Je jednou z najväčších nejadrových ponoriek a atrakciou hamburského prístavu vo štvrti St. Pauli. Turistov z celého sveta fascinuje svojou viac než 90-metrovou dĺžkou a takmer 15-metrovou výškou. Zaujímajú sa o jeho pôvodný interiér i históriu tajných misií. Pôsobila v nepriateľskom svete, kde nie je nič vidieť a počuť je všetko, kde smrť nie je nikdy ďaleko. Dnes je z tohto oceľového kolosu U-bootmuseum Hamburg.
Jozef Veselý
Foto: autor
Legendárna lovecká a špionážna zbraň s 84-člennou posádkou slúžila 26 rokov sovietskemu a ruskému námorníctvu. Ponárala sa až do hĺbky až 400 metrov v Atlantiku pri pobreží USA, v Severnom ľadovom oceáne, Stredozemnom mori, Baltskom a Severnom mori. Jej námorníci pracovali v nevľúdnom a stresujúcom prostredí na mnohotýždňových misiách. A ako sa tam ocitla? Na začiatku bol nápad a dobré styky Christiana Angermanna, prevádzkovateľa múzea, s ruskou stranou. Ale realizácia jeho myšlienky bola dlhá a zložitá.
Všetko sa začalo v roku 2000, keď sa Christianovi Angermannovi podarilo kontaktovať ruskú stranu s pomocou svojho priateľa. Rusi pristupovali k myšlienke priateľsky, ale odmerane. Nakoniec dvojica navštívila ponorkovú základňu Poljarny v Murmansku. Tu, po dlhých no úspešných rokovaniach, bola podpísaná zmluva na prevod ponorky triedy Tango, typ U-434. Jeho novému majiteľovi išlo aj o to, aby bola zachovaná vo svojej autentickosti. Na začiatku rokovaní bola ešte stále v službe! No po podpise zmluvy bola do dvoch dní vyradená z prevádzky. Bola demilitarizovaná, čo zahŕňalo demontáž zbraňových systémov, odstránenie batérií a znečisťujúcich látok. Motory a kompletná technológia na palube boli plne zachované, čo znamená, že U-434 je teoreticky stále funkčná. Už nič nebránilo tomu, aby bola uvoľnená pre múzejné účely. Len tá vzdialenosť do Hamburgu…
Posledná misia
Čistý vzduch, chladná voda, svieže zelené stromy, útesy vysoké viac ako 300 metrov – zátoka Kola neďaleko Murmanska. Tu bol U-434 pripravený na svoju poslednú veľkú cestu cez Barentsovo more a Severné more do Hamburgu. V auguste 2002 prišiel ten správny čas. Fínsky hlbokomorský remorkér pomaly ťahal ponorku na otvorené more. Netrvalo však dlho a konvoj zastavila ruská tajná služba. Loď prehľadávali päť dní, kým mohla ďalej pokračovať na svojej ceste. Práve pre toto oneskorenie sa loď neobjavila v predpokladanom čase na radare nórskej pobrežnej stráže. Pán Angermann musel opäť uplatniť svoje diplomatické schopnosti a vďaka nim preprava ponorky mohla pokračovať. Po 3 700 náročných kilometroch a 14-tich dňoch plavby zakotvila v doku Blohm+Voss 10 v Hamburgu.
Prestavba a otvorenie múzea
Jej prestavba na múzeum bola dokončená po 6 000 hodinách práce. Túto fázu aktívne sprevádzal bývalý kapitán U-434 Anatolij Germatenko. Osadenstvo múzea bolo postupne zasväcované do tajomstiev ruskej ponorkovej flotily. V novembri 2002 bolo hamburské múzeum ponoriek otvorené pre návštevníkov. Predtým ešte kňaz pokrstil ponorku menom „Buki“. Neskôr, pre výstavbu novej linky metra v HafenCity, sa múzeum ponoriek muselo v roku 2007 presťahovať na svoje súčasné miesto.
Zdroj: Dimenzie č.4/2025
Toto je úryvok z članku. Celý si ho môžete prečítať v archíve
s prístupom k obsahu všetkých časopisov Dimenzie
Prosím Log In. Nie ste členom? Pridajte sa k nám
