Marec 2014

Ruský Marschallov plán
Investorov láka najmä na východné Slovensko
Politika ,,krotenia“ Ruska pokračuje
Mystické miesto Rupite
Ako poraziť odpor voči politike?
Potrebujeme reformu v spotrebiteľských veciach
Plynofikácia Európy
Jednota Západu voči Rusku?
Kam smeruje Rusko?
Grécky model pre Ukrajinu
Tma v nás
Synergizmus v Zborove
Otázniky nad Samovou ríšou
Každú rolu hrá s noblesou
Priznáva farbu
Láka ho úspech v Pekle severu

Editoriál
Ruský Marschallov plán
Krymská republika a mesto Sevastopoľ sú opäť súčasťou Ruska. Mnoho Krymčanov sa dočkalo, plakalo od šťastia aj radosti. Po úspešnom referende a rýchlom začlenení sa do Ruskej federácie mnohí vraveli: Konečne sme sa vrátili domov, malo sa to stať už pred 23 rokmi, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Ďalší zdôrazňovali, že za posledných 20 rokov sa žiadna ukrajinská vláda poriadne nestarala o Krym, jeho problémy, rozvoj, hospodárske, finančné a sociálne potreby. Aj preto Krymská republika, ktorú ročne navštívi 5 - 6 miliónov turistov, bola výrazne podvýživená a jej rozpočet dnes vykazuje deficit 55 mld rubľov (cca 1,2 mld eur). Pre Krymčanov je však už ukrajinská štátnosť minulosťou, pozerajú sa dopredu a tešia sa na nový ,,ruský Marshallov plán.“
A ten je na najbližšie obdobie veľmi ambiciózny. Podľa neho sa celý Krym postupne zmení na špeciálnu ekonomickú zónu, ktorá ponúkne investorom daňové a colné úľavy. Ruská vláda tu chce v tomto roku investovať 243 mld rubľov (5,5 mld eur) a vyrovná aj súčasný deficit republiky a prístavného mesta Sevastopoľ. Cieľom ruskej vlády je zmeniť Krymský polostrov na sebestačnú republiku, ktorá použije svoje zdroje pre ďalší rozvoj. Veľké investície sa očakávajú do dopravnej a cestnej infraštruktúry a najmä do výstavby strategického Kerčského mosta, ktorý spojí Krym s ruskou pevninou a premostí úžiny medzi Čiernym a Azovským morom. Nové investície sa plánujú aj do rozvoja infraštruktúry  cestovného ruchu, miest a obcí.
Na rozdiel od Krymu, kde si už občania zhlboka vydýchli, keďže im ruská štátnosť postupne zvyšuje penzie, zlepšuje podmienky na podnikanie, garantuje zamestnanosť a bezpečnosť, ,,proeurópska“ Ukrajina sa naďalej zmieta v chaose a rúti sa do krachu.  ,,Európsky Marshallov plán“ stále neprichádza. Iba tvrdé podmienky z MMF, USA a Bruselu, ktoré musí pučistický parlament a ,,ukrajinská vláda“ splniť, aby získali aspoň 14 až 16 mld dolárov v rámci pôžičky. Áno, pôžičky, nie finančnej pomoci, ktorú budú musieť tvrdo splatiť najmä obyčajní a chudobou ubíjaní občania. Západ a USA už 5 mesiacov vodia Ukrajincov za nos, peniaze stále neprichádzajú a výsledkom je pokračujúce znehodnocovanie hrivny voči doláru i euru (už o 50%). Ukrajinskí magnáti či oligarchovia, ktorí financovali štátny prevrat a Majdan, ako napríklad prezidentský kandidát Petro Porošenko, sú radšej ticho. Radšej nehovoria nič o tom, ako by podporili rozkradnutý štátny rozpočet alebo krachujúce zdravotníctvo a penzijný systém. O svojich peniazoch mlčí aj Júlia Tymošenková, ktorá sa zázračne vyliečila v Nemecku za dva týždne, kde nabrala guráž voči Rusku a Rusom na juhovýchodnej Ukrajine. Jej recept na vyriešenie hospodárskeho kolapsu je jednoduchý – postrieľať etnických Rusov a vypáliť Rusko. Záhadne i nečakane stíchol boxerista Kličko, ktorý už nežiada predčasné parlamentné voľby ani zhabanie majetku ukrajinským oligarchom. Po dohode s Porošenkom sa stiahol z prezidentskej kampane a preorientoval sa radšej na kandidatúru na post kyjevského primátora...
V Kyjeve i na západnej Ukrajine bude asi ešte ,,veselo“. Pravý sektor a nacionalisti z hnutia Svoboda sa nechcú zmieriť s rošádou, ktorú si na postoch gubernátorov a vo vládnych štruktúrach zabezpečili olicharchovia a vplyvní Chazari a Chasidi. Ani mlčanie na otázku, kto si najal ostreľovačov na ,,revolucionárov“ a kto si ,,zapoľoval“ na policajtov z Berkutu, nenaznačuje, že by už z Kyjeva mohli odísť americkí, britskí či švédski poradcovia.    
Prosím, nedajme sa oklamať ani Bruselom. Teatrálne podpísanie (parafovanie) politickej časti Asociačnej dohody s Ukrajinou v Bruseli 21. marca 2014 je najväčším výsmechom nielen pre Ukrajinu, ale aj občanov Európskej únie. Bez rozpravy v Európskom parlamente či širšej debaty na úrovni vlád a parlamentov členských štátov si tzv. lídri EÚ dovolili podpísať ,,dočasnú dohodu“ a to s ,,premiérom“ nelegitímnej ukrajinskej vlády. Obsah politickej časti (politický dialóg, spolupráca v obrannej a bezpečnostnej politike a podpora pri reformách) stihli ,,prerokovať a schváliť“ iba ministri zahraničných vecí krajín EÚ (dodnes však nevieme či jednohlasne alebo na princípe dvojtretinovej väčšiny). Samozrejme,  ekonomickú časť asociačnej dohody nebolo možné podpísať, pretože Ukrajina je ešte stále v zóne voľného obchodu s Ruskom a s krajinami SNŠ. Aj keď Brusel rafinovane a jednostranne zrušil colné bariéry pre dovoz ukrajinských výrobkov, na druhej strane skomplikoval život producentom v Európskej únii... A prakticky nevyriešil nič, naopak, Ukrajine ešte viac skomplikoval život. Ako? Napríklad vyvolal búrku demonštrácií na juhovýchode Ukrajiny, kde etnickí Rusi nežiadajú iba vyplácanie penzií a miezd, zastavenie perzekúcií, ale žiadajú aj federalizáciu Ukrajiny. A to podstatné - nechcú byť žiadnymi ,,otrokmi a sluhmi Európskej únie a NATO“. Ich prirodzeným partnerom nie je Brusel ani USA, ale Rusko.        
Pripomeňme si, že časť asociačnej dohody s Ukrajinou sa podpísala presne mesiac po podpísaní dohody medzi prezidentom Janukovyčom a lídrami opozície o vyriešení politickej krízy (21. februára 2014). V tejto dohode, ktorej plnenie sa v mene EÚ zaviazali garantovať ministri zahraničných vecí Poľska, Francúzska a Nemecka, sa podpísanie asociačnej dohody vôbec neuvádza. Na túto dohodu sa akosi rýchlo zabudlo a to bez toho, aby Brusel i terajšia ukrajinská moc vysvetlili dôvody jej ignorovania.       
Máme tu aj iný príklad – srbskú provinciu Kosovo a Metohiju, ktorá je podľa rezolúcie BR OSN stále súčasťou Srbskej republiky. Už 15 rokov je rozdelená na 4 okupačné zóny a presne tak dlho sa zmieta v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej kríze. Nepomohli jej ani jednostranná transformácia na ,,Kosovskú republiku“ v roku 2009, ani masívne dotácie od medzinárodných donorov, EÚ a USA, z ktorých veľká časť bola rozkradnutá alebo zdefraudovaná. Táto republika je stále pod medzinárodným protektorátom a vojenskou kontrolou NATO, stále je najchudobnejším regiónom v Európe. A na rozdiel od Krymu ju nečakajú žiadne nové a výrazné investície zo Západu, USA, EÚ, ani z Albánska či Srbskej republiky. Je to dosť nepochopiteľné, ak si uvedomíme, že z hľadiska bezpečnosti a stability je neoficálne v Severoatlantickej aliancii a aj v Eurozóne.     
Ak hovoríme o budúcnosti Krymskej republiky, vynára sa mi aj otázka budúcnosti regiónov na Slovensku. V tomto stredoeurópskom štáte ľudia, obce, mestá i regióny už niekoľko rokov počúvajú, že peňazí je buď málo alebo nie sú vôbec... Tento štát, ktorý chce byť v jadre Eurozóny, žije prevažne z dane z pridanej hodnoty a z európskych fondov, obce, mestá a regióny z dane z nehnuteľností a podielových daní. Štát ani jeho regióny však nie sú sebestačné, ale rozkrádané. Máloktorý slovenský občan by dnes vedel povedať, kedy naposledy počul vetu: ,,Slovenská vláda chce dlhodobo a masívne investovať do hospodárskeho rozvoja regiónov.“ Takúto vetu súčasný premiér ani nemôže vysloviť, pretože znie veľmi ,,pravicovo“. A kto by potom volil sociálnych demokratov, ak by na Slovensku klesli stavy chudobných a nezamestnaných občanov? Patrioti a politici ruského typu na Slovensku stále chýbajú. V Maďarsku a v Srbsku nie, a preto tam opäť vyhrali voľby. Ako sa vraví: kto pracuje pre národ, toho národ miluje aj podporí. Slováci si musia priznať, že Slovensko nemá na to, aby si naplánovalo a uskutočnilo svoj Marschallov plán pre seba aj pre svoje regióny. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, ak by občania Zakarpatskej Ukrajiny (bývalej Podkarpatskej Rusi) vyhlásili referendum a následne by žiadali o pripojenie k Slovenskej republike. Našťastie je to iba fikcia.      
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Investorov láka najmä na východné Slovensko
,,Noví veľkí strategickí investori potrebujú stovky hektárov pozemkov, aby sa mohli pohnúť dopredu. Daňové úľavy im veľmi nepomáhajú,” hovorí Dany Rottiers, podnikateľ a honorárny konzul Belgického kráľovstva v Košiciach, ktorý na Slovensko pritiahol už 114 investorov.  
 
Bez komentára
Politika ,,krotenia“ Ruska pokračuje
,,Naši západní partneri na čele s USA uverili, že sú vyvolení a výnimoční, uverili v to, že môžu rozhodovať o osudoch sveta, že pravdu môžu mať vždy len oni,“ vyhlásil Vladimír Putin, ruský prezident.
 
Fotoreport
Mystické miesto Rupite
Stalo sa známym vďaka liečivým minerálnym prameňom a slepej babe Vange, ktorú mnohí pravoslávni Bulhari považujú za najznámejšiu a najvýznamnejšiu svetovú jasnovidku, prorokyňu a liečiteľku.  
 
Názor
Ako poraziť odpor voči politike?
,,Kresťansko-demokratické a ľudové strany sú úspešné iba vtedy, ak ponúkajú občanom zmysluplnú víziu, reformný program a hodnotovo orientovanú politiku,“ tvrdí Mikuláš Dzurinda, prezident Centra pre európske štúdie Wilfrieda Martensa.
 
Justícia
Potrebujeme reformu v spotrebiteľských veciach
,,Súdnictvo sa potápa v státisícoch podaní zo strany nebankových spoločností a spotrebiteľských sporov. Súdy doplácajú na nejasné pravidlá hry,“ píše Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR.
 
Investstory
Plynofikácia Európy
Luc Hoppenbrouwers z belgickej spoločnosti Denys vysvetľuje budovanie plynovodu NET4GAS GAZELLE.
 
Zaujalo nás
Jednota Západu voči Rusku?
Je to iba ilúzia. Kríza legitimity Washingtonu a jeho kľúčových spojencov pramení zo straty hospodárskej sily, ktorú kedysi mali. Severná Amerika a Európa sú už minulosťou.  
 
Anketa
Kam smeruje Rusko?
 
Zahraničie
Grécky model pre Ukrajinu
Západom podporovaná ukrajinská vláda podpísala politickú časť Asociačnej dohody s EÚ, ktorá dláždi cestičku mimoriadne prísnym úsporným opatreniam a ,,reformám voľného trhu”.
 
Duchovné slovko
Tma v nás
,,Mnohí z nás zažili ešte väčší strach - strach z tmy, ktorá je v našom vnútri. Čo máme robiť, ak sme si ho priznali? Odpoveď ponúka Radoslav Lojan, rímskokatolícky kňaz.
 
Reflexie
Synergizmus v Zborove
Po sto rokoch sa občania pokúšajú obnoviť to, čo poškodila I. svetová vojna, ignoroval český nacionalizmus a spustošil komunizmus.
 
História
Otázniky nad Samovou ríšou
Nevieme, kde sa rozprestierala prvá ríša Slovanov v strednej Európe, kto ju viedol a kde dosiahla svoje najslávnejšie víťazstvo. Bol Samo franským, slovanským či židovským kupcom?
 
Kultúra
Každú rolu hrá s noblesou
,,Za najväčšiu hodnotu považujem fakt, že herecká profesia má svoj spoločenský význam. Samotná sláva je už len čerešničkou,“ Martin Huba, herec, režisér, scenárista a pedagóg.
 
Recenzie a knihy
 
Umenie
Priznáva farbu
Akademický maliar Andrej Augustín vydal novú monografiu a v Župnom dome v Dolnom Kubíne vystavuje viac než 120 svojich diel.   
 
Šport
Láka ho úspech v Pekle severu
Pre Petra Sagana bude v jarnej časti sezóny veľkou výzvou vyše storočná francúzska klasika medzi Parížom a Roubaix.


 

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál