Staré mesto Labin

Na kopci v nadmorskej výške 320 metrov sa rozprestiera z počiatku opevnené stredoveké mestečko Labin, dnes historická mestská časť pod názvom Staré mesto. Vypína sa nad populárnym letoviskom a prístavom Rabac, kedysi rybárskou osadou na Kvarnerskej riviére, v ktorej sa história organizovaného cestovného ruchu začala písať ešte koncom 19. storočia.

Labin sa v ére Histrijcov, Liburnov aj Rímskej ríše nazýval Albona (Mesto na kopci). Po prvykrát sa nespomína v zachovalých písomnostiach, ale na zachovanom kamennom reliéfe, na ktorom je vytesaný rok 285 n. l.

Rodisko Matija Vlačića Ilirika

Historické pramene tvrdia, že mesto bolo vybudované na mieste pôvodnej keltskej osady zo 4. storočí p.n.l. Rimania ju získali v 2. storočí p.n.l., keď obsadili celú Istriu. Staré mesto za svoju súčasnú architektonickú podobu vďačí najmä Benátskej republike, ktorá ho spravovala 377 rokov od roku 1420 do roku 1797. A práve v dobe Benátčanov sa tu v roku 1520 narodil Matthias Flacius zvaný Illyricus (Matija Vlačić Ilirik), chorvátsky protestantský teológ z rodu Frankovičových, historik, filozof a filológ, blízky spolupracovník Martina Luthera a Filipa Melanchtona. Pripravil napríklad norimberské vydanie zozbieraných spisov Majstra Jána Husa. Patril k veľkým kritikom pápeža (považoval ho za Antikrista) a k editorom monumentálneho 13-zväzkového diela Magdeburské storočia (Centuriae Magdeburgenses), ktoré sa zaoberajú kritickými dejinami kresťanstva.

Labinