December 2014

Slováci, akú kultúru života si vyberiete?
Porazí Ficovu armádu?
Alpská ruža pod Cimarossom
Správa o mučiacich praktikách CIA
Energetická vojna pokračuje (I.časť)
Výzvy pre jadrovú energetiku
Chýba smäd po pravde
Kto je dôveryhodnejší politik - Barack Obama alebo Vladimír Putin?
Kto sú vyšší súdni úradníci?
Viera je kultúra života
Rodina nie je stereotyp
Som človekom úcty?
Slavica a svet Slovanov
Veľký útek pilotov
Operný spev je adrenalínový ,,šport“
Hokejový diktátor alebo génius?

Editoriál
Slováci, akú kultúru života si vyberiete?
Na Slovensku sa 7. februára 2015 bude konať v poradí 8. celoštátne všeľudové hlasovanie (referendum). Len jedno z nich bolo doteraz platné - v roku 2003 o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, na ktorom sa zúčastnilo 52,15% voličov. V tomto referende voliči vyjadrili súhlas (92,46%) s členstvom štátu v EÚ aj za cenu postupného obmedzenia až straty štátnej a hospodárskej suverenity. Toto referendum bolo zásadné a strategické pre budúcnosť štátu, jeho národa a občanov.
Takýmito referendami boli aj tri predchádzajúce referendá: v roku 1994 (o prijatí zákona o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii), v roku 1997 (o vstupe Slovenska do NATO, rozmiestnení vojenských základní a jadrových zbraní na jeho území a o priamej voľbe slovenského prezidenta) a v roku 1998 (o prijatí ústavného zákona, ktorý by zakázal privatizáciu šiestich štátnych strategických energetických podnikov). Tieto referendá neboli platné, pretože sa na nich nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Aj vtedy mnohí politici, občania a aktivitisti tvrdili, že sú zbytočné a ,,drahé”. Ak by však bola vtedy zodpovednejšia a rozumnejšia väčšina občanov, nemusela by dnes ,,moderne riadená a spravovaná občianska spoločnosť”, cirkvi či dôchodcovia riešiť mnohé dôsledky zlých či ľahostajných rozhodnutí, otázky, problémy a dilemy. Napríklad, otázku vzniku a pôsobenia slovenských oligarchov, domácich a zahraničných finančných skupín v privatizácii a predaji štátneho majetku, kauzu Gorila, stratu neutrality a horkosť členstva Slovenska v NATO (o vstupe rozhodla vláda a parlament v marci 2003) či úsilie Ficovej vlády namierené na postupné zoštátnenie energetických podnikov (Transpetrol a SPP, teraz Slovenské elektrárne...). Náklady na tieto referendá boli určite nižšie a zanedbateľné v porovnaní so škodami a stratami, ktoré utrpel štátny rozpočet a občania. A boli určite aj ,,smiešne” v porovnaní s celkovými výdavkami na privatizačných poradcov, vojenské zahraničné misie, vyšetrovanie korupčných káuz a zvýšenie akcionárskeho vplyvu štátu v energetických podnikoch.
Ani všeľudové hlasovanie o deťoch a rodine, ako sa ľudovo hovorí blížiacemu sa referendu, nebude zbytočné. Bude tiež strategické a zásadné. Buď potvrdí alebo nepotvrdí kultúrnu suverenitu Slovenskej republiky, respektíve suverenitu civilizačného (cyrilometodského) dedičstva národa, ktorá je zakotvená aj v ústave štátu. Žiaľ, reálnu politickú a hospodársku suverenitu Slovensko v Európskej únii už stratilo - vďaka nezodpovedným politikom, vláde a zákonodárnemu zboru, keď bez referenda rozhodli o nadradenosti  Lisabonskej zmluvy i o začlenení Slovenska do ,,Eurozóny”.  
Teraz je na stole budúcnosť kultúrnej suverenity národa, ktorej sa postupne vzdávajú mnohí vládnuci i opoziční slovenskí politici, európski poslanci a ústavní činitelia. Len preto, aby zostali ,,in” a v kurze postmoderny,  ktorá nie je schopná podporiť a zabezpečiť kultúrny rozvoj človeka a spoločnosti. Naopak, chcú ju ďalej ničiť a zmeniť na akýsi mýtus a legendu. Nebránia ju ani ju nechcú ochraňovať. Aj im už prekáža večné Desatoro,  ktoré chcú nahradiť nedokonalými ľudskými a občianskymi právami. Hanbia sa o tejto kultúrnej suverenite hovoriť a tlačia ju kdesi do kúta, ako nejakú ,,nemodernú a prekonanú filozofiu”. Niektorí z nich ju dokonca považujú za spoločenský prežitok, za stredovekú katolícku či kresťanskú dogmu. A pritom zabudli, či chcú zabudnúť na to, že aj ich starí rodičia a rodičia vyrastali v rodine, ktorej základom bol vo väčšine prípadov prirodzený manželský zväzok muža a ženy (cirkevný a neskôr aj civilný) ako výsledok prirodzenej lásky, vzájomnej úcty a rešpektu medzi nimi. Keď sa ich predkovia stali rodičmi, neboli a nemuseli byť definovaní ako ,,biologickí rodičia” či ako ,,rodič 1 a rodič 2”, ale prirodzene - len ako otec a mama. Vtedy, tak ako aj dnes, bolo jasné, že dieťa nemôže prirodzene splodiť muž s mužom ani žena so ženou. A takéto otázky si medzi sebou ani nekládli. Veď aj vtedy sa neplodné manželské páry buď rozpadli alebo si osvojili cudzie či nemanželské dieťa...  
Podobne sa rešpektovala a ctila aj úloha krstných rodičov. Boli povinní prevziať starostlivosť za svoje krstné deti, ak sa v rodine niečo stalo, ak napríklad zomreli rodičia alebo jeden z rodičov. Mohli si ich ,,adoptovať” (osvojiť) a starať sa o ne ako o vlastné. Krstní rodičia mali svoj význam a nestratili svoju úlohu aj vtedy, keď do rodiny druhým sobášom pribudla nevlastná mama či nevlastný otec ich krstných detí. A keď neboli krstní rodičia, boli vždy po ruke blízki príbuzní. A keď už nebol ,,nikto”, boli k dispozícii sirotince a kláštory, ktoré podporovali dobrodinci. Táto tradičná kresťanská kultúra pretrvala dodnes. Zmenili sa iba ľudia a politici, pribudli neveriaci aj nepraktizujúci pokrstení kresťania, ktorí spoločne čelia bioetickým problémom a výsledom vedy v oblasti genetiky a medicíny.  
Tradičnú kresťanskú kultúru nezničili ani štátne rodinné prídavky na deti, sociálne príspevky pre každé narodené,  nezaopatrené, zdravotne či telesne postihnuté dieťa. Naopak, tieto príspevky pomáhajú, veď sú to peniaze všetkých daňových poplatníkov bez rozdielu na to, či ich platia veriaci alebo neveriaci, či tieto deti žijú v štandardnej alebo v neúplnej rodine, v ústave, sociálnom zariadení alebo v reedukačnom centre.  
Za socializmu cirkevné sirotince a ústavy nahradili štátne detské domovy a polepšovne. Dnes máme na Slovensku aj v Európskej únii neštátne, súkromné i cirkevné sirotince, detské domovy a sociálne ústavy. Aj tie dostávajú prídavky a sociálne príspevky, podobne ako adoptívni a náhradní rodičia. Týmto nástrojom chcú štát a daňoví poplatníci naďalej solidárne pomáhať najmä deťom a tým, ktorí sa o deti starajú. Nestačí to? Potrebujeme ešte dotovať aj homosexuálne nestabilné sociálne skupiny (menšiny), ktoré sa v duchu ,,práva voľby” dobrovoľne vzdali svojej  prirodzenosti a chcú svoj ,,rodičovský hendicap” nahradiť  ľudským právom na výchovu adoptovaných či umelo splodených detí? Prečo má mať ,,rovnaká sexuálna orientácia” dvoch ľudí takú istú ,,hodnotu” ako prirodzené manželstvo - spolužitie  muža a ženy, ako tradičná rodina, ako prirodzený a tradičný otec a mama?  Myslím si, že právo dieťaťa  mať mamu a otca, narodiť sa a vyrastať v úplnej rodine, je omnoho dôležitejším právom a závažnejším problémom pre budúcnosť ľudskej spoločnosti, ako je ,,rovnaká sexuálna orientácia” dvoch dospelých jedincov, ktorí chcú žiť spoločne v jednej domácnosti. Úlohou akejkoľvek vlády je vytvárať také hospodárske a sociálne podmienky v štáte, aby každá rodina, aj tá rozpadnutá a neúplná, mohla dôstojne žiť a tešiť sa zo svojho potomstva.
Slovenská spoločnosť,  ktorej morálku, etiku a hodnotový systém stáročia budovala kresťanská filozofia, z ktorej neskôr vychádzali aj ateisti a marxisti, aj tvorcovia deklarácií o ľudských a občianskych právach, by mala mať dostatok sily a odvahy, aby v referende jednoznačne podporila zachovanie tradičnej rodiny a tradičného manželstva ako zväzku muža a ženy. A rozhodne odmietla teórie o rodovej rovnosti, modernej sexuálnej výchove a eutanázii. Výsledky, ktorými sa prezentuje súčasná americká i západoeurópska spoločnosť v tejto oblasti, sú pre Slovensko veľkým varovaním. Škody, ktoré tieto nehumánne teórie napáchali na psychickom a duchovnom zdraví človeka, sú obrovské a naďalej degenerujú ľudskú spoločnosť. Slováci a občania Slovenskej republiky majú jedinečnú šancu v referende ukázať Bruselu aj vláde Roberta Fica, čo si naozaj myslia o týchto témach, ktoré sú predmetom aj pripravovanej Celoštátnej stratégii ľudských práv.  
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Porazí Ficovu armádu?
,,Nie sú pre mňa prijateľné údery, ktoré dostala nezávislosť súdnej moci,“ tvrdí Štefan Harabin, predseda Trestného kolégia na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
 
Fotoreport
Alpská ruža pod Cimarossom
Luxusný horský hotelový a wellnessový rezort Gradonna je novým hitom vo východnom Tirolsku.     
 
Bez komentára
Správa o mučiacich praktikách CIA
Do kriminálnej mašinérie sa tajne zapojili aj mocnosti EÚ a ďalšie vlády.
 
Zahraničie
Energetická vojna pokračuje (I.časť)
Americké a západné médiá chcú presvedčiť verejnosť, že Rusko a Gazprom financovali demonštrácie proti americkej ťažbe bridlicového plynu v Bulharsku, Litve a v Rumunsku.
 
Zaujalo nás
Výzvy pre jadrovú energetiku
,,Po vyčerpaní zásob ropy a plynu prevezmú ich úlohu jadrové elektrárne a obnoviteľné zdroje,“ konštatuje Karol Bodorik, generálny sekretár Slovenského jadrového fóra.
 
Názor
Chýba smäd po pravde
,,Globalizácia ľahostajnosti sa rodí z egoizmu. Európa, kde je tvoja životná sila?,“ pýta sa pápež František.
 
Anketa
Kto je dôveryhodnejší politik - Barack Obama alebo Vladimír Putin?
 
Justícia
Kto sú vyšší súdni úradníci?
Ich platové ohodnotenie nedosahuje ani priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v národnom hospodárstve.  
 
Úspešný
Viera je kultúra života
,,Kňaz nie je čarodejník,“ myslí si Anton Srholec, rímskokatolícky kňaz a spisovateľ.  
 
Reflexie
Rodina nie je stereotyp
,,Nemalo by sa všetko úsilie štátu a spoločnosti sústrediť na podporu skutočnej rodiny postavenej na manželstve muža a ženy?,“ pýta sa Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita.  
 
Duchovné slovko
Som človekom úcty?
,,Postoj neúcty prekáža morálnemu rastu človeka a ničí schopnosť milovať druhého človeka,“ píše Radoslav Lojan z Katolíckej univerzity.
 
Tretí sektor
Slavica a svet Slovanov
Občianske združenie Slavica z Nitry vydá v roku 2015 kľúčové dielo L. Štúra - Slovanstvo a svet budúcnosti.
 
História
Veľký útek pilotov
V nemeckom tábore Stalag Luft III vykopali zajatci umelecké dielo - tunel Harry. Tých, ktorí ušli, Nemci pochytali, zastrelili a spálili.  
 
Kultúra
Operný spev je adrenalínový ,,šport“
 ,,Keď som sa ocitol na javiskách operných domov sveta, mal som pocit, že je veľký sviatok,“ vyznáva sa tenorista Peter Dvorský,  riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme.
 
Umenie
Častým motívom komornej tvorby Márie Rudavskej je okrídlený ochranca - strážca stojaci alebo vznešene sediaci anjel s vtáčou hlavou.
 
Šport
Hokejový diktátor alebo génius?
Viktor Tichonov zaviedol v hokeji hru na štyri päťky. ,,Ovplyvňoval nielen hru a platy hráčov, ale aj ich životné a rodinné podmienky,“ spomína bývalý brankár Vladislav Treťjak.
 

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál