Október 2007

Politické vredy Pála Csákyho
Nová Csákyho slovensko-maďarská kríza
Paška napísal Pötteringovi, kritizuje nekorektnosť Csákyho a politiku SMK
Európska poslankyňa Flašíková-Beňová označila Csákyho list za neetický a nepravdivý
Zakážu maďarské úrady Spolok maďarskej gardy?
Pripravujú sa na druhú vlnu investorov
Afrodita musí prelievať slzy
Trenčianska „lotka“ vstala z popola
Kto zničil dielo Cyrila a Metoda?
Andrej Hlinka ako zákon
Učeník Peter a Ratzingerova výberová Rímska cirkev
Osobnosti slovenskej jazzovej hudobnej scény
Srbský šok v Španielsku

Politické vredy Pála Csákyho
Chemik Pál Csáky, tento nový politický vodca slovenských Maďarov, sa živí politikou od roku 1990. Na jeho plat i ďalšie funkčné výhody sa skladajú daňoví poplatníci – občania Slovenskej republiky. Pracoval iba desať rokov, keď sa nevýrazne zviditeľňoval ako vedúci technológ v levickom bavlnárskom podniku Levitex. Napísal viacero polemických kníh a článkov, ktorými sa snažil upútať pozornosť na seba ako na moderného a distingvovaného stredoeurópskeho politika a predovšetkým Maďara so slávnym menom. Narodil sa v dome, ktorý stál iba 800 metrov od slovensko-maďarskej hranice v Šahách. Hoci tvrdí, že je katolíkom univerzálnej a nadnárodnej rímskokatolíckej cirkvi, jeho politika, názory a najmä vnímanie histórie ho častokrát demaskujú do pozície zakomplexovaného a uplakaného maďarského katolíka. Pripomína veriaceho, ktorý uznáva iba maďarského Boha, maďarskú pravdu, maďarskú kresťanskú lásku a maďarskú spravodlivosť. Rád poučuje a zosmiešňuje druhých, ešte radšej moralizuje, hrá sa na zodpovedného demokrata a veľkého Európana, ktorého však zatiaľ uznávajú iba budapeštianske politické kruhy. Doteraz neoslnil žiadnym kresťanským, ani politickým či európskym výkonom a gestom. Aj keď čosi politicky vymyslel a zorganizoval, vždy minimálne nahneval Slovákov a Rómov.
Jeho veľkým morálnym i kresťanským problémom je neschopnosť priznať si chyby a omyly. Keď nemá argumenty, rafinovane vyťahuje nové témy. Využíva pritom nepripravenosť médií i slovenských politikov, ktorí stále nie sú schopní čeliť a zastaviť jeho neférové politické praktiky najmä v zahraničí. Iné rozpráva maďarským médiám, iné slovenským, rád veci zveličuje a nafukuje. Veľmi rád a cielene zaťažuje svojou politikou a tendenčnými informáciami európske inštitúcie. Keď to potrebuje, do svojej zákulisnej politiky zaťahuje slovenských Nemcov, nemeckých i rakúskych politikov, dovoláva sa akéhosi amerického (nezainteresovaného) názoru, ale pozor - vždy je to iba bublina, ktorá má falošne ukázať, aký je on silný a vplyvný politik. A keď neskôr vypláva pravda na povrch, je natoľko zbabelý, že sa nevie ospravedlniť. A to nielen Slovákom, slovenským Maďarom a európskym inštitúciám, ale najmä budapeštianskej vláde, maďarskému prezidentovi a vodcom maďarského celosvetového hnutia, ktorí sa ho slepo zastávajú len preto, že je Maďar. Žiaľ, ani oni podrobnejšie neskúmajú objektívnosť jeho politiky a informácií a zbytočne tak oživujú a zvyšujú politické napätie v slovensko-maďarských vzťahoch.
Pán Csáky určite nepresadzuje k­resťanskú a demokratickú politiku. Nedorástol na ňu, pretože je veľmi poznačený a zablokovaný neomylným maďarstvom a jeho bigotnym nacionalizmom, ktorý nemá nič spoločné s občianskou a európskou filozofiou, za ktorú sa ukrýva. Aj so svojimi negatívnymi názormi napríklad na prezidenta Putina a demokraciu v Rusku, otázku riešenia albánskeho separatizmu v Kosove, ktoré sú identické so súčasnými názormi Otto von Habsburga, vyvoláva presvedčenie, že nemá rád Rusov i S­rbov. Doteraz o nich nič pozitívne nepovedal. Do zoznamu svojich politických nepriateľov zaradil aj Slovenskú národnú stranu, ktorú vníma ako xenofóbnu, rasistickú a extrémistickú stranu. Hoci nepodal na Ministerstve vnútra SR o tom žiadne dôkazy, ani žiadosť o preskúmanie programu a politiky SNS, takéto presvedčenie naformuloval v liste Jeanovi-Marie Cavadovi, francúzskemu liberálovi a predsedovi Výboru pre občianske práva, spravodlivosť a vnútorné veci v Európskom parlamente. Keďže SNS iniciovala prijatie uznesenia slovenského parlamentu o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku, požiadal ho, aby využil svoje kontakty na politikov a inštitúcie Európskej únie a zastavil prijímanie tohto „hanebného dokumentu“. Čo na tom, že Európsky parlament a Európska komisia ešte v roku 2002 na základe právnej analýzy skonštatovali, že Benešove dekréty nie sú v právnom rozpore s acquis communautaire, čiže rozsiahlym súborom právnych aktov Európskej únie. Ak chce byť pán Csáky naozaj zodpovedný maďarský kresťanskodemokratický politik a má úprimný záujem na slovensko-maďarskom historickom zmierení, mal by jasne vysvetliť, o čo mu ide. Žiada zrušenie trinástich Benešových dekrétov (celkove ich je 100) a finančné odškodnenie slovenských Maďarov. Má na mysli Maďarov, ktorí boli deportovaní na nútené práce do Čiech a rehabilitovaní komunistickým režimom v bývalom Československu? Alebo mu ide o tých, ktorí po Viedenskej arbitráži prišli kolonizovať okupované južné Slovensko a po vojne ušli do Maďarska, alebo na západ? Alebo tých slovenských Maďarov, ktorí žili na južnom Slovensku a podporovali jeho anexiu k horthyovskému Maďarsku, prijali maďarské štátne občianstvo a za svoju vlasť bojovali na východnom fronte proti Rusom a ďalším Slovanom?
Nie je známe, že by rodičia Pála Csákyho, alebo iní slovenskí Maďari demonštrovali v roku 1938 proti Viedenskej prvej i druhej arbitráži, okupácii južného Slovenska, režimu regenta Horthyho. Myšlienka a politika tohto zjednocovateľa Maďarov v Karpatskej kotline bola počas II. svetovej vojny pre nich oveľa „svätejšia a spravodlivejšia“, ako brutálne vyhnanie stotisíc ľudí slovenskej a českej národnosti z južného Slovenska alebo v juhosrbskej Vojvodine, pri ktorej zahynuli tisícky ľudí. Napríklad len v Novom Sade nahádzali maďarskí vojaci do Dunaja pod ľad zaživa tristo Srbov! Už vtedy prevzali na seba morálnu kolektívnu zodpovednosť za takúto politiku. Je smutné, že dodnes sa v Maďarsku za tieto tragické udalosti nikto neospravedlnil. Maďarsko sa doteraz neospravedlnilo ani Maďarom na Slovensku, v Srbsku, Ukrajine, Chorvátsku a Rumunsku za to, že ich zneužilo, ožobračilo a nepostaralo sa o nich ako o svojich štátnych občanov v rokoch 1945-1947, keď sa ako porazený štát opätovne pokúšalo zmeniť hranice na etnickom princípe. V prípade Slovenska Budapešť trpko prijala iba tých, ktorí sa v r­ámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom dobrovoľne rozhodli žiť v Maďarsku. Tých, ktorí chceli zostať na Slovensku, nabádala na revizionistické akcie až do podpísania mierovej zmluvy v roku 1947... Ak chce pán Csáky a jeho SMK zmenu v pozemkových vlastníckych pomeroch na južnom Slovensku a týmto reštitučným nárokom na pôdu bránia Benešove dekréty, mal by to povedať zrozumiteľne. Súčasne by mal aj vysvetliť, ako sa na južnom Slovensku hospodárilo a podnikalo v rokoch 1938-1947, ako sa pôda stala jadrom zmeny hraníc a Viedenskej arbitráže.
História hovorí, že v prvej etape pozemkovej reformy v roku 1946 sa rozhodlo o konfiškácii pôdy a poľnohospodárskeho majetku „zradcov slovenského národa“, Nemcov a osôb maďarskej národnosti, ktoré nemali k 1. novembru 1938 československú štátnu príslušnosť alebo vlastnili viac ako 50 ha pôdy. Na základe rozhodnutia z 21.6.1945 bola nariadená konfiškácia poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej a nemeckej národnosti bez odškodnenia a bez ohľadu na štátnu príslušnosť uvedených osôb. Podľa odseku 2.1. za osobu nemeckej alebo maďarskej národnosti bol považovaný ten, kto sa od roku 1929 sčítaní ľudu hlásil k nemeckej alebo maďarskej komunite, alebo k skupine či formácie inej národnosti, alebo bol členom politickej strany zloženej z osôb týchto národnosti. Súčasne s týmto bolo nariadené, že na skonfiškovaný majetok si môžu uplatňovať majetkové práva všetky obce, družstvá a osoby slovanskej národnosti (§ 7). Na toto nariadenie nadväzuje vyhláška ministerstva financií zo dňa 22.6.1945 o vinkulácií majetku Nemcov a Maďarov uloženého do investícii, bankových účtov a depozitov. Skonfiškovaná pôda prechádzala pod správu Slovenského pozemkového fondu a prideľovala sa do súkromného vlastníctva bezzemkom a malým roľníkom, čo tvorilo vyše 66% skonfiškovanej pôdy. Dôrazne sa uplatňovala najmä konfiškácia maďarských a nemeckých veľkostatkov, maďarských právnických osôb a Maďarov, ktorí boli odsúdení Ľudovým súdom. Pôda sa konfiškovala bez ohľadu na štátnu príslušnosť. V prvej etape pozemkovej reformy to predstavovalo vyše 545 000 ha všetkej pôdy, z toho takmer 246 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Obnovením občianskych práv osobám maďarskej národnosti po roku 1948 sa z konfiškácie vyňala pôda malých a stredných roľníkov maďarskej národnosti. V druhej etape pozemkovej reformy (zákon prijatý 11. júla 1947) sa obmedzil rozsah statkárskeho vlastníctva na 150 ha pôdy a 250 ha všetkej pôdy. Pán Csáky, ide vám o túto pôdu?

Mgr. Róbert Matejovič
šéfredaktor

Nová Csákyho slovensko-maďarská kríza
� Csáky alarmujúco zneužíva demokraciu
Predseda SMK Pál Csáky zaslal 10. septembra 2007 predsedovi výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody Jeanovi-Marie Cavadovi list, v ktorom sa sťažuje na „alarmujúci vývoj politickej situácie na Slovensku.“ V liste uvádza, že uznesenie parlamentu o nedotknuteľnosti tzv. Benešových dekrétov je v Európe v 21. storočí neprijateľné, posilňuje princíp kolektívnej viny a je urážkou nemeckej a maďarskej menšiny na Slovensku. Súčasne požiadal pána Cavadu, aby využil svoje kontakty na politikov a inštitúcie Európskej únie a zastavil prijímanie tohto „hanebného dokumentu.“ Slovenskú národnú stranu (SNS), ktorá uznesenie navrhla, nazval „extrémnou, xenofóbnou a rasistickou. „Uznesenie je kusom papiera, ktorý nemá právnu silu a právnu relevanciu,“ povedal po prijatí uznesenia Národnou radou SR. Za uznesenie hlasovali všetky parlamentné politické strany s výnimkou SMK.

� Paška napísal Pötteringovi, kritizuje nekorektnosť Csákyho a politiku SMK
Na list Pála Csákyho reagoval Pavol Paška, predseda slovenského parlamentu, svojím listom adresovaným predsedovi Európskemu parlamentu pánovi Hans-Gert Pötteringovi: „Je mi úprimne ľúto, že jeho list obsahuje viacero nekorektných a kontroverzných informácií. Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie, zdieľajúca jej hodnoty a princípy, žije štandardným demokratickým životom a skutočne neexistuje jediný dôvod označovať súčasný stav slovenskej spoločnosti za alarmujúci. Ako členský štát Európskej únie Slovensko plní svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú z jeho členstva a robí všetko pre zvyšovanie úrovne ochrany ľudských práv a práv národnostných menšín. Stačí pripomenúť napríklad májovú Konferenciu predsedov parlamentov Európskej únie, ktorá sa pod mojim predsedníctvom konala v Bratislave. Moje vystúpenia na konferencii, ako aj prijaté záverečné dokumenty, boli jasným dôkazom o úprimnosti našich snáh hľadať takú podobu budúcnosti Európskej únie, ktorá bude založená na solidarite a vzájomnom porozumení medzi jednotlivými európskymi národmi. Práve posilňovanie vzájomnosti medzi nimi vnímam ako jeden zo svojich prioritných politických cieľov. V tomto kontexte pociťujem osobné sklamanie, keď je tento cieľ ohrozovaný účelovou iniciatívou, ktorá akoby iba chcela vnášať do slovensko-maďarských vzťahov neustále určité nezhody.
V týchto súvislostiach vnímam aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov. Som presvedčený, že nebolo ničím iným ako reakciou na viaceré nešťastné iniciatívy Strany maďarskej koalície, ktoré mu predchádzali. Táto politická strana po nedávnej zmene svojho vedenia žiaľ v poslednom období účelovo otvárala viaceré témy, ktoré jatria slovensko-maďarské vzťahy a systematicky vytvárala atmosféru nedôvery a obáv z autonomistických snáh maďarskej menšiny a straty územnej celistvosti Slovenskej republiky. V tomto kontexte nemožno opomenúť explicitné vyjadrenia niektorých predstaviteľov Strany maďarskej koalície deklarujúce snahu o autonómiu, ktoré silne zarezonovali v slovenskej spoločnosti. V neposlednom rade treba upozorniť aj na vznik Maďarských gárd v Maďarskej republike, ktoré programovo označili Slovenskú republiku a ďalších susedov Maďarskej republiky za svojich nepriateľov, čím jasne demonštrovali odmietnutie princípov európskej susedskej politiky. Za daných okolností sa Národná rada Slovenskej republiky v dobrej viere a demokratickým spôsobom rozhodla dať najavo svoje úprimné presvedčenie v spoločnú a ničím nerušenú európsku budúcnosť a prijala uznesenie, ktoré rozhodne nebolo zamýšľané ako niečo, čo by mohlo poškodiť dobré slovensko-maďarské vzťahy, na ktorých mi osobne veľmi záleží.
Rád by som Vás informoval, že konečný text predmetného uznesenia schválilo 120 zo 141 prítomných poslancov. Považujem to za jasný dôkaz toho, že uznesenie sa nijakým spôsobom nevymyká bazálnym európskym hodnotám a nie je prejavom žiadneho politického voluntarizmu. Naopak, uznesenie sa v rámci európskeho historického kontextu po druhej svetovej vojne pokúša potvrdiť jednu z kapitol európskej a slovenskej histórie, ktorá je pre niekoho dodnes nástrojom vyvolávania zbytočných sporov v slovenskej spoločnosti. Uznesenie zároveň otvorene a dôrazne odsudzuje princíp kolektívnej viny, ktorý bol žiaľ súčasťou povojnových dokumentov. Vytvára tak podľa môjho názoru veľmi vhodné predpoklady na hľadanie takej formy spolupráce medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, ktorá by dokázala spravodlivo vyhodnotiť určité citlivé miesta z minulosti, aby sa tak vytvoril priestor pre morálne uznanie určitých individuálnych krívd.“

� Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku
Národná rada Slovenskej republiky, nezabúdajúc na utrpenie obetí II. svetovej vojny, odsudzujúc princíp kolektívnej viny, odmietajúc pokusy o spochybňovanie a revíziu zákonov, dekrétov, zmlúv a iných povojnových rozhodnutí slovenských a československých orgánov, ktoré by znamenali zmenu majetkového a právneho povojnového usporiadania, rešpektujúc dohody medzi víťaznými a porazenými štátmi, majúc na zreteli ustanovenia Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z 27. februára 1946, Mierovej zmluvy s Maďarskom z 10. februára 1947 a Štrbského protokolu z 25. júla 1949, želajúc si rozvoj dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou, usilujúc o pokračovanie integračného procesu v Európskej únii a v pevnej vôli skončiť s otváraním otázok súvisiacich s koncom II. svetovej vojny a jej výsledkami, vyhlasuje, že: 1. ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku II. svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime.
2. povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy.
3. právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

� Európska poslankyňa Flašíková-Beňová označila Csákyho list za neetický a nepravdivý
Gabriella Kečkéšová, vedúca slovenskej delegácie v Skupine európskych socialistov v Európskom parlamente, informovala náš časopis o obsahu stretnutia poslankyne Európskeho parlamentu Moniky Flašíkovej-Beňovej s jeho predsedom Hansom G.Pötteringom.
„K tomuto stretnutiu došlo na základe žiadosti pani Moniky Flašíkovej-Beňovej. Pána Pötteringa informovala o situácii v slovensko-maďarských vzťahoch po prijatí Uznesenia NR SR o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku. Oboznámila ho so znením uznesenia a výkladom jeho jednotlivých častí. Prijatie uznesenia zároveň odôvodnila znovu otvorením tejto pre Slovensko aj Maďarsko citlivej témy, obnovením aktivít niektorých predstaviteľov SMK, najmä ich avizovaným návrhom na odškodnenie osôb dotknutých dekrétmi prezidenta Beneša. Informovala tiež o väčšinovej podpore koaličných i opozičných strán a hnutí, ktorú predmetné uznesenie v pléne NR SR získalo. Krátko sa dotkla aj listu, ktorý predsedovi Výboru EP pre občianske práva a slobody zaslal predseda SMK Pál Csáky. Predsedovi vysvetlila situáciu a vzťahy medzi príslušníkmi národnostných menšín a medzi väčšinovým obyvateľstvom, ktoré považuje za dobré. Oboznámila ho so všetkými možnosťami, ktoré majú príslušníci menšín, špeciálne maďarskej menšiny, vrátane prístupu ku vzdelaniu na všetkých stupňoch v maďarskom jazyku. List pána Csákyho označila za neetický a nepravdivý, ktorý prehlbuje politické napätie medzi SR a MR. Obidvaja sa zhodli na tom, že EÚ sa má pozerať do budúcnosti a vytvárať priestor pre spoločné pozitívne témy a nemá byť priestorom na eskaláciu napätia.“

� Zakážu maďarské úrady Spolok maďarskej gardy?
Poslanci ĽS-HZDS v Európskom parlamente Irena Belohorská, Sergej Kozlík a Peter Baco vydali písomné vyhlásenie o pôsobení extrémne pravicovej paramilície Spolku maďarskej gardy a súčasne poverili predsedu Európskeho parlamentu, aby ho zaslal národným parlamentom a vládam členských štátov Európskej únie a jej Rade.
„Keďže vznik Spolku maďarskej gardy, extrémne pravicového spolku, založeného v auguste tohto roku v Maďarskej republike, vyvoláva znepokojenie a obavy voči jej činnosti nielen v krajine svojho vzniku, ale aj v okolitých štátoch, keďže maďarské súdy nespochybnili pôsobenie tohto nacionalistického spolku a umožnili jeho registráciu, tým pádom pôsobenie spolku je legálne, keďže Spolok maďarskej gardy si dáva za cieľ ochraňovať Maďarsko pred útokmi okolitých krajín, čím sú s najväčšou pravdepodobnosťou myslené najmä susedné štáty s početnejšou maďarskou menšinou, ako napríklad Slovensko, Rumunsko, Srbsko, a poprední funkcionári tejto strany vyhlásili, že sa nikdy nevzdajú nároku, aby všetci Maďari žili v jednom štáte, pripomínajúc, že história ukázala, do akých podôb môže prerásť militantný nacionalizmus, keďže žiadna spoločnosť v súčasných demokraciách by nemala tolerovať radikalizáciu podobných skupín a aktivít, vyzýva všetky kompetentné orgány v Maďarskej republike ako aj na celoeurópskej úrovni, aby činnosť gardy dôsledne sledovali. Vyzýva všetky členské štáty Európskej únie, aby pôsobenie nacionalistických skupín, akou je aj Spolok maďarskej gardy, dôsledne monitorovali a rázne zakročili voči aktivitám, ktoré by v budúcnosti mohli vyvolávať konfliktné situácie.“

Pripravujú sa na druhú vlnu investorov
„Naším najväčším a najvýznamnejším projektom je výstavba nového nábrežia. Aj my si želáme, aby sa mesto priblížilo k vode, aby rieka Váh bola jeho súčasťou,“ hovorí Branislav Celler, primátor mesta Trenčín.

