Úvod    Archív čísiel    2019    Marec/Apríl 2019

Marec/Apríl 2019

Čínska investičná ofenzíva čaká na Slovensko
Za zdravie zvierat i krajiny
Kamenný most v Konjici
,,Tunel spásy“
Vyhovie či zomrie?
,,Čínsky veriteľský imperializmus”
Jedno pásmo, jedna cesta
Ako a v čom Rusko a Čína ohrozujú politicky roztrieštenú EÚ?
Nech žije Republika Severné Macedónsko!
Slovanstvo a Európa budúcnosti

 

Editorial
Čínska investičná ofenzíva čaká na Slovensko

Čína výrazne boduje v strategickej geopolitickej súťaži a posilňuje svoje pozície v rámci medzinárodného obchodu a investícií. Odmietnuť spoluprácu s Čínou si už nemôže dovoliť ani Nemecko, Francúzsko a Taliansko, o to viac krajiny Vyšehradskej skupiny a Balkánskeho polostrova. Zjednodušene povedané, v súčasnosti to už nie je Európska únia (nemecko-francúzsky tandem), USA a Japonsko, ale Čína, ktorá investuje globálne ,,vo veľkom“ a môže zabezpečiť dlhodobejší hospodársky rast pre strednú a juhovýchodnú Európu. Potvrdzujú to aj výsledky aprílového druhého summitu venovaného čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta. Čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi sa podarilo uštedriť lekciu americkému geopolitickému súperovi - na summit prišli predstavitelia 130 štátov (približne 40 z nich zastupovali premiéri a prezidenti) a bolo na ňom uzavretých 283 dohôd v hodnote 64 mld dolárov. Američania v dôsledku svojej protičínskej politiky a propagandy vyslali iba ,,tretiu ligu“. A prekvapujúco obmedzené zastúpenie mala Európska únia.

Prezident Si Ťin-ping na tomto summite vysvetlil stratégiu svojho geopolitického projektu a zmenu pozície Malajzie a Pakistanu v otázke tzv. dlhovej pasce. Podľa všetkého sa k čínskej ,,dlhovej pasci“ čoskoro pridá aj India, keďže je členom Šanghajskej organizácie.  Žiaľ, Európska únia stráca svoju investičnú silu a investičné pozície. Namiesto toho, aby sa spamätala a zvýšila svoju angažovanosť, straší balkánske štáty a odhovára ich od rizika čínskej ,,dlhovej pasce“. Reakcia je presne opačná. Balkánske štáty zíntenzívňujú spoluprácu s Čínou. Sú veľmi smädné a potrebujú sa napiť. Dokonca ,,slintajú“ za každou väčšou čínskou investíciou a privatizačnou ponukou. Niet sa čomu čudovať, pretože aj tieto štáty chcú prežiť a ďalej sa hospodársky rozvíjať. Termíny ich členstva v EÚ sú stále neisté. A isté nie je ani to, v akej politickej a integračnej kondícii bude Európska únia v horizonte piatich či desiatich rokov. Z rečí a sľubov sa nikto nenaje.

Čínska ofenzíva na Balkáne sa orientuje práve na štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Ide o Albánsko, Bosnu a Hercegovinu (osobitne Republiku srbskú), Čiernu Horu, Severné Macedónsko a Srbsko. Číňania si tu merajú svoje sily najmä s Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Ruskom a čiastočne s USA. Ich novým a prvým strategickým partnerom je Srbsko, ktoré  suverénne vedie v rebríčku uzavretých dohôd – doteraz s Čínou podpísalo viac než 70 zmlúv. Predpokladá sa, že v rámci rôznych veľkých investičných projektov čínske firmy v Srbsku preinvestujú až 10 mld dolárov. Už teraz sa podieľajú na výstavbe diaľnic a novej dopravnej infraštruktúry, na oceliarskej výrobe, v energetike. V meste Zrenjanin do roku 2021 vybudujú novú fabriku na výrobu pneumatík za takmer jednu miliardu dolárov. A v Belehrade chce firma Alibaba vytvoriť srbsko-čínsky priemyselný park, najväčší v južnej Európe. Veľkou investíciou je tiež výstavba rýchlostnej železnice medzi i Belehradom a Budapeštou za 3,2 mld eur (srbsko-čínsko-maďarský projekt), ktorá má  byť ukončená v roku 2023. Čiňania chcú v Belehrade vybudovať aj metro. Aj toto je súčasťou iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta. Podľa štúdie Európskej investičnej banky, v rokoch 2007 – 2017 čínske firmy investovali 12 mld eur iba do stavebných projektov. Jedna tretina z nich sa investovala v Srbsku, v Bosne a Hercegovine 21 % a v Čiernej Hore 7 percent.  

Chorvátsko na srbsko-čínske vzťahy žiarli a mimoriadne sa potešilo, keď na summite 16 + 1 v Dubrovníku podpísalo s Čínou 7 nových dohôd. Usiluje sa dobehnúť takmer zmeškaný vlak. V hre je aj železničná infraštruktúra, ktorá môže obísť Chorvátsko zo slovinskej aj maďarskej strany. Premiér Plenković bol nesmierne rád, keď sa v spoločnosti čínskeho premiéra mohol pochváliť, že čínska strana pomôže Chorvátsku zrekonštruovať a zmodernizovať železničnú trať Záhreb-Rijeka, aby sa mohla napojiť na Hodvábnu cestu (Jedno pásmo, jedna cesta). Okrem toho Číňania zmodernizujú a dobudujú prístav v Zadare a a do konca roka 2021 postavia most Pelješac v hodnote 520 miliónov eur. Jeho výstavbu financuje najmä Európska únia (357 mil.eur), ale pomôžu aj Čiňania. 

Ak sa na čínske iniciatívy pozrieme zo Slovenska, zistíme, že krajina pod Tatrami je na chvoste nielen v rámci iniciatívy 16 + 1, ale aj v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta. Stále sa nedokáže rozhodnúť, či sa napojí na železničnú Hodvábnu cestu alebo sa pridá na americkú stranu a bude tento projekt politicky bojkotovať. Považovať za veľký úspech dohodnutie (certifikáciu) vývozu slovenského mlieka a mliečnych výrobkov do Číny, je viac než komické. Napríklad Maďari, Srbi či Česi tieto výrobky do Číny už dávnejšie exportujú a nepovažujú to za mimoriadny úspech. Slovenskí výrobcovia iba rozšírili medzinárodnú rodinu ,,mliečnych exportérov“. A v každom prípade je už teraz otázne, či budú schopní naplniť ,,slovenskú kvótu“. Aj v Chorvátsku sa premiér i minister poľnohospodárstva tešili, ale iba politicky a mediálne. Šéf chorvátskeho mliekarenského zväzu totiž čoskoro oznámil, že chorvátski mliekari nedokážu naplniť ,,chorvátsku kvótu“, pretože nedokážu vyrobiť toľko mlieka, koľko by mohli exportovať. Vitajte naspäť v Európskej únii. Pamätáte si ešte na časy, keď farmárom a výrobcom určoval Brusel výrobné a predajné kvóty? Nie však v rámci zvýšenia výroby a exportu, ale regulovaného útlmu. Slovensko a Chorvátsko museli utlmiť živočíšnú výrobu, pretože nemohli produkovať toľko mlieka, koľko mohli, ale iba toľko, koľko im bolo určené z Bruselu. A následne nezdraželo iba mlieko a mliečne výrobky, ale aj hovädzie mäso.  
Róbert Matejovič, šéfredaktor časopisu Dimenzie

Osobnosť
Za zdravie zvierat i krajiny

,,Máme byť na čo hrdí. Chceme, aby naše kliniky boli diagnostickým centrom aj pre strednú Európu,“ konštatuje Jana Mojžišová, rektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Galéria
Kamenný most v Konjici

Fotoreport
,,Tunel spásy“
Malé múzeum vojenskej histórie na mieste slávneho podzemného tunela z obdobia občianskej vojny v Bosne je vyhľadávanou atrakciou v Sarajeve.

Bez komentára
Vyhovie či zomrie?

Európska únia čelí geopolitike aj železnému pravidlu evolučnej biológie.

Zaujalo nás
,,Čínsky veriteľský imperializmus”

Budovanie a rozvoj Hodvábnej cesty v Ázii chcú blokovať najmä India a Japonsko s pomocou USA a Austrálie.

Názor
Jedno pásmo, jedna cesta

,,S Čínou doteraz podpísalo dokumenty o spolupráci 124 krajín a 29 medzinárodných organizácií,“ hovorí LIN Lin, čínsky veľvyslanec na Slovensku.

Anketa
Bruselská propaganda požaduje ,,silnú a jednotnú reakciu voči ,,rastúcim ambíciám“ Ruska a Číny. Ako a v čom Rusko a Čína ohrozujú politicky roztrieštenú EÚ?

Zahraničie
Nech žije Republika Severné Macedónsko!

Rusi sa pýtajú, nakoľko je legitímna zmena názvu štátu a smerovanie Macedóncov do NATO, keď referendum nebolo úspešné.

Slovanský svet
Slovanstvo a Európa budúcnosti

,,Ľudí,  ktorí prezentujú túto tému na verejnosti, podozrievajú z konania proti EÚ,“zamýšľa sa Miloš Zverina, nezávislý kandidát na poslanca Európskeho parlamentu.

Sonda
Pravda o elektrických šokoch

Je elektrokonvulzívna liečba (ECT) skutočnou liečbou alebo ide barbarský čin lekárov -psychiatrov proti ľudskosti?

Reflexie
Prekážky zjednotenia (2. časť)

Katolícka cirkev uznáva absolútnu neroztrhnuteľnosť manželstva dokonca aj v prípade cudzoložstva. 

História
Najkrajšia žena stredoveku (II. časť)

Eleonóra Akvitánska so svojím druhým manželom Henrichom II. Plantagenetom vládli územiu od Škótska po Pyreneje.

Kultúra
Prežíva životy svojich hrdinov

,,Človek sa musí naučiť odpúšťať. A zdržať sa pomsty z nenávisti,“ tvrdí Fedor Bartko, scenárista, kameraman a režisér.

Splnené sny
Keby neexistovala jazyková bariéra, Ivana Krajíčka by poznala celá Európa,“spomína si spevák a divadelník Zdeněk Sychra.

Knihy a recenzie
Zrkadlo doby

Kniha (ne)zazubadlený reportér podáva ucelený obraz o politickej scéne z komunistických čias a o vývoji po novembrovej zmene režimu v roku 1989.

Umenie
Poetická nálada
Zufar Gimajev, rodák z Uzbekistanu, hovorí, že niet lepšieho učiteľa, ako je príroda. Jeho krajinky sú presiaknuté slnkom a svetlom. 

Šport
Búrlivý osud ,,lietajúceho“ Fína

Pre Mattiho Nykänena, svetového skokana na lyžiach, bol život tombolou. Zomrel tak nečakane a rýchlo, ako aj žil.
 

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál