Úvod    Archív čísiel    2018    November/December 2018

November/December 2018

Kto zabráni vytvoreniu Veľkého Albánska?
Dar z vodovodného kohútika
Slovinská ,,brána do sveta“
Geopolitický súboj pokračuje
Kto porušuje právo v EÚ?
Lukašenko dráždi Moskvu
Z dejín nemecko-slovenskej diplomacie
Vojvodinský slovenský brend
Podá minister M. Lajčák demisiu koncom roka 2019?

 

Editoriál
Kto zabráni vytvoreniu Veľkého Albánska?

Ak sa Rusku a Číne nepodarí eliminovať geopolitické ciele USA na Balkáne, čoskoro môžeme byť svedkami vytvorenia ,,nového Izraela“ na jeho južnom území. Reč je o postupnom vytváraní Veľkého Albánska pod kuratelou Washingtonu. Ide o projekt, ktorý sa rafinovane presadzuje bez toho, aby ho oficiálne komentovali v Bruseli a v členských štátoch Európskej únie. Ticho je aj Donald Trump, ktorý sústreďuje pozornosť americkej i európskej verejnosti na iné témy, napríklad na obchodnú vojnu s Čínou, ruské zasahovanie do volieb v USA, protiruské sankcie, boj proti nelegálnym prisťahovalcom či obnovenie USA ako superveľmoci číslo 1. Témou, o ktorej zatiaľ verejne nehovoria Pentagon ani centrála NATO, sa nazýva ,,Národný projekt zjednotenia Albánska a Kosova.“ Oficiálne sa o tejto téme rokovalo v novembri 2018 v kosovskom meste Peć (albánsky Peja) na spoločnom zasadnutí albánskej a tzv. kosovskej vlády. Albánsky premiér Edi Rama dokonca vyzval Ramuša Haradinaja, kosovského premiéra, aby začal s prípravou ,,spoločnej stratégie zjednotenia Albáncov do roku 2025“. Ramuš Haradinaj je bývalý veliteľ tzv. Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorá v rokoch 1998 - 1999 unášala, mučila a vraždila nielen kosovských Srbov, srbských policajtov a vojakov, ale aj Srbsku lojálnych etnických kosovských Albáncov. Bývalý Medzinárodný trestný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii ho ale pre nedostatok dôkazov (svedkovia zmizli alebo záhadne zomreli) nemohol potrestať a odsúdiť. Na tomto ,,albánskom samite“ Bedžet Pacolli, kosovský minister zahraničných vecí, predložil návrh, aby sa súčasne vypracovala štúdia ,,Albánsky národ v nasledujúcich 50 rokov“. Podľa ministra, táto štúdia sa má stať ,,platformou pre rozvoj a posilňovanie albánskeho národa na Balkáne“.
Tomuto stretnutiu predchádzal krach dialógu medzi Prištinou a Belehradom ohľadne ďalšej normalizácie albánsko-srbských vzťahov pod dohľadom Európskej únie, respektíve Federicou Mogheriniovou, vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Aj keď je táto talianska ľavičiarka a politologička vo funkcii viac než 4 roky, doteraz sa jej nepodarilo presvedčiť a prinútiť Srbsko, aby uznalo tzv. Kosovskú republiku. A kosovských lídrov, aby plnili Bruselskú dohodu, ktorú ešte pripravila a dohodla jej predchodyňa Catherine Ashtonová. Belehrad aj kosovskí Srbi už viac ako 2000 dní čakajú na to, kedy Priština uzná a povolí vytvorenie Spoločenstva srbských okresov, nového samosprávneho orgánu desiatich okresov, v ktorých žijú prevažne kosovskí Srbi. Kosovská vláda sa však obáva vytvorenia akejsi novej štátotvornej ,,Republiky srbskej“ v tzv. Kosovskej republike (po vzore v Bosne a Hercegovine), ktorá by združovala a riadila 120 000 kosovských Srbov a bola by pravdepodobne partnerom aj pre srbskú vládu.
V posledných mesiacoch Belehrad úspešne lobuje na diplomatickom poli. Niekoľko štátov už odvolalo uznanie Kosovskej republiky, ktorá stále nie je členom OSN pre nesúhlasné stanovisko Srbska. Aj keď je Albánsko členom NATO, Európska únia doteraz neuvoľnila vízový režim pre túto krajinu a dokonca (či našťastie) ani pre svoj kosovský protektorát, ktorý spravuje v rámci misie EULEX. Srbskú diplomatickú ofenzívu nezastavilo ani uvalenie najprv desaťpercentného dovozného cla pre výrobky zo Srbska a Bosny a Hercegoviny začiatkom novembra 2018. A takisto ani jeho zvýšenie na 100 percent vzápätí po tom, keď tzv. Kosovská republika nebola prijatá za člena Interpolu ani po druhom hlasovaní. Nahnevaný Ramuš Haradinaj obhajoval zavedenie dovozného cla ,,arogantným a nepriateľským správaním sa“ Srbska voči Kosovskej republike. Dokonca vyhlásil, že pokiaľ Srbsko neuzná Kosovskú republiku a nebude súhlasiť s jej členstvom v OSN, nebude táto daň zrušená. Vedome ignoruje fakt, že jej zavedenie porušuje dohodu CEFTA, ktorú v mene dočasných kosovských inštitúcií kedysi ešte podpísal UNMIK - Misia OSN na Kosove. Napriek naliehaniu pani Mogheriniovej a kritike z Washingtonu, ochrancu kosovskej nezávislosti, aby túto daň ihneď kosovská vláda zrušila, bývalí bojovníci Kosovskej oslobodzovacej armády si robia ďalej čo chcú. Je zaujímavé, že ich konanie nechce sankciami potrestať ani jeden z lídrov tzv. veľkej päťky, ktorá obhajuje a podporuje prištinský režim – USA, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Tieto štáty nekonajú a neprotestujú ani voči transformácii kosovských bezpečnostných zložiek na regulárnu kosovskú armádu (8000 mužov), ktorú cvičia americkí inštruktori a vyzbrojujú americké zbrojárske firmy, čo je v rozpore s rezolúciou BR OSN č. 1244. Európska únia v nedávnom hodnotení Kosovskej republiky aspoň priznala, že Priština má veľké nedostatky v oblasti právneho štátu, nezávislosti súdnictva, v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, či rešpektovaniu základných ľudských práv. Na druhej strane, je to slabá vizitka aj pre Európsku úniu, ktorá nechce hodnotiť zlú hospodárku aj sociálnu situáciu v Kosove.
Vypracovanie stratégie zjednotenia Albáncov na Balkáne do roku 2025 nie je náhodným plánom. Rok 2025 je totiž termínom, kedy by sa novými členmi EÚ, pokiaľ prežije svoj úpadok, mohli stať Srbsko a Čierna Hora, možno aj Albánsko. Členom EÚ aj NATO chce byť Kosovská republika aj Macedónsko. Otázne však je, v akej geografickej podobe. Projekt Veľkého Albánska totiž predpokladá, že zjednotí aj ,,albánske územie a Albáncov“ v západnom Macedónsku, na východe Čiernej Hory, v západnom Grécku a na juhovýchode Srbska (Preševskú dolinu). Už teraz existuje otvorená hranica schengenského typu medzi Albánskom a Kosovskou republikou, ktorá sa v tichosti toleruje v celej Európe a nielen v EÚ.
Posledné rozhodnutia prištinskej vlády začali znepokojovať aj Moskvu a Peking. Práve vytváranie a vyzbrojovanie kosovskej armády, ktorej zložkou je aj tzv. Kosovská národná garda, vyvoláva veľké obavy medzi kosovskými Srbmi. Obávajú sa, že bude nasadená proti nim. Zavedené dovozné clo aj formovanie kosovskej armády presvedčili Rusko a Čínu, aby vrátili tému Kosova na rokovanie BR OSN. Ruskí diplomati už verejne hovoria o tom, že otázka budúcnosti Kosova sa musí vyriešiť nielen v súlade s rezolúciou BR OSN, ale aj v súlade so srbskou ústavou. Niektorí srbskí činitelia a aktivisti už otvorene požadujú, aby srbská vláda oficiálne súhlasila s vytvorením ruskej vojenskej základne v Niši. Medzitým srbskí politici oznámili, že dialóg s Prištinou obnovia až vtedy, keď kosovská vláda zruší dovozné clo a začne plniť pätnásťbodovú Bruselskú dohodu z apríla 2013.
Srbsko sa už takmer 20 rokov usiluje ,,zachrániť“ svoju južnú provinciu Kosovo a Metohiju, nad ktorou stratila zvrchovanosť po nelegálnom, agresívnom a trojmesačnom bombardovaní bývalej Juhoslávie na jar 1999 (najmä americkými a britskými lietadlami). Základným kameňom nového ,,mierového riešenia“ srbsko-albánskeho konfliktu, ktorý vyvolali teroristické a separatistické operácie kosovských Albáncov v tejto provincii, sa stala tzv. vojensko-technická dohoda medzi NATO, KFOR a Zväzovou republikou Juhoslávie, ktorú vtedy tvorilo Srbsko a Čierna Hora. Dohodu v macedónskom Kumanove 9. júna 1999 podpísali britský generál Michael Jackson, plukovník Svetozar Marjanović z generálneho štábu juhoslovanskej armády a podplukovník Obrad Stevanović za Ministerstvo vnútra Srbskej republiky. Jej text schválil juhoslovanský aj srbský parlament 3. júna 1999. Na jej základe sa v priebehu štyroch dní stiahli z provincie srbské bezpečnostné zložky, ktorých nahradilo 50 000 vojakov jednotiek KFOR. Provincia je odvtedy rozdelená na štyri bezpečnostné zóny (taliansku, francúzsku, nemeckú, britsko-americkú). Na druhý deň po podpísaní tejto dohody Bezpečnostná rada OSN schválila svoju rezolúciu č. 1244, ktorá okrem iného stále garantuje územnú celistvosť a integritu Srbska aj s územím Kosova a Metohije. Civilnú správu nad celou provinciou prevzalo OSN prostredníctvom svojej Misie pre Kosovo (UNMIK). Potom prišlo jedno veľké prekvapenie: v noci z 11. na 12. júna 1999 ruskí výsadkári, ktorí boli ako mierotvorcovia dislokovaní v Bosne a Hecegovine, nečakane obsadili letisko v Prištine. Rusi chceli byť v Kosove skôr ako jednotky KFOR. Miestni Srbi ich vítali ako osloboditeľov. Napriek tejto strategickej výhode, o niekoľko dní neskôr prezident Boris Jeľcin ani Viktor Černomyrdin (ruský splnomocnenec pre Balkán) nepresadili pre Rusko vytvorenie osobitnej zóny a súhlasili s tým, aby ruskí vojaci boli rozmiestnení pod cudzie velenie do oblastí, v ktorých žili najmä kosovskí Albánci. A po istom čase Rusi definitívne opustili provinciu. Ich vojenskú prítomnosť odvtedy prestali žiadať všetky doterajšie ,,proeurópske“ srbské vlády, respektíve prozápadné juhoslovanské vlády až do zániku Juhoslávie, keď sa v júni 2006 osamostatnila Čierna Hora.
Keď vo februári 2008 tzv. kosovský parlament jednostranne vyhlásil nezávislosť tzv. Kosovskej republiky (bez referenda, v rozpore s rezolúciou BR OSN a bez súhlasu BR OSN, kosovských Srbov, srbskej vlády a srbského parlamentu), provincia už bola prakticky etnicky rozdelená na severnú časť a zvyšok. Hranicou sa stala rieka Ibar aj most v Kosovskej Mitrovici. Oddeľujú kosovských Srbov na severe provincie od kosovských Albáncov. Jednotky KFOR aj dnes formálne strážia už iba tento most a izolované ,,srbské ostrovy a getá“ (pravoslávne chrámy a kláštory) v Kosove, ktoré prežili marcový pogrom v roku 2004. Vtedy Albánci beztrestne vyháňali Srbov, ničili srbské cintoríny, chrámy, kláštory a kultúrne pamiatky. Jednotky KFOR, Američania, Nemci, Briti, Taliani či Francúzi tomuto pogromu nijako nezabránili. A doteraz nedokázali vyšetriť ani ilegálne obchodovanie s ľudskými orgánmi (najmä v nemeckej zóne), únosy ľudí a ďalšie kriminálne zločiny, napríklad zmiznutie, nečakané úmrtie alebo zabitie svedkov, ktorí mali svedčiť v Haagu proti súčasným kosovským lídrom - bývalým teroristom a bojovníkom tzv. Kosovskej oslobodzovacej armády.
Bilancia doterajšej americkej, anglosaskej či západnej vojenskej okupácie Kosova a Metohije je viac než žalostná: viac než 250 000 vyhnaných Srbov (len z Prištiny ich odišlo 50 000), nezvestných viac než 2000 Srbov a etnicky vyčistených 315 srbských dedín, zničených viac než 5 000 srbských pamätníkov. S odstupom času, aj na základe ďalšieho vývoja, môžeme tvrdiť, že bombardovanie Juhoslávie a rozmiestnenie medzinárodných vojsk NATO (KFOR) nemalo za cieľ vyriešiť tzv. srbskú diktatúru nad provinciou a tzv. porušovanie ľudských práv kosovských Albáncov, ale umiestniť a zabetónovať trvalú základňu NATO (najmä USA) na okupovanom území Srbskej republiky. Srbi sú totiž vnímaní ako ,,malí Rusi“ a Srbsko ako ,,malé Rusko“. V konečnom geopolitickom súčte Rusi ani Srbi už nemajú priamy prístup k Jadranskému moru.
Róbert Matejovič, šéfredaktor

Osobnosť
Dar z vodovodného kohútika

,,Verejnosť ani nevie, že vodu, z ktorej vyrábame kvalitnú pitnú vodu, musíme nakúpiť od štátu,“ konštatuje Stanislav Hreha, prezident Asociácie vodárenských spoločností a generálny riaditeľ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.

Fotoreport
Slovinská ,,brána do sveta“

Dominantou prímorského mesta Koper je jeho stredoveké srdce – Titovo námestie.

Bez komentára
Geopolitický súboj pokračuje

Demontáž starého svetového poriadku nie je možné zastaviť, oslabovanie EÚ vyhovuje USA, Rusku aj Číne.

Názor
Kto porušuje právo v EÚ?

,,Štát, ktorý bráni svoj národ a právo na nezávislú existenciu, je spravodlivý,“ tvrdí sudca Štefan Harabin.

Zahraničie
Lukašenko dráždi Moskvu

Ukrajinských ozbrojených nacionalistov na ukrajinsko-ruskej hranici chce nahradiť vojskami NATO.

Inteview
Z dejín nemecko-slovenskej diplomacie

,,Tiso sa zachoval odvážne, keď neposlal v Berlíne sformulovaný telegram, v ktorom prosí Hitlera, aby vzal Slovensko pod svoju ochranu,“ tvrdí Enrico Seewald, nemecký politológ.  

Reportáž
Vojvodinský slovenský brend

Nájde sa na Slovensku investor, ktorý podporí výstavbu prevádzky v Báčskom Petrovci na celoročnú výrobu populárnej a chránenej Petrovskej klobásy?  

Anketa
Podá minister zahraničia M. Lajčák demisiu koncom roka 2019, keď Slovensko ukončí svoje predsedníctvo v OBSE? Ako hodnotíte jeho konanie v kauze podania a stiahnutia svojej demisie pre Marakéšsku deklaráciu?

Úspešný
Slovensko mu veľmi chýba

,,Veľa našich spevákov, keby im to bolo umožnené, by už boli milionármi na Západe,“ tvrdí ,,spievajúci herec“ Eduard Ambroz, ktorý už 50 rokov žije v Kanade. 

Sonda
Psychiatrická ,,účtovacia biblia“ (5.časť)

Sú príručky DSM/MKN obrovským podvodom, ktorý ročne pripravuje štáty o miliardy zo štátnej kasy a vrhá nevedomých ľudí do pasce, z ktorej niet úniku?

Dedičstvo
Staré zabudnuté svetlo

Na Slovensku stále nie je múzeum starožitných lámp a svietidiel. Cyril Barla ich zbiera už takmer 50 rokov.

História
Stredoveký Titanic

Vojnová loď Vasa mala byť pýchou švédskeho kráľovského námorníctva. Počas jedinej plavby neodolala vetru a potopila sa.

Kultúra
Autor slovenského ducha

,,Jediným Svätoplukovým problémom je, že vládol skôr ako maďarský Štefan, český Václav i poľský Boleslav,“ zamýšľa sa Peter Valo, novinár, spisovateľ a dramatik.

Knihy a recenzie
Je štátny prevrat, na víkend domov neprídem
...(úryvok)

Umenie
Svet akvarelu
Kyjevská rodáčka Natália Studenková sa špecializuje na spätosť človeka s prírodou, ekológiu, historické a kultúrne pamätihodnosti prostredníctvom architektúrymiest.

Šport
Bol verný talianskym klubom

„Hamšík nič veľké s Neapolom nevyhral a možno už ani nevyhrá,“ hovorí legendárny Roberto Baggio.

Máj/Jún 2019Výzvy pre slovenskú politiku
Nový kompas pre Slovensko
Malá hydroelektráreň Ozalj
Slunjčické vodopády
Je či nie je prezidentkou?
Rozkvet tieňového bankovníctva
Riskantné rozmary Washingtonu
Bajterek a jeho legendy
,,Babička Marakéša“
Stredoveké spracovanie koží
,,Mesto v meste”
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál