Program Buran (1974-1993) bol najambicióznejší a najdrahší projekt sovietskej, neskôr ruskej kozmonautiky, zameraný na vývoj viacnásobne použiteľnej vesmírnej lode určenej na pilotované lety. Jej súčasťou bol aj rozmerný nákladný priestor umožňujúci širokú paletu činností.
Jozef Veselý
Foto: autor
Ak navštívite technické múzeum v meste Speyer v Nemecku (spolková krajina Porýnie-Falcko), môžete uvidieť a podrobne si prehliadnuť OK-GLI, testovací model tohto obrovského raketoplánu pre letové skúšky. Pri chvoste mal napevno primontované prúdové motory pre vzlet a pristátie. Okrem tohto bolo vyrobených ďalších 5 testovacích kusov. Dnes sú vystavené v múzeách v Rusku a jeden z nich sa nachádza v skladoch testovacej základne v meste Peresvet v Moskovskej oblasti. V rôznom štádiu rozpracovanosti boli vyrobené aj raketoplány pre samotný let do vesmíru. Jeden s označením OK-1.01, pôvodne nazvaný Bajkal, neskôr premenovaný na Buran, absolvoval 15.11. 1988 jediný a zároveň posledný nepilotovaný let, pri ktorom dvakrát obletel Zem a aj bezpečne pristál. V máji roku 2002 bol zničený, keď sa naň, pod váhou vody, zrútila strecha hangáru na základni v Bajkonure. Okrem tohto bol na 95 percent hotový ďalší kus a asi z polovice ešte jeden. Pripravovali sa ešte tri kusy druhej generácie, ale len jeden z nich bol dokončený asi na 30 percent. Podľa pôvodných plánov malo byť vyrobených 5 orbitálnych lodí typu Buran. Celý program, ktorý začal ako odpoveď na americký kozmický program Space Shuttle, bol z finančných dôvodov úplne ukončený v roku 1993. Na rozostavaných raketoplánoch sa už ďalšie práce nerealizovali.
Zdroj: Dimenzie č.2/2026
Toto je úryvok z članku. Celý si ho môžete prečítať v archíve
s prístupom k obsahu všetkých časopisov Dimenzie
Prosím Log In. Nie ste členom? Pridajte sa k nám
