Úvod    Archív čísiel    2020    Dimenzie č.4/2020

Dimenzie č.4/2020

Bielorusko chce Lukašenka, nie Západ
Horný Šariš v sieti MAKOS-u
Prameň rieky Krupa
Rytiersky Ozalj
Nacistov porazili najmä sovietski občania
Nový paneurópsky poriadok
Nové výzvy pre Rumunsko
Slovensko porušilo suverenitu Venezuely
Aké sú silné a slabé stránky premiéra Matoviča ?
Vyžeňme psychológov zo škôl

Editoriál
Bielorusko chce Lukašenka, nie Západ

Rusko, Čína, ale aj napríklad Turecko uznali legitímne výsledky bieloruských prezidentských volieb a zablahoželali Alexandrovi Lukašenkovi k víťazstvu. Ich legitimitu potvrdila aj monitorovacia skupina pozorovateľov zo Spoločenstva nezávislých štátov. Naopak,Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), Parlamentné zhromaždenie OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy svoje pozorovateľské misie nevyslali. Ani Európska únia. Vyhovorili sa na pandémiu koronavírusu C-19, respektíve na oneskorené pozvanie, ktoré ,,neumožnilo monitorovať proces registrácie kandidátov a vytváranie volebných komisií“. V tejto súvislosti je zaujímavé, že ani jeden zo štyroch opozičných zaregistrovaných kandidátov a tiež ani jeden z kandidátov, ktorí neboli zaregistrovaní (nesplnili podmienky, pre nedostatok platných podpisov, majetkové nezrovnalosti) alebo odstúpili z volieb, nevyzývali voličov na bojkot prezidentských volieb z dôvodu porušovania zákonov pri registrácii kandidátov a formovaní volebných komisií.

K bojkotu volieb nevyzývala ani Európska únia, ani žiadna jej členská krajina či Európsky parlament. Do 9. augusta 2020 nikto v Európe, v zámorí a vo zvyšku sveta nehovoril o tom, či uzná alebo neuzná výsledky prezidentských volieb a víťazstvo Alexandra Lukašenka. A pritom volebné komisie boli sformované ešte 24. júna 2020. Zaregistrovaných bolo 70 200 členov. Najviac z nich nominovali spoločenské organizácie (33 734 členov) a pracovné kolektívy (6 722). Zaregistrovaných bolo aj 25 355 členov na základe predloženej individuálnej žiadosti. Jedenásť politických strán nominovalo 4 389 členov. Medzi nimi bolo aj 212 členov Zjednotenej občianskej strany, ktorá podporovala opozičnú kandidátku pani Hannu Kanapackú, bývalú poslankyňu bieloruského parlamentu. Ani ona nevyzývala na bojkot.

Podobne ticho bola aj ,,jednoduchá a obyčajná Bieloruska“ pani Sviatlana Cichanovská, ktorej kandidatúru ústredná volebná komisia zaregistrovala 20. mája 2020 (Lukašenkovu 15.5.2020). Takisto aj kandidatúru Hanny Kanapackej, Serheja Čeračena, predsedu Bieloruskej sociálnodemokratickej strany, a aktivistu Andreja Dzmitryjeva z občianskeho združenia Hovor pravdu! O tom, že by tieto voľby mali byť zmanipulované, nedemokratické a nečestné takisto nikto nehovoril nahlas. Až koncom júla 2020 túto tému schizofrenicky otvorila dovtedy neznáma Sviatlana Cichanovská, filologička a učiteľka anglického jazyka. Nahrala dve svoje televízne vystúpenia. Prekvapujúco v ruskom a nie v bieloruskom jazyku. Najprv tvrdila, že kandiduje preto, lebo uväznili jej manžela Serheja Cichanovského, opozičného blogera a youtubera. Nehovorila pravdu. Akosi zabudla povedať, že 29. mája 2020, deviaty deň po zaregistrovaní jej kandidatúry, bola v Grodnom spolu s manželom. V tomto meste, v ktorom žije početná poľská menšina, zorganizovali opozičný predvolebný míting. Skončil sa bitkou s policajtami a následným uväznením jej manžela a ďalších deviatich aktivistov z jej volebného štábu za napadnutie policajtov. Takto to uvádza príslušná policajná správa.

,,Moc musí pochopiť, že nás je väčšina. Čím vyššia bude volebná účasť, tým ťažšie bude ukradnúť náš hlas. Čím vyššia bude volebná účasť, tým viac bude viditeľná falzifikácia výsledkov,“ upozorňovala vo svojom televíznom vystúpení pani Cichanovská. Vzápätí ale dodala, že voľby ,,nebudú slobodné a čestné“. Odkiaľ to vedela, prečo to povedala bez toho, aby verejnosti predložila dôkazy a argumenty? A po druhé, prečo z volieb neodstúpila, ale radšej vyzývala voličov, aby za ňu hlasovali, aby sa stali nezávislými pozorovateľmi volieb, aby nosili na zápästiach rúk biele stušky (,,Rozdávajte ich, aby bolo vidieť, koľko nás je.“), aby sa zaregistrovali na internetovom portáli (Platforma hlas) a takto bránili svoj volebný hlas? ,,Takto môžeme zrátať skutočné výsledky hlasovania,“ tvrdila. A jej jediným a hlavným volebným programom bola fráza o zmene systému (,,Aby moc nebola v rukách jedného človeka.“) a zorganizovanie slobodných a čestných volieb, keď ju národ zvolí za prezidentku Bieloruska.

Keď ústredná volebná komisia oznámila výsledky volieb, odmietla ich uznať. Vyhlásila sa za víťazku volieb a ušla do Litvy, kde sa neskôr menovala za líderku bieloruského národa. Založila tzv. Národnú koordinačnú radu, ktorá má 70 členov a ktorá úzko spolupracuje s tzv. Radou Bieloruskej národnej republiky. Ako výkonný orgán ju v Minsku v decembri 1917 založil Prvý všebieloruský kongres bieloruských národných organizácií, regionálnych samospráv a bieloruských židovských politických strán. Po podpísaní Brest-litovského mieru v marci 1918 medzi Nemeckom, ktoré okupovalo územie Bieloruska, a boľševickým sovietskym Ruskom, táto rada vyhlásila nezávislosť Bieloruskej národnej republiky, ktorú však Nemecko neuznalo. Existovala do januára 1919, uznalo ju aj Československo. Po vytvorení Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky členvia rady odišli do exilu, kde sa doteraz prezentujú ako ,,exilová vláda slobodného a demokratického Bieloruska“. Jedným z jej symbolov je bielo-červeno-biela trikolóra, ktorú používajú na zhromaždeniach a povolebných demonštráciách Lukašenkovi odporcovia a stúpenci opozičných zoskupení.

Táto pôvodná trikolóra (vlajka) sa používala aj počas nemeckej okupácie Bieloruska v druhej svetovej vojne a po vyhlásení štátnej nezávislosti v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Používala sa do roku 1995, keď ju po referende nahradila modifikovaná vlajka bývalej Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky. V týchto dňoch sa stala symbolom Lukašenkových stúpencov,  manifestácií a pochodov za mier, jednotné, stabilné a bezpečné Bielorusko.

Aj keď Sviatlana Cichanovská a opozícia nevedia predložiť žiadne verifikované dôkazy o zmanipulovaných voľbách a jej údajnom víťazstve, prezident Lukašenko a celé Bielorusko zatiaľ čelí pokusom o štátny prevrat, vyvolanie násilných občianskych nepokojov a silnému zasahovaniu zo zahraničia, najmä z Litvy, Poľska, Česka, USA, Nemecka aj z Francúzska. Zaujímavé pritom je, že nikto doteraz nespochybnil vysokú volebnú účasť (84 %), tá je v poriadku a je uznaná, ale spochybňuje sa a protestuje proti víťazstvu Aleksandra Lukašenka (80 %) a porážke pani Cichanovskej (10 %).

Ak však budeme rozmýšľať logicky, keby Bielorusi naozaj nechceli voliť pána Lukašenka, tak by ho predsa nevolili a podporili by iných kandidátov, ktorí v týchto voľbách získali iba 15 percent. V takomto prípade by to bol jednoznačný plebiscit o Lukašenkovi aj o tom, že už má definitívne opustiť politickú scénu. Namiesto toho sme však mohli sledovať priebeh ,,pokojných masových demonštrácií“, ktoré v skutočnosti končili útokmi na policajné zložky (OMON). Keď nepomohli petardy, delobuchy a fyzické útoky radikálnych ,,demonštrantov“, nasledovali automobilové nájazdy na policajtov. O týchto útokoch a o desiatkach zranených policajtov sa na Západe, na Slovensku, v EÚ nehovorí a nepíše. Poukazuje sa iba na ,,brutálny zásah a represálie“ voči demonštrantom. Zamlčuje sa aj fakt, že Bielorusi odmietli výzvy na generálny štrajk, odmietli rôzne dezinformácie na sociálnych sieťach a utopický opozičný program Národnej koordinačnej rady, ktorý by zavliekol štát do chaosu, hospodárskej a sociálnej krízy.

Skúsenosti s Ukrajinou a jej ,,majdanom za EÚ a proti Rusku“, sú viac než varovné. Opozícia požaduje odstúpenie Lukašenka a navrhuje, aby Bielorusko vystúpilo zo všetkých integračných procesov, v ktorých je Ruská federácia. A to ihneď a najmä z colnej únie. Navrhuje tiež, aby sa v Bielorusku zakázalo vysielanie ruských televíznych spoločností, aby jediným úradným a štátnym jazykom bol bieloruský jazyk a aby sa Bielorusko usilovalo o členstvo v NATO a v EÚ.    

Týmto programom Cichanovskej opozičná rada ignoruje niekoľko národných a štátnych záujmov Bieloruskej republiky. Už viac než 20 rokov je členom konfederatívneho štátu - Zväzu Ruska a Bieloruska s organizovaným jednotným politickým, ekonomickým, vojenským, colným, menovým, súdnym, humanitárnym a kultúrnym priestranstvom. Je členom Euroázijskej hospodárskej únie a Spoločenstva nezávislých štátov. Pre mnohé štátne i súkromné podniky, firmy aj farmy je ruský  trh viac než strategický.

Po ďalšie, Bielorusko sa nachádza na geopolitickom bojisku medzi tandemom USA-EÚ proti Rusku a Číne. Manifestujúci Bielorusi, majitelia aj zamestnanci podnikov dali zatiaľ jednoznačne najavo, že nechcú a nepodporia ukrajinský scenár štátneho prevratu a chaosu, nepožadujú nové prezidentské voľby, nepodporujú ani protiústavné a protizákonné vytváranie mocenských paralelných štruktúr zo strany Cichanovskej opozičnej rady a jej zahraničných tútorov, ani tlak na poslancov parlamentu a integráciu štátu do EÚ a NATO. Z tohto pohľadu sú preto sankcie EÚ (Litva bola prvá, ktorá uvalila sankcie) viac-menej smiešne a teatrálne. Zbytočne poškodzujú a negujú susedskú politiku  EÚ v rámci jej preferovaného projektu Východné partnerstvo a ešte viac prehĺbia nedôveru Bielorusov voči EÚ a Západu. My, na Slovensku aj v EÚ, si musíme uvedomiť, že Bielorusko nepotrebuje Európsku úniu. Nemá s ňou podpísanú asociačnú dohodu. Naopak, už niekoľko rokov rozvíja dva veľké projekty, ktoré nás môžu inšpirovať a motivovať. Prvým z nich je projekt rozvoja bielorusko-čínskeho priemyselného parku Veľký kameň neďaleko Minska a investície do hypermodernej výroby aminokyselín. Ide pravdepodobne o najväčšiu čínsku investíciu v Európe v rámci Hodvábnej cesty. Druhým projektom je analógia amerického Silicon Valley – Bieloruský park vysokých technológií, ktorý bol založený v roku 2005 na základe Výnosu prezidenta Bieloruska (Lukašenka). V súčasnosti v ňom pôsobí 886 spoločností zo 67 štátov (18 svetových), ktoré vyvíjajú softvérové ​​produkty a poskytujú IT služby klientom, ktorí zamestnávajú 63 000 ľudí. Do zahraničia sa z parku exportuje až 91% výrobkov. Najviac do západnej Európy (49%), USA (43%), Ruska a Spoločenstva nezávislých štátov (5,3%). Tento export dosiahol v roku 2019 hodnotu viac než 2 miliardy dolárov. A do štátneho rozpočtu priniesol viac daní ako sektory, ktoré vedú ministerstvá priemyslu a poľnohospodárstva. Slovensku, ktoré podporilo uvalenie sankcií bez rozpravy v parlamente, môže poslúžiť aj iný príklad. Za prvý polrok tohto roka bolo v Bielorusku postavených 20 000 bytov. Koľko sa ich v tomto roku postaví na Slovensku, pán Boris Kollár, predseda slovenského parlamentu? Tiež 20 000, ale v priebehu necelých štyroch rokov?   
Mgr. Róbert Matejovič, šédredaktor

Osobnosť
Horný Šariš v sieti MAKOS-u

,,Uprednostňujeme domácich potravinárskych výrobcov,“ hovorí Stanislav Jančošek, predseda predstavenstva spoločnosti MAKOS, a.s.

Galéria
Prameň rieky Krupa

Je ozdobou krasovej planiny neďaleko dediny Semič v populárnom regióne Biela krajina v Slovinsku.  

Fotoreport
Rytiersky Ozalj

Jeho renesančný zámok vlastní Spoločnosť bratov chorvátskeho draka. Pripomína kultúrne a historické dedičstvo Frankopanov a Zrínskych. 

Zaujalo nás
Nacistov porazili najmä sovietski občania

,,Hitler si uvedomoval, že Sovietsky zväz vje tou hlavnou silou, ktorá mu čelí v Európe. Na rozbití Československa sa podieľalo aj Poľsko” píše vo svojom článku ruský president Vladimír Putin.

Interview
Nový paneurópsky poriadok

,,Potrebujeme silný štát a dosiahnuť rovnováhu štátnej moci a trhových síl,“ tvrdí Zeno Leoni, britský expert na krízu expert liberálneho medzinárodného poriadku.

Zahraničie
Nové výzvy pre Rumunsko

Aj keď je schopné zabezpečiť potraviny pre 90 miliónov ľudí, naďalej dováža omnoho viac potravín ako vyrába.

Názor
Slovensko porušilo suverenitu Venezuely

,,Premiér Matovič cez ministra Korčoka cielene likviduje slovenskú štátnosť a v rozpore so zásadmi medzinárodného práva uznalo Juana Guaidóa za dočasného prezidenta,“ komentujete Štefan Harabin. 

Anketa
Aké sú silné a slabé stránky premiéra Matoviča a jeho koaličnej vlády?

Sonda 
Vyžeňme psychológov zo škôl

Skríning na „duševné choroby“ má nacistické korene. Je paralelou procesu, ktorý sa používal v nacistickom Nemecku na „vyplenenie podradných spoločenských elementov“.

Svedectvo
Spoveď spoza mreží (6. časť )

,,Život“ s pervitínom. Z príbehu mladej právničky.

Šoubiznis
Herecký chameleón

Christian Bale sa vžíva do svojich postáv tak verne, že divák často pochybuje o tom, či to naozaj len hrá.

História
Osudy vodcov amerických černochov

Umierneného kazateľa Martina Luthera Kinga zabila jedna guľka, moslimský radikálny Malcolm X čelil brokovnici, pištoliam a 16 strelám.

Kultúra
Huslistka svetového mena

„Hudbu človek netvorí, hudbu človek žije,“ vyznáva sa Jela Špitková, husľová sólistka a pedagogička.

Knihy a recenzie
Slnečný štát

Utopistické dielo Tommasa Campanellu je založené na dialógu medzi veľmajstrom rádu hospitalistov a janovským admirálom.

Umenie
Rezbárske zmyselné esencie Arpáda Pála.

Šport
Osudová trojka pre Hossu

K Stanovi Mikitovi, Petrovi Šťastnému a Georgeovi Grossovi pribudol do Siene slávy NHL ako štvrtý Slovák.

 

 


 



 

 

 



 

Dimenzie č. 5/2020 Pokrytectvo Merkelovej voči Rusku
Brusel ženie EÚ do priepasti
Beckovský hrad
Maďarsko pred bránami víťazstva?
Krása a hodnota tradičného odevu
Rusofóbiu nepociťuje
Ako komentujete zasahovanie EÚ a Slovenska do vnútorných záležitostí Bieloruska?
,,Terapeutické vzdelávanie detí“
Život s ružovými okuliarmi
Príťažli...Čítať viac