Európska či ukrajinská únia?

Ako poslanec dlhodobo zdôrazňuje, že súčasná Európska komisia a Európsky parlament by sa mali prioritne venovať problémom Európanov a obyvateľov Európskej únie, a nie neustále riešiť problémy celého sveta. Kriticky poukazuje na to, že v ostatných rokoch je prioritou najmä Ukrajina. ,,Stále len Ukrajina sem, Ukrajina tam. Pomaly v plénach už nič iné neriešime, len to, ako ešte viac peňazí poslať na Ukrajinu. Maďarsku, ktoré platí do rozpočtu Únie príspevok, eurofondy blokujú. Ale na Ukrajinu, ktorá nie je členským štátom EÚ, stovky miliárd eur posielajú. Rodinám na pomoc s bývaním alebo mladým na to, aby mali v Európe budúcnosť, peniaze nedávajú, ale Zelenskému ich naďalej posielajú. Pri všetkej úcte, toto nie je ukrajinská únia. Toto je Európska únia, ktorá sa má venovať európskym problémom. Ukrajina nie je jej členským štátom a dlho ním ani nebude,“ povedal v nedávnej rozprave v Parlamente.   

Pán poslanec, ako komentujete nedávne rozhodovanie v Európskom parlamente o odvolávaní predsedníčky Európskej komisie z jej funkcie? Ako je možné, že v prvom pokuse v lete poslanci koaličných frakcií ignorovali napríklad rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Komisia nezákonne zatajila dôležité informácie v afére Pfizergate a že sa peniaze daňových poplatníkov používali svojvoľným, nezákonným a údajne skorumpovaným spôsobom?
V európskych voľbách v júni 2024 sa občania rozhodli určitým spôsobom. Zvolili súčasné zloženie európskych poslancov a prostredníctvom nich bola Ursula von der Leyenová podržaná vo funkcii predsedníčky Komisie. V tejto funkcii ju držia socialisti, ľudovci, progresívci, zelení a zopár ďalších poslancov. Nezabúdajme, že zo Slovenska pani Leyenovú kryjú progresívci a kresťanskí demokrati. Nehľadajme v tom žiadnu racionalitu, ktorá by sa mala zakladať na odbornosti, dôkazoch či očividných súvislostiach. Zvolenie pani Leyenovej bolo čisto politickým rozhodnutím. Potrebovali tam mať bábku, s ktorou vedia lobisti a globalisti hýbať ako treba. A túto úlohu pani Leyenová splňuje dokonale. Ale Európa potrebuje silných lídrov, nie bábky, pretože inak sa nikam nepohneme a naše zaostávanie voči zvyšku sveta sa bude naďalej  prehlbovať.

Je už aféra Pfizergate definitívne vyšetrená a ukončená?
Nie je uzavretá a ani nemôže byť, kým šéfka Komisie nevyloží karty na stôl. Táto aféra je symbolom skorumpovanej a netransparentnej Komisie, ktorá si myslí, že je nad zákonom. Esemesky „zmizli“ a Komisia sa vyhovára, že boli bezvýznamné. Toto je urážka zdravého rozumu, aj občanov EÚ. Kým sa zodpovední nepostavia pred spravodlivosť, nemôžeme hovoriť o dôvere. Táto kauza len ilustruje to, ako veľmi sa EÚ zmenila. A z rečí o „transparentnosti“ zostali už len prázdne floskuly pre masy. Som presvedčený o tom, že pani Leyenová sa za svoje kauzy bude zodpovedať, ale osobne pochybujem, že to bude počas jej funkčného obdobia. Naozaj, málokedy sa vo svete stáva, že najvyššieho lídra nejakého štátu či nejakej organizácie odvedie polícia v putách počas výkonu svojej moci. Ale raz aj pani Leyenová skončí a som presvedčený o tom, že potom bude stáť pred súdom.

Tvrdíte, že ničí Európu najmä vojnovou a sankčnou politikou, dvojbiliónovým rozpočtom a likvidačnými greendealovými opatreniami. Kto určuje témy a obsah jednotlivých politík predsedníčky a celej Komisie? Ide o jej svojvoľné presadzovanie tém a politík alebo sa opiera o kolektívne rozhodovanie a konsenzus v Komisii. Aká je pravda
Áno, Ursula von der Leyenová už nekoná ako predsedníčka Komisie. Koná ako nejaká „hradná pani“. Politiky, ktoré presadzuje, už dávno nie sú výsledkom konsenzu ľudí či odborníkov, ale čisto jej osobných záujmov a ideologickej agendy úzkej skupiny lobistov okolo nej. Komisia mala byť pôvodne kolektívnym orgánom úradníkov, ktorí plnia a technicky organizujú vôľu a  rozhodnutia členských štátov EÚ. No pod vedením pani Leyenovej sa Komisia zmenila na tvrdo centristický aparát moci, ktorý vystupuje voči členským štátom ako nejaký nadvládca. Všetky témy sa tlačia zhora bez diskusie, pretláča ich s niektorými členskými štmi, a je zrejmé, že bez rešpektu k národným záujmom. Toto nie je Európa spolupráce, ale Európa direktív a ideologických ťažení. A pokiaľ tomu nebudeme jasne oponovať, bude to mať mnoho neblahých následkov.

Ako by bolo možné zastaviť proces transformácie EÚ na vojenskú úniu? Oficiálne sa presadzuje ako ,,projekt, ktorý podporujú takmer všetky vlády členských štátov EÚ“. Kto takúto transformáciu vôbec navrhol či nariadil?
Nazývajú to tzv. obrannou úniou, ale vôbec nevedia, ako má vyzerať. Chcú militarizovať Európu, ale netušia, aký bude vzťah nových štruktúr k armádam členských štátov, k  existujúcemu NATO a tak ďalej. Zatiaľ to vyzerá tak, že by to mala byť ďalšia „predĺžená päsť“ Washingtonu za naše peniaze. Nikto to v Európe neschválil, nebolo o tom referendum, neprebehla diskusia. Iniciatíva nevzišla od občanov alebo parlamentov. Vzišla z bruselských kancelárií, ktoré idú jednou rukou akože podporovať priemysel, pričom druhou rukou ho dusia nezmyselnými reguláciami. Tvoria chaos a ani netušia, že ho vytvárajú.

Pozrime sa bližšie aj na najnovšiu obchodnú dohodu medzi USA a EÚ. Prečo jej obsah nebol prekonzultovaný ani vo vládach a v parlamentoch členských štátov? Doteraz nevieme, do akých sektorov, respektíve do čoho chce EÚ v USA investovať 600 miliárd dolárov. A prečo práve takúto sumu a z akých zdrojov? Vy to viete?
Slovenský (presnejšie smerácky) komisár Maroš Šefčovič, ktorý je snáď najhorlivejším bojovníkom za odpájanie sa Európy od ruských surovín, tu nemal čo robiť. EÚ nemá geopolitickú silu, aby dokázala niečo vyjednať. Rovnako Ursula von der Leyenová, ktorú nechávajú pri serióznych rozhovoroch sedieť pred dverami. A keď sa dostane na rad, tak „dostane po nose“ od silnejších. Dohoda medzi USA a EÚ je jasným dôkazom potupy a porážky Európy. Trump je pri sile a podstata tzv. európskych lídrov je očividne vyprahnutá. Jednoducho povedané, nevedia, nedokážu a nemôžu pracovať v prospech Európy, ak je ich ideologický základ len progresívny fanatizmus a hľadanie nepriateľov.

Podobne to platí aj o nákupe amerického LNG, ropy a jadrových palív v hodnote 750 miliárd dolárov. Ako chce pani Ursula a Komisia tento nákup presadiť – nadiktovaním členským štátom podľa nejakých objemových kvót? Prečo Európsky parlament je v tejto téme ticho?
Väčšina Parlamentu mlčí rovnako ako mlčala aj v prípadoch, ktoré boli a sú dôvodom na odvolanie pani Layenovej z funkcie, respektíve napriek stovkám dôkazov o tom, že Komisia zlyháva vo všetkom. Najväčšou otázkou v tejto veci je to, či mala šéfka Komisie vôbec kompetenciu riešiť a zaväzovať členské štáty ku konkrétnym nákupom tovarov za obrovský finančný objem. Som presvedčený o tom, že na to nemá žiadny mandát. Jej konanie spochybňuje už aj niekoľko renomovaných odborníkov na európske právo, takže kritika je legitímna. Ak však ide o Slovensko, malo by sa držať svojho pohľadu na energetickú politiku bez ohľadu na utopické sny pani Leyenovej a predstavy bruselskej byrokracie.

Ako hodnotíte súčasnú zahraničnú politiku EÚ voči Ukrajine a Moldavsku v tieni ostrej rusofóbie? Ide o dva vysoko rizikové štáty, s ktorými chce Brusel expresne urýchliť a ukončiť prístupové rokovania o členstve v EÚ. Na Ukrajine pokračuje vojna, v Moldavsku je proti členstvu v EÚ autonómne Gagauzsko a takisto Podnestersko. Európsky parlament doteraz nenavrhol žiadny konkrétny mierový plán pre Ukrajinu ani plán pre zníženie politického a sociálneho napätia v Moldavsku…
Súčasná zahraničná politika EÚ voči Ukrajine a Moldavsku je krajne nezodpovedná. Brusel tlačí na rýchle členstvo bez ohľadu na situáciu, pričom Ukrajina je vo vojne a Moldavsko je hlboko polarizované. Nikto tu nenavrhol žiadny reálny plán ani mechanizmus pre zmiernenie konfliktov, zatiaľ čo bruselská „vrchnosť“ hrá rusofóbnou kartou a ignoruje riziká i názor občanov. Okrem toho, že sa toleruje kyjevské bezvládie, zasahovanie do moldavských volieb a represia tamojšej opozície, Brusel nás vystavuje ďalším rizikám. Veď sa pozrime na to, akým obrovským vnútorným problémom čelí súčasná Európska únia. Je isté, že jej rozšírením o veľmi problematické štáty, akými sú Ukrajina či Moldavsko, by sa tieto problémy a konflikty vo vnútri EÚ zásadne iba prehĺbili, a časom by viedli zrejme k jej rozpadu. Jednoducho, ak máte v živote veľké problémy, tak riešením nie je naložiť si ešte viac problémov. Ale naopak, treba ich začať riešiť.

 Zdroj: Dimenzie č.4/2025