávacieho systému jednoznačne vyvrátil až nájdený záznam zvukov v kabíne, kde bolo jasne počuť, že systém prevencie nárazu do zeme včas varoval pilota pred nebezpečenstvom.

Zabudnutý tvorca posvätných vecí slovenského národa
Ignác Gessay, ktorý sa po 30-tich rokoch vrátil z USA, založil v októbri 1920 Slovenskú ligu na Slovensku. Staral sa o kolonizáciu južného Slovenska, zakladanie slovenských škôl, organizoval repatriáciu slovenských krajanov z USA, v ktorých vidí budúcnosť Slovenska.

Asertívna komunikácia
Čím viac nám na vzťahu s daným človekom záleží, tým asertívnejšie by sme sa mali správať. Asertívne správanie vedie k väčšiemu rešpektu, väčšiemu záujmu o toho druhého.

Jana Emburey
Väčšiu časť svojho pobytu strávila na severe Škótska, v Aberdeene. Tu a na okolí uskutočnila niekoľko úspešných výstav, na ktorých vystavovala akvarely a akryly väčšinou s tématikou prírody.

Osobnosti slovenskej jazzovej scény
3X Ad Libitum pre Matúša Jakabčiča

Vydrží aj pod širákom
„Chcem vidieť ten úžasný svet na vlastné oči, počúvať ľudí na vlastné uši, prekvapiť vlastné chuťové a čuchové bunky,“ hovorí kameraman Richard Krivda.

Gazela z Jamajky behá za Slovinsko
Podľa Merlene Otteyovej by svetový rekord Florence Griffithovej-Joynerovej nemal platiť najmä kvôli „veternému zázraku“ v Indianapolise.

Február 2020Slovensko neničí vírus, ale koronahystéria
Pilier projektu Košice – City Science
Víťazstvo v mene Božom
,,Mesto duchov“
Covid-19 Čínu neporazí
Ako komentujete prístup EK k pandémii vírusu Covid-19?
Od Versailles po Mníchov (1. časť)
Psychiatri sa ,,zahniezdili“ aj v justícii
Keď útechou sú iba drogy
Medzi Moskvou a...Čítať viac