Afrodita musí prelievať slzy
Ostrov Cyprus pripomína raj, jeho obyvatelia si však zo života spravili tiché peklo. Kým Rusi skupujú pozemky najmä v tureckej časti, Švédi tu chodia zimovať. Až 20 percent obyvateľstva pracuje v cestovnom ruchu.

Trenčianska „lotka“ vstala z popola
Ako jediný podnik v strednej a vo východnej Európe dokáže spojiť východnú a západnú leteckú techniku v rámci modernizácie ruských nadzvukových stíhacích lietadiel MiG-29 a MiG-29UB na kompatibilnú úroveň lietadiel v rámci NATO.

Kto zničil dielo Cyrila a Metoda?
Ako je možné, že dnes nepoznáme dôvody, prečo pápež Štefan V. zakázal používanie staroslovenského jazyka? Bol to výsledok rozdelenia cirkvi, politických záujmov kráľa, alebo snaha postupne rekatolizovať Slovákov a tlačiť ich bližšie k Rímu?

Andrej Hlinka ako zákon
Okolo veľkej osobnosti slovenského národa je stále veľa nejasností. Kde sú jeho telesné pozostatky? Černovský kostol posvätil na sviatok Petra a Pavla v roku 1910. Nebol antisemita, židia si ho vážili. A Hitlera neobdivoval.

Učeník Peter a Ratzingerova výberová Rímska cirkev
„Nijaký Peter sa nemôže stať základom cirkvi, ani si nemôže prisvojovať oslovenie „Svätý otec“, ktoré patrí jedine Bohu. Pre pápeža Ratzingera je príznačné, že vo svojom poslednom vyhlásení oficiálne poprel katolicitu cirkvi, ktorá stojí na Petrovi.“

Osobnosti slovenskej jazzovej hudobnej scény
„Myslím si, že na Slovensku je veľa mladých talentovaných muzikantov, ktorí hudbe venujú celé srdce, svoje schopnosti, talent a čas. Určite by si zaslúžili viac pozornosti zo strany médií,“ tvrdí Pavel Ruček, inštrumentalista a hráč na soprán, tenor, alt, barytón saxofón a klarinet.

Srbský šok v Španielsku
Reprezentanti tradičnej basketbalovej veľmoci úplne vyhoreli na európskom šampionáte a dosiahli najhorší výsledok za posledných 60 rokov. Namiesto cigánskej muziky v Madride ich čakal „koberček“ u ministerky športu a mládeže.

MARIAN VIDA
Narodil sa v Handlovej. Je absolventom odborných súkromých štúdií, žije a pôsobí striedavo v Banskej Štiavnici a Bratislave. Má za sebou desiatky autorských výstav doma i v zahraničí, profesionálne sa venuje výtvarnému umeniu od roku 1985. Jeho tvorba je zameraná na abstraktné dokonalé kompozície s prvkami fantazijného realizmu a transcendentálne pôsobenie výtvarného diela na diváka. Technika kombinovania maľby, kresby, grafiky umocňuje autorov zámer a dáva dielam tajuplný výraz. Forma a obsah diel tak harmonizujú v jeden mystický celok.

Február 2020Slovensko neničí vírus, ale koronahystéria
Pilier projektu Košice – City Science
Víťazstvo v mene Božom
,,Mesto duchov“
Covid-19 Čínu neporazí
Ako komentujete prístup EK k pandémii vírusu Covid-19?
Od Versailles po Mníchov (1. časť)
Psychiatri sa ,,zahniezdili“ aj v justícii
Keď útechou sú iba drogy
Medzi Moskvou a...Čítať viac