Slovensko ako suverénny aktér v novom svete

Súčasná globálna scéna pripomína rozbúrené more, v ktorom sa nanovo definujú siločiary medzi Washingtonom, Pekingom a Moskvou. Slovensko, aj keď je rozlohou menší štát, v tomto súboji obrov nie je iba pasívnym divákom. Naša budúcnosť a prosperita závisia od toho, ako dokážeme v tejto novej multipolárnej realite kráčať s hlavou hore a s jasným vedomím vlastných záujmov.

Vzťah so Spojenými štátmi zostáva pre nás dôležitý, pretože je kľúčovým pilierom bezpečnosti. Ako spoľahlivý spojenec v NATO rozvíjame partnerstvo, ktoré je postavené na moderných technológiách a obrane, čo potvrdzuje aj agenda prezidenta Petra Pellegriniho pre rok 2026. Prezident kladie dôraz na to, aby vzťah s Washingtonom nebol len o „nákupoch zbraní“, ale o investíciách do vedy a inovácií. Súčasne podporuje príchod amerických technologických firiem zameraných na polovodiče a umelú inteligenciu.
Naša partnerská spolupráca s USA teda už nie je len o vojenskej technike, ale aj o zdieľaní inovácií, ktoré môžu posunúť slovenskú ekonomiku k vyššej pridanej hodnote. Bezpečnostná a obranná spolupráca medzi Slovenskom a USA sa v tomto roku rozšírila o strategické hospodárske a energetické rozmery, ktoré dopĺňajú pôvodnú vojenskú dohodu z roku 2022 (DCA).

Premiér Robert Fico podpísal vo Washingtone záväznú strategickú medzivládnu dohodu o spolupráci v civilnej jadrovej energetike. Vytvára rámec pre spoluprácu na využívanie pokročilých jadrových technológií a pre výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach s výkonom do 1200 MW. Americký minister energetiky Christopher A. Wright zdôraznil, že táto dohoda posilňuje európsku energetickú bezpečnosť a suverenitu pre nasledujúce desaťročia.

Súčasné Slovensko sa nebojí pozerať ani smerom na Východ a to s pragmatizmom, ktorý si vyžaduje 21. storočie. Usiluje sa rozvíjať vzťahy s Čínou ako s globálnym hráčom na báze pragmatizmu a ekonomických záujmov, pričom zdôrazňuje rešpekt k suverenite a nezasahovanie do vnútorných záležitostí, čo Peking vníma veľmi pozitívne. Čína pre nás predstavuje strategickú príležitosť. Nie ako politický vzor s vládnucou jednou politickou stranou, ale ako hospodársky gigant.

Nedávne povýšenie slovensko-čínskych vzťahov na úroveň strategického partnerstva a bezvízový styk na dobu 15 dní pri cestách za biznisom alebo turizmom, otvorili dvere našim exportérom – najmä výrobcom poľnohospodárskych a technologických produktov. A samozrejme, toto partnerstvo láka čínske investície, ktoré na Slovensku môžu vytvoriť nové pracovné miesta v odvetviach budúcnosti, ako je napríklad elektromobilita a budúca gigantická fabrika na výrobu batérií v Šuranoch. Čína môže takto pomôcť udržať konkurencieschopnosť slovenského automobilového priemyslu v globálnom meradle. Veľa sa tiež diskutuje aj o možnom zapojení čínskych investícií do veľkých infraštruktúrnych projektov na Slovensku, napríklad do modernizácie železníc a mostov. No zatiaľ iba diskutuje.

Pokiaľ ide o Rusko, Slovensko si zachováva realistický pohľad. Aj keď je pevnou súčasťou európskych štruktúr, odmieta politiku „novej železnej opony“. Pre Slovensko zostáva hlavnou prioritou stabilita dodávok plynu a ropy. Vláda presadzuje politiku, ktorá odmieta unáhlené odstrihnutie sa od ruských surovín, ktoré by ohrozilo ceny energií pre domácnosti a konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Našou ambíciou by mala byť preto normalizácia vzťahov s Ruskom, ktorá je nevyhnutná minimálne pre dlhodobú energetickú stabilitu strednej Európy.

V súčasnej zložitej geopolitickej hre môže byť najväčšou zbraňou Slovenska jeho suverenita. Slovensko sa mení na štát, ktorý vie povedať „áno“ spolupráci, ale aj „nie“ diktátu, ak by mal poškodiť naše národné záujmy. Budúcnosť Slovenska preto vidím v úlohe sebavedomého aktéra, ktorý dokáže komunikovať s každým, kto si ctí vzájomný rešpekt. Práve táto schopnosť byť racionálnym hlasom v emóciami zmietanom svete je to, čo nám v budúcnosti zabezpečí nielen mier, ale aj prosperitu.

V rámci nového globálneho usporiadania nemôžeme prehliadať ani otázku Ukrajiny a jej budúcnosti po skončení vojnového konfliktu. Pre Slovensko je Ukrajina kľúčovou bezpečnostnou výzvou. Je prakticky našou politickou investíciou do nastolenia trvalého mierového usporiadania ukrajinsko-ruských vzťahov. Trvalý mier pomôže pretransformovať Ukrajinu na predvídateľného a prosperujúceho partnera. Cieľom mierových rokovaní nemôže byť vytvorenie nárazníkovej zóny neistoty, ktorá bude kópiou izraelsko-palestínskych vzťahov.

Je teda Ukrajina pre Slovensko rizikom? Odpoveď nie je čiernobiela. Rizikom by bol určite destabilizovaný a hospodársky rozvrátený štát s nekontrolovaným pohybom zbraní a ozbrojených skupín v blízkosti našej hranice, respektíve na slovenskom území. Práve preto je v našom bytostnom záujme, aby sa budúca povojnová obnova Ukrajiny stala úspešným príbehom novej stability.

Je chvályhodné, že Slovensko sa na možný proces obnovy Ukrajiny pozerá pragmaticky. Chce byť aktívnym partnerom, keďže obnova môže byť aj novým hospodárskym impulzom pre slovenské firmy a najmä pre východné Slovensko. Otázne ale zostáva, ako sa v takomto procese prejaví rastúca sila ,,ukrajinského kapitálu“ na Slovensku a napríklad v Zakarpatskej oblasti. Môže to byť aj opačne – ukrajinský kapitál zabezpečí aj rozvoj východného Slovenska…

Suverenistická politika Ficovej vlády ide ruka v ruke s otázkou, ako vidíme ďalšiu budúcnosť Slovenska v Európskej únii? Mali by sme ju vidieť ako cestu od pasívneho „prijímateľa pravidiel“ k sebavedomému „spolutvorcovi riešení“. Éra slepého pritakávania bruselskej administratíve sa končí a začína sa éra nielen slovenskej národnej emancipácie v rámci európskeho spoločenstva. Budúcnosť Slovenska v EÚ bude spočívať v presadzovaní politiky, ktorá rešpektuje národné špecifiká a právo veta v kľúčových otázkach, ako sú napríklad dane či kultúrno-etické normy. Naším cieľom by nemalo byť rozbíjanie Únie, ale jej oprava. Čiže návrat k pôvodným hodnotám hospodárskej spolupráce a prosperity bez zbytočného ideologického tlaku. Slovensko môže byť racionálnym hlasom strednej Európy, ktorý chápe výhody spoločného trhu, ale odmieta federalizáciu na úkor vlastnej identity.

Byť súčasťou EÚ pre nás znamená mať silné slovo pri stole, kde sa rozhoduje o budúcnosti kontinentu. Naša sila spočíva v tom, že vieme byť mostom – vieme komunikovať s Bruselom, ale nestrácame kontakt s realitou v našich regiónoch. Budúcnosť Slovenska je v Únii, ktorá je silná v tom, čo nás spája, ale tolerantná k tomu, v čom sme odlišní.
Slovensko v tomto roku už nie je „tým malým štátom z Východu“. Je štátom, ktorý má jasnú bezpečnostnú stratégiu, vyvážené vzťahy s veľmocami a jasnú víziu svojej úlohy v Európe. Táto nová suverenita nám dáva silu nielen prežiť v rozbúrenom svete, ale v ňom aj prosperovať. A práve v tomto sebavedomom a rozvážnom prístupe leží najväčšia záruka našej pozitívnej budúcnosti.

Aj keď je otázka rozpadu Európskej únie v tomto roku jednou z najdiskutovanejších tém, väčšina serióznych prognóz sa prikláňa k názoru, že EÚ sa skôr transformuje než zanikne. Aj keď  niektorí lídri, ako Viktor Orbán, predpovedajú jej postupný rozklad, rozpad nie je pravdepodobný. Nevyhnutná je zmena. Pre štáty, ako je Slovensko, by odchod z EÚ alebo jej rozpad znamenal hospodársku katastrofu. Slovensko je orientované na export a jeho priemysel je životne závislý od jednotného trhu. Rozpad by znamenal napríklad návrat k colným bariéram, čo by zruinovalo jeho možnú prosperitu.

Zatiaľ sa namiesto rozpadu čoraz častejšie skloňuje „viacrýchlostná Európa“ alebo reforma jej fungovania. Slovensko a menšie štáty trvajú na zachovaní národnej suverenity v kľúčových otázkach. Tak či tak Európska únia nekončí, ona iba ,,dospieva“. V každom prípade musí byť menej idelogickou a viac praktickejšou. Slovensko už nie je v nej pasívnym pasažierom, ale hlasom, ktorý volá po rozume a návrate k podstate európskej integrácie. Naša budúcnosť v EÚ nie je o strate identity, ale o sile byť súčasťou celku, ktorý nás chráni v búrke globálnych zmien. Práve v tejto reformovanej a férovejšej Únii vidím záruku, že náš slovenský úspech nebude len krátkou epizódou, ale trvalým stavom.

Mgr. Róbert Matejovič
Foto: Jaroslav Sekeres/Shutterstock