Moderný kraj podľa ľudí

Od mája 2026 je splnomocnencom vlády SR pre odstraňovanie regionálnych rozdielov a implementáciu Plánu obnovy a odolnosti SR so zameraním na východné Slovensko. V tejto funkcii, ktorú vykonáva bez nároku na odmenu, sa venuje najmä rozvoju infraštruktúry – odkanalizovaniu obcí, dobudovaniu ciest, podpore strategických investícií, cezhraničnej spolupráci a posilňovaniu kľúčových oblastí, akými sú školstvo, zdravotníctvo, doprava, energetika a regionálny rozvoj. V tohtoročných regionálnych voľbách kandiduje za stranu HLAS-SD na post predsedu Košického samosprávneho kraja. Získal podporu strany SMER-SD, hnutia Republika, SNS, Práva na pravdu, Bratia Slovenska a Strany vidieka. Vo svojom programe ,,Kraj podľa ľudí“  kladie dôraz na návrat k službe ľuďom a novú filozofiu riadenia kraja. Jeho ambíciou je zmeniť stagnujúci kraj na moderný stredoeurópsky región s výrazným presahom na štáty Vyšehradskej skupiny.  

Pán poslanec, v predvolebnej kampani často zdôrazňujete, že ako poslanec parlamentu a člen vládnucej strany HLAS-SD máte reálny dosah na riešenia. Aké sú vaše prvé výsledky vo funkcii splnomocnenca?
Koncom augusta uplynulo prvých 100 dní od môjho menovania do funkcie. Je to čas, ktorý sa v každom úrade venuje najmä hĺbkovým analýzam a príprave ďalšieho postupu. Inak to nebolo ani v mojom prípade. Mojou hlavnou úlohou je dbať na správne využitie Plánu obnovy, rozvoj východného Slovenska v konkrétnych oblastiach a systematické odstraňovanie regionálnych rozdielov.
Jednotlivé okresy na východe majú odlišnú úroveň rozvoja a špecifické potreby. Na začiatku si preto musíme presne zadefinovať štartovaciu čiaru pre každý z nich, aby sme sa od nej dokázali ako celok odraziť vpred. Zisťujeme, v akom rozsahu sa doteraz do okresov v kraji investovalo, aký veľký je investičný dlh a v ktorých sektoroch najviac chýbajú financie. Tieto analýzy už finišujú a práve od nich sa odvinie môj ďalší postup.
Už dnes ma však tešia prvé reálne výsledky, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť. Z Plánu obnovy sme pomohli napríklad nemocnici v Spišskej Novej Vsi (67 miliónov eur) či rekonštrukcii nemocnice v Kráľovskom Chlmci (približne 5 miliónov eur). Zabezpečili sme nový röntgen pre polikliniku v Sečovciach, lineárny urýchľovač pre onkologickú liečbu v michalovskej nemocnici či zriadenie nových oddelení v nemocnici v Trebišove.
S ministerstvom zdravotníctva sme otvorili aj tému ,,nonstop“ pohotovostnej lekárne, ktorá v celom Košickom kraji akútne chýba. Po mojom tlaku vláda z národných projektov vyčlenila 5 miliónov eur na obnovu bývalých Sobraneckých kúpešov a viac než 2 milióny eur na podporu turizmu, budovanie cyklotrás a opravy ciest medzi obcami v tokajskej vinohradníckej oblasti. Intenzívne pracujeme aj na financovaní dôležitého cestného prepojenia medzi Košicami a Vyšným Nemeckým – vybudovanie diaľnice na Zemplíne až po štátnu hranicu s Ukrajinou je pre náš rozvoj absolútnou prioritou.
Popritom denne vykonávam prácu, ktorú na prvý pohľad nie je vidieť, no prináša zásadné výsledky: pomáham starostom a primátorom riešiť problémy tam, kde im súčasné vedenie KSK hádže polená pod nohy. Veľa dôležitých projektov na východe sa nedeje len tak samých od seba. Nevidím však dôvod hovoriť o každom kroku v médiách, pre mňa sú prvoradé výsledky, ktoré ľudia pocítia vo svojom každodennom živote.

Ostro kritizujete súčasné vedenie Košického samosprávneho kraja (KSK) pod vedením Rastislava Trnku za „marketing a plytvanie peniazmi“. Aký marketing a aké plytvanie máte na mysli? Ktoré konkrétne tri investičné projekty súčasného kraja považujete za najväčšie prešľapy a ako by ste tie isté peniaze využili vy?
Pozrite sa, len na samotný chod úradu KSK pôjde v roku 2027 viac než 26 miliónov eur, pričom na marketing a propagáciu sa vynakladajú milióny. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) jasne konštatoval, že z veľkého eurofondového balíka bolo pre náš kraj zazmluvnených málo percent a realizovaným projektom chýbal strategický charakter. Keď si navyše porovnáte, koľko financií si kraj v rozpočtoch na investície reálne schválil a koľko skutočne preinvestoval, dostanete sa len zhruba na tretinu. Je hanba, že kraj si drží 70 % rozpočtu pre seba a nevyužíva ich efektívne, kým obciam a okresom,  ktoré ich vedia reálne vyčerpať, necháva len 30 %. Tento pomer musíme otočiť: 70 % zdrojov patrí priamo do regiónov a 30 % na chod kraju bohato stačí. Ápropós, KSK sa nachádza až na 6. mieste v čerpaní eurofondov v prepočte na jedného obyvateľa, čo predstavuje niečo cez 23 eur. Pre porovnanie, Banskobystrický kraj, ktorý je na čele rebríčka, čerpá až 143 eur na obyvateľa. Netreba uvádzať viac dôkazov o stagnácii a premrhaných príležitostiach, ktoré sa už, žiaľ, nebudú opakovať.
Prešľapov súčasného vedenia je však oveľa viac. Spomeňme si napríklad na kedysi unikátne sobranecké a turzovské kúpele, ktoré kraj pompézne kúpil a následne ich nechal schátrať. Nie je preto ťažké vybrať si tri zásadné veci, ktoré budem robiť inak. Po prvé, okázalé slávnosti a propagáciu za milióny eur vymením za zvýšenie platov pre opatrovateľky v domovoch sociálnych služieb, ktorých máme akútny nedostatok, pretože odchádzajú od rodín za prácou do Rakúska. Po druhé, úver vo výške 65 miliónov eur, schválený vo volebnom roku na plošnú opravu ciest,  čo podľa mnohých starostov znamenalo len povestné tri centimetre asfaltu, vymením za zavedenie inteligentného monitoringu stavu ciest s cielenou a komplexnou obnovou. Priebežné látanie a provizórne zásahy takzvaných mostných čiat totiž nie sú systémovým riešením. Pre lepšiu informovanosť dodávam: za 9 rokov výkonu funkcie pána Trnku sa technický stav mostov v kraji zhoršil o alarmujúcich 500 percent. Toto sú oficiálne závery NKÚ, nie moje domnienky. Celý problém nie je o tom, že by bolo peňazí málo. Je to o odbornom prístupe a o jasných prioritách pre ľudí. Mojou filozofiou je, že kraj nepatrí jednému človeku, ale občanom, ktorí v ňom žijú. Úrad kraja tu má byť na to, aby plnil ich potreby, nie tie svoje.

Súčasťou kritiky je aj dlhoročná téma o akvaparku v Čižaticiach. Ukázalo sa, že na to, aby mohlo geotermálne stredisko fungovať v súlade s ekologickými normami, kraj musí vybudovať druhý, tzv. reinjektážny vrt. Ten má slúžiť na to, aby sa ochladená mineralizovaná voda vracala bezpečne späť do podložia a nevypúšťala voľne do prírody. Náklady na tento druhý vrt sa odhadujú na viac než 4 milióny eur. Prečo tento projekt podľa vás zlyháva a stagnuje pod súčasným vedením župy?
Energetike a ochrane životného prostredia sa venujem od čias svojho štúdia a sprevádza ma celým profesijným životom. Geotermálna voda v Košickej kotline je vysoko mineralizovaná. Druhý, takzvaný reinjekčný vrt, preto nie je žiadnou nečakanou komplikáciou, na ktorú sa prišlo až dodatočne. Je to základná fyzikálna a najmä chemická podmienka samotnej existencie projektu. Mineralizovanú vodu jednoducho nemožno voľne vypúšťať do prírody. Ak sa projekt pripravuje dlhé roky a kľúčová technická podmienka sa „objaví“ až v rámci povoľovacieho procesu, jednoznačne zlyhala manažérska príprava. Celý zámer stagnuje, pretože vedenie kraja najprv naplánovalo megalomanskú atrakciu a ignorovalo reálne prírodné pomery. Správne poradie malo byť presne opačné. Z geotermálneho vrtu v Čižaticiach by som nerobil len drahú a nepremyslenú atrakciu, ale skutočný energetický projekt s primárnym využitím tepla v priemysle a domácnostiach. Až druhotným efektom by bol rozvoj turizmu a ďalších odvetví. Hovorím o modernom akvaparku, celoročnom pestovaní plodín v skleníkoch, podpore poľnohospodárstva či chove rýb v rybníkoch. Zámerne tieto synergie menujem postupne, pretože práve takýto model je ekonomicky hospodárny a udržateľný. Ide o overené príklady zo sveta a jasné naplnenie podstaty toho, čo nám naša príroda ponúka. Dnes je to, žiaľ, zo strany župy opäť len na úrovni lacného marketingu v štýle „chlieb a hry“.

Krajská spoločnosť GeoSurvey, ktorá má projekt na starosti, sa usiluje nájsť strategického súkromného investora, ktorý by investoval do výstavby aquaparku. Financovanie iba z rozpočtu kraja je nereálne. Úrad pre verejné obstarávanie už zverejnil zákazky na vypracovanie konceptu a štúdie uskutočniteľnosti pre investičný zámer pre Aquapark pri Geotermálnom stredisku Čižatice. Ak sa stanete županom, stopnete tento projekt ako neefektívny? Alebo budete v ňom pokračovať?
Určite ho nestopnem. Zastavím však riziko pre kraj a využijem jeho potenciál. Obyvateľov kraja stál už tento projekt mnoho peňazí. Termálna voda v Čižaticiach má veľkú energetickú hodnotu, ale kraj nesmie z vlastného rozpočtu financovať akvapark. Jednak na to nemá a nie je to jeho úloha. Ak sa nájde súkromný investor, ktorý bude investovať a rešpektovať možné riziko, nech postaví akvapark. Kraj pomôže s územím, povoľovaním a infraštruktúrou. Peniaze kraja patria do tých oblastí, do ktorých súkromník nikdy nebude investovať – do ciest, škôl a sociálnych služieb. A energia z vrtu sa má využívať bez ohľadu na to, či akvapark niekedy bude.

Mesto Košice aktuálne rozbieha vlastný projekt mestského aquaparku v spolupráci s mestskou plavárňou a Beach Clubom. Má vôbec zmysel, aby kraj budoval ďalší obrovský aquapark len 20 kilometrov od Košíc v Čižaticiach? Alebo by sa mala termálna voda využiť výhradne na výrobu elektriny a tepla?
Mesto aktuálne len prepája plaváreň a vonkajšie kúpalisko, no nič zásadné a nové tento projekt v skutočnosti nerieši. Zdravý rozum hovorí, že dva veľké akvaparky, ktoré by boli financované z verejných zdrojov, nedávajú ekonomický zmysel. Táto duplicita je len smutnou daňou za to, že mesto a kraj pod súčasným vedením nedokážu nájsť spoločnú reč a spolupracovať. Ako župan sa budem jednoznačne usilovať o to, aby sme túto tému s mestom Košice rozumne vyriešili, a som pripravený mu podať pomocnú ruku. Košičanom výborne poslúži zrekonštruovaná infraštruktúra plavárne priamo v centre mesta, kým náročnejším návštevníkom ponúkneme moderné termálne stredisko v Čižaticiach, kde je dostatok priestoru pre nové služby a rozvoj cestovného ruchu.

Vo svojom volebnom programe hovoríte o potrebe novej filozofie riadenia kraja a tvrdíte, že momentálne ekonomicky aj spoločensky stagnuje. Aké konkrétne tri manažérske rozhodnutia by ste urobili počas prvých 100 dní v úrade, aby ste tento trend zvrátili a vyslali signál, že kraj sa mení na modernú inštitúciu?
V tomto mám úplne jasno. Po prvé, osobne navštívim každé ministerstvo v Bratislave, okresné mestá, krajské mesto i regionálne úrady a obnovím spoluprácu všade tam, kde doposiaľ zlyhávala. Súčasný župan počas deviatich rokov vo funkcii, keď sa na Slovensku vystriedalo viacero vlád, nebol reálne lobovať za východné Slovensko na žiadnom ministerstve v hlavnom meste. Župan má byť predovšetkým manažér, ktorý spája a prináša výsledky, nie animátor voľného času na festivaloch, ako to vidíme dnes.
Po druhé, posuniem úrad KSK bližšie k ľuďom a k obciam. Zriadim transparentný kontaktný systém na evidenciu a napĺňanie reálnych potrieb obcí i obyvateľov kraja a založím Fond pripravenej obce. Takmer každá obec dnes nedokáže z vlastného rozpočtu zafinancovať ani projektovú dokumentáciu a stavebné povolenia potrebné na čerpanie eurofondov. Toto sú skutočné systémové opatrenia. Ich cieľom nebude míňanie peňazí na jednorazovú zábavu, ale to, aby po našej práci v regióne zostali trvalé hodnoty.
A po tretie, okamžite zanalyzujem hospodárenie i investičné rozpočty kraja a zastavím všetky neefektívne plány. Presne takto získa kraj zdroje na ďalšie nevyhnutné kroky. Musíme zásadne otočiť pomer kapitálových výdavkov na 70 : 30 v prospech regiónov na úkor úradu kraja.

Domáci podnikatelia a zamestnávatelia v kraji si často sťažujú, že komunikácia so župou je pomalá, byrokratická a nepredvídateľná. Ako chcete zmeniť fungovanie Úradu KSK, aby bol pre investorov a podnikateľov skutočným partnerom a nie brzdou? Plánujete vytvoriť napríklad špeciálny útvar pre klientsky servis pre investorov?
Táto téma je jedným z podstatných bodov môjho volebného programu a už má aj svoj jasný názov – BUSINEAST. Pôjde o novú krajskú inštitúciu, ktorej hlavnou úlohou bude rozvíjať podnikanie v regióne a masívne podporovať prílev investícií. Bude úzko spolupracovať s agentúrou SARIO, príslušnými ministerstvami, startupmi, univerzitami a ďalšími kľúčovými subjektmi. Roky som pracoval v súkromnom sektore a viem, že ak interné procesy nefungujú, úrad investora nepresvedčí ani tou najkrajšou brožúrou.
Viem, že v Košickom kraji máme mnoho silných lokálnych firiem, ktoré by chceli pomôcť rozvoju nášho kraja, no doteraz im nikto nedal reálnu príležitosť. Chcem nadviazať spoluprácu spôsobom, ktorý podporí domáce podniky a vytvorí nové pracovné miesta. Zároveň tým uspokojíme akútne potreby ľudí v kraji, napríklad v oblasti dostupnosti potravín či energetickej efektívnosti.
Plánujem zaviesť Kartu výhod kraja, ktorá podporí menších regionálnych podnikateľov a obyvateľom prinesie zaujímavé zľavy. Zavedieme aj ďalšie nástroje na systematickú podporu domácich výrobcov – od poctivých produktov zo salašov a viníc až po domácu zeleninu od našich lokálnych pestovateľov a chovateľov.

Vo vašom pilieri Stop mrhaniu/Viac peňazí regiónu otvorene kritizujete súčasnú finančnú politiku kraja. Jeho rozpočet na rok 2026 je síce schválený ako vyrovnaný v hodnote 575,3 mil. eur, ale kraj sa neustále zadlžuje. Celkový dlh sa šplhá k 124 mil. eur. Kraj si musel vziať nové úvery v objeme 73,5 milióna eur. Ak sa stanete županom, budete vedieť zastaviť úverové zaťaženie kraja?
Povedzme si otvorene: nie každý úver je zlý. Zlý je ten úver, ktorý musíte brať len preto, že neviete efektívne hospodáriť. Dobrý úver ide do investície, ktorá sa vráti alebo pritiahne na východ nové peniaze. Ako župan podporím nové úvery len vtedy, ak budú mať jasný účel a ekonomickú logiku. Odmietam kryť prešľapy a zlé hospodárenie súčasného vedenia. Úrad musí začať šetriť najprv sám na sebe, až potom na ľuďoch! Dlhy sa totiž nesplácajú rečami o svetlej budúcnosti. Sú to peniaze ľudí a vyžadujú si rozum a disciplínu.
Disciplína je pre mňa základom riadenia. Manažér musí byť vzorom. Keď som sa rozhodoval, či idem do boja o kreslo košického župana, dal som si osobný záväzok – schudnúť. Podarilo sa. Schudol som 16 kilogramov a som menší o dve konfekčné veľkosti. Pravidelný tréning a prekonávanie seba samého ma naučili pevnej sebadisciplíne. Verím totiž jednej dôležitej veci: kto si neporadí so sebou samým, nemôže úspešne viesť náš kraj a pomáhať ľuďom. Poďme priniesť na župu disciplínu a výsledky!

Detailný pohľad na štruktúru príjmov a výdavkov kraja s rekordným rozpočtom ukazuje, že kraj sa nachádza pod obrovským finančným tlakom. Súhlasíte s názorom, že stúpajúcu zadlženosť zapríčinili vládne konsolidačné opatrenia, inflácia a dofinancovanie rastúcich miezd v školstve a v sociálnych službách? 
Najjednoduchšie je povedať, že za každý problém môže niekto iný – najčastejšie vláda, ako to opakovane tvrdí pán Trnka. Realita je však taká, že mzdy v školstve a v sociálnych službách rastú priamo zo zákona. Inflácia sa momentálne stabilizovala na úrovni dvoch percent, zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch dosahovala takmer 30 percent. Kraje sa líšia predovšetkým v tom, ako sa k tejto realite postavia. Všetko to stojí a padá na disciplíne župana ako manažéra. Keď rastú povinné výdavky, zodpovedný hospodár okamžite zmrazí milióny eur určené na reklamu, marketing, vlastnú reprezentáciu či služobné cesty do USA a Bruselu prvou triedou, respektíve skreše náklady na aparát úradu. Ak výdavky na samotný úrad rastú rýchlejšie než financie na sociálne služby, školstvo a rozvoj regiónov, nie je to dôsledok vládnej konsolidácie. Toto sú vedomé priority súčasného vedenia. Ja tieto priority nastavím presne opačne.

Zdroj: Dimenzie č.3/2026