Máj/Jún 2019

Výzvy pre slovenskú politiku
Nový kompas pre Slovensko
Malá hydroelektráreň Ozalj
Slunjčické vodopády
Je či nie je prezidentkou?
Rozkvet tieňového bankovníctva
Riskantné rozmary Washingtonu
Bajterek a jeho legendy
,,Babička Marakéša“
Stredoveké spracovanie koží
,,Mesto v meste”

 

Editorial
Výzvy pre slovenskú politiku

Ani ekonomický rast Slovenska, modla všetkých ponovembrových slovenských vlád, ani privatizácia, zahraničné investície či ,,štedré“ európske fondy nedokázali Slovensku zabezpečiť vyrovnaný, respektíve prebytkový štátny rozpočet. Tento stav prakticky trvá od rozdelenia Česko-Slovenska - 26 rokov. A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa slovenskej vláde podarí tento stav zmeniť aj v najbližších rokoch. Tohtoročný plánovaný deficit má hodnotu viac než dve miliardy eur. To je hodnota napríklad 14 ks nakontrahovaných a predražených amerických stíhačiek F-16 (1,6 mld eur) spolu s ročnými výdavkami štátu na bývanie a občiansku vybavenosť (375 mil. eur). Štátny dlh Slovenska má stále hodnotu viac než 40 mld eur (48,9 % HDP). Je to viac než dva štátne rozpočty. Len pre porovnanie, mierne znižovanie štátneho dlhu od roku 2013 (54,6 % HDP) pokračuje, ale ešte nedosiahlo úroveň štátneho dlhu z roku 2009 (35,6 % HDP). K 1.1. 1993, keď Slovensko začalo existovať ako suverénny štát, bola jeho zahraničná zadlženosť na úrovni 2,3 mld USD.  

Od roku 2020 bude Slovensko minimálne dvadsať rokov čeliť pokračujúcemu prirodzenému úbytku obyvateľstva, ktorý napríklad ešte výraznejšie zvýši nedostatok domácej kvalifikovanej pracovnej sily. Už teraz na Slovensku pracuje takmer 70 000 cudzincov (najviac z Ukrajiny, Srbska a Rumunska), prevažne vo výrobných a montážnych prevádzkach. Slovensko však v tomto trende nie je osamotené. Vyľudňovanie kedysi sebestačných regiónov, postupné vymieranie a starnutie domáceho obyvateľstva, odchod mladej generácie za kariérou a prácou do tzv. bohatších západných štátov v Európe alebo do zámoria, trápia takmer všetky stredoeurópske, balkánske aj pobaltske štáty. Aj keď sa niektoré vlády usilujú nájsť účinný recept a dotácie na podporu pôrodnosti, mladých rodín a na bývanie, aby tieto trendy spomalili či zastavili, honba za ,,lepším životom, kariérou a vyššími zárobkami“ je silnejšia ako puto k rodnej zemi či uvedomenie si známeho príslovia ,,Menej je niekedy viac“.

Podľa odhadov Slovensko za posledných 15 rokov opustilo viac než 300 000 občanov v produktívnom veku, najčastejšie vysokoškolskí vzdelaní mladí ľudia do 30 rokov. Najvyššiu mieru migrácie do zahraničia už tradične vykazujú okresy na východnom Slovensku.Len za posledných 10 rokov sa z nich vysťahovalo približne 6 % populácie. Je to veľa či málo? Museli či chceli odísť? Niektorí z nich chceli, aby spoznali, ako sa žije a pracuje mimo Slovenska, niektorí z nich museli, aby prežili a uživili svoje rodiny. Aké zrkadlo pravdy však nastavili štátu, jeho vládam, regionálnej a miestnej samospráve či cirkvám takýmto rozhodnutím? Áno, aj cirkvám, pretože aj tie sú súčasťou národného hospodárstva, ktoré je založené na princípoch ,,sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky“, ako sa to konštatuje v Ústave SR. Cirkví sú súčasťou trhu, nielen dotačnej politiky, vlastnia a prenajímajú pozemky, lesy, lúky, pastviny, môžu zakladať farmy, výrobné aj obchodné prevádzky či sociálne podniky. Samozrejme, ak chcú takto pomáhať štátu a jeho občanom zvyšovať zamestnanosť, podporovať domácu výrobu, rozvoj cestovného ruchu a vidieka, znižovať odchod mladej generácie do zahraničia a rozpad manželstiev a rodín v dôsledku získania práce za hranicami Slovenska.    V každom prípade na vzdelávanie odídených mladých ľudí (stredoškolské či vysokoškolské) sme prispievali my všetci ako daňoví poplatníci. Tak ako solidárne prispievame aj na vzdelávanie niekoľko tisíc študentov z Ukrajiny, ktorí majú výnimku a v rámci celej EÚ študujú zadarmo na verejných vysokých školách a univerzitách vo všetkých členských štátoch. Inými slovami, investovali sme a investujeme do ich vzdelávania a rozvoja, aby ako slovenskí štátni občania (ukrajinskí) platili dane a odvody v západných štátoch EÚ, v USA, Kanade či Austrálii, kde sa zamestnali, začali podnikať a budovať svoju kariéru. Je škoda, že v ich prípade si štát nemôže uplatniť zvyklosti z profesionálneho športu. V ňom sa uplatňuje zásada, že ak profesionálny hráč prestúpi z jedného klubu do druhého, klub, ktorý ho vychoval a do jeho športovej kariéry investoval, si tieto investície zaráta do ,,ceny hráča“, ktorého predá či ,,uvoľní“ do iného klubu. V tejto súvislosti sa natíska otázka: prečo sa Európska únia nedokáže  transformovať na federálny alebo konfederatívny štát s harmonizovanými platmi, s jednotným daňovým a odvodovým systémom? Koľko rokov ešte potrvá, kým sa citeľne znížia regionálne rozdiely v životnej úrovni v rámci EÚ, aby sa migrácia jej občanov spomalila?

Slovensko sa k tzv. vyspelým členským štátom (k starej Európe) približuje už 30 rokov a stále vykazuje podpriemernú životnú úroveň EÚ. Ako je to možné po toľkých rokoch ekonomických reforiem, odporúčaní MMF, OECD, Svetovej banky či Európskej komisie? Štatistiky potvrdzujú, že Slovensko spoločne s Českom, Portugalskom, Slovinskom a Cyprom sa radí medzi stredne rozvinuté členské štáty EÚ (HDP na osobu viac ako 75 %). Ale pozor, už niekoľko rokov sa spomaľuje jeho celkové približovanie sa k priemeru EÚ. Čo sa stalo? Reálny HDP na obyvateľa na základe štandardov kúpnej sily sa už 5 rokov (od roku 2014) pohybuje na úrovni 77 % priemeru EÚ. A hrubý národný dôchodok na obyvateľa je od roku 2013 stabilný - na úrovni 76 % priemeru EÚ. V čom je problém, keď mzdy neustále rastú a makroekonomické ukazovatele sú pozitívne? Prečo klesá reálna kúpyschopnosť obyvateľstva pri proklamovanom raste miezd a súčasne rastú aj ceny potravín, iných tovarov a služieb?

Z krajín OECD vykazuje Slovensko štvrté najvýraznejšie regionálne rozdiely v tvorbe HDP na osobu medzi malými regiónmi. Bratislavský kraj dosahuje triapol krát vyššie HDP na osobu (184 % priemeru EÚ) ako východné Slovensko (53 %). Úroveň, ktorú vykazuje východné Slovensko, dosahovala Slovenská republika pred vstupom do EÚ v roku 2004! Po Grécku je Slovensko druhým štátom s najvyššou závislosťou od ekonomickej sily hlavného mesta. Ale len 12 % obyvateľstva štátu žije v jeho metropolitnej oblasti, ktorá vytvára až 28 % celoštátneho hrubého domáceho produktu. Západné Slovensko vykazuje najnižšiu nezamestnanosť mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov (9,8 %), na východnom Slovensku táto nezamestnanosť dosahuje až 30 percent.

V návrhu vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 sa uvádza, že v roku 2017 investoval štát na vzdelávanie 3,4 mld. eur, čo bolo takmer 10 % celkových verejných výdavkov (4 % HDP). V porovnaní s priemerom EÚ (5 % HDP) je to o jedno percento menej. Všimnite si – stále sa porovnáme iba s priemerom EÚ, nehovoríme o cieli dosiahnuť či prekročiť priemer EÚ. V tomto roku štát v rámci verejných výdavkoch investuje do vzdelávania 3,7 mld eur (najviac do sociálneho zabezpečenia - až 12,9 mld eur). Európska komisia kritizuje Slovensko za to, že investuje málo do vzdelávania. Už niekoľko rokov zaznamenáva zhoršujúci sa stav vedomostí v rámci medzinárodného testovania 15-ročných žiakov základných škôl (PISA). Priemerné výsledky slovenských žiakov (463 bodov) sú výrazne pod priemerom krajín OECD (492 bodov). Klesol podiel žiakov s vynikajúcimi výsledkami a podiel žiakov so slabými výsledkami je vysoký a stále narastá. Opäť slovenských žiakov porovnávame s priemerom, ale prečo ich nechceme motivovať k tomu, aby dosahovali nadpriemerné výsledky? Vraj to súvisí so sociálnou a ekonomickou situáciou žiakov a ich ,,preťaženosťou“. Ak sú žiaci naozaj preťažovaní ,,vedomosťami a požiadavkami na vedomosti“, prečo paradoxne dosahujú podpriemerné výsledky v testovaní? A ktoré základné školy ich preťažujú viac – chudobnejšie či bohatšie, verejné, súkromné alebo cirkevné?
Pozrime sa aj na stredné školstvo. Slovensko dlhodobo zaznamenáva vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej mládeže, ale až 75 % absolventov stredných škôl nenachádza uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali. A pritom na pracovnom trhu vzniká každý rok deficit viac ako 34 000 absolventov, ktorí chýbajú v ekonomike na reprodukciu pracovných síl v odborných pozíciách. Od roku 2024 to bude dokonca až 46 000, tvrdia prognostici. Kto ich nahradí?

Toto sú témy, ktorým sa má prioritne a dlhodobo venovať súčasná slovenská politická scéna. Koaličná aj opozičná. Zvyšovanie životnej úrovne a kvality života na Slovensku, posilňovanie právnej istoty a právneho štátu, hospodársky rozvoj regiónov a vidieka, obnova potravinovej sebestačnosti Slovenska, obsahová reforma základného a stredného školstva, verejnej správy, stabilizácia pracovného trhu a zvyšovanie zamestnanosti mladých ľudí, výstavba nájomných bytov pre mladé rodiny, znižovanie nákladov na bývanie (drahé hypotéky) sú určite dôležitejšie témy, ako sexuálna orientácia ľudí, rodová rovnosť, ,,inakosť a práva sexuálnych menšín“, delenie ľudí na slušných a neslušných, blúznenie o liberálnej demokracii, o progresívnych a neprogresívnych občanoch, kresťanoch a politikoch, o akomsi ,,vrátení Slovenska všetkým ľuďom“. Takéto témy a predstavy sú veľmi nebezpečné, pretože ohrozujú demokraciu, tradičné rodiny, tradičnú národnú kultúru, sociálny mier, tradičné ľudské práva a občianske slobody. Pripomínajú časy po druhej svetovej vojne, keď niekoľko nevzdelaných a zakomplexoaných chytrákov si chcelo cez komunistickú stranu vybudovať kariéru na budovaní tzv. ľudovo-demokatického režimu, neskôr na budovaní vlády ľudu, robotníkov a roľníkov, respektíve pracujúcej inteligencii.
Róbert Matejovič, šéfredaktor

Osobnosť
Nový kompas pre Slovensko

,,Prepracovaná verzia národného investičného plánu vznikne až po schválení dlhodobej vízie a stratégie rozvoja Slovenska v rámci Agendy 2030,” tvrdí Richard Raši, podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.

Galéria
Mal
á hydroelektráreň Ozalj ,,Munjara“

Fotoreport
Slunjčické vodopády

,,Plitvice v malom“ sú klenotom mlynárskej osady Rastoke.   

Názor
Je či nie je prezidentkou?

V Rakúsku sa prezidentské voľby museli opakovať, na Slovensku stále nepoznáme rozhodnutie ústavného súdu,“ komentuje sudca Štefan Harabin.

Zaujalo nás
Rozkvet tieňového bankovníctva

Jeho jadrom je financializácia. Americký bankový priemysel sa skoncentroval do piatich najvýznamnejších bánk.

Zahraničie
Riskantné rozmary Washingtonu

Trumpov útok na Huawei. Vymyslia čínski a ruskí programátori ,,nový Android“?

Report
Bajterek a jeho legendy

Populárnu dominantu Nursultanu navštívil aj slovenský kardinál Jozef Tomko. 

Reportáž
,,Babička Marakéša“

Starobylé marocké cisárske mesto Taroudant láka svojimi hradbami a trhmi.

Stredoveké spracovanie koží
V garbiarskej manufaktúre Taroudant Tanneries z 10. storočia sa dodnes vyrábajú populárne berberské kožené výrobky.  

Investstory
,,Mesto v meste

BTC City v Ľubľane je inšpirujúcim príkladom pre mnohé metropoly v strednej Európe. Jeho najnovším hitom je lahodné chuťové blues.   

Anketa
Ako hodnotíte pozíciu a pôsobenie Angely Merkelovej v európskej politike?

Sonda
Psychiatrické lieky ako drogy 

Naša pomýlená viera v psychológiu a v psychiatriu nás doviedla do stavu otroctva a závislosti od liečby ich ,,diagnóz“.

História
Viedla synov proti kráľovi

Nad kráľovnou Eleonórou Akvitánskou sa vznáša podozrenie, že nechala otráviť ,,Ružu sveta“, svoju sokyňu a milenku kráľa Henricha II. Plantageneta. 

Kultúra
Zbláznený do hudby

,,Každý si hľadá prácu len podľa zárobku a nie podľa toho, či má k nej vzťah a či mu dá čosi aj duševne,“ konštatuje Peter Hanzely, hudobný skladateľ, klavirista a harmonikár.

Pracovitá a vyzretá herečka
,,Veľmi si vážim, keď v dobe mamonu príde mladý herec do divadla, chce pracovať za smiešny divadelný plat a je aj dobre vychovaný,“ zamýšľa sa Eva Pavlíková.   

Knihy a recenzie
Malý Muž a Malý muž a malá slečna
Aforoaféry Milana Kendu

Umenie
Od pop artu do Valhally
Rado Van Ladomerský a jeho postmodernistické transormácie.

Šport
Medaily za testosteróny

Atletická federácia sa už desať rokov trápi s Juhoafričankou Caster Semenyaovou. 

Od ženskej atletiky k ragby
Zdenka Koubková sa v priebehu roka stala mužom Zdenkom Koubkom.  

Júl/August 2019Výzvy pre slovenské životné prostredie
Neobrúsený diamant
Starý mlyn v Blagaji
,,Otvorená kuchyňa“
Gurmánske destinácie na Krku
Kocúrkovo pokračuje
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Liberálne hrozby pre ústavu
Územie dialógu alebo konflliktu?
Propagátor Božej prírody
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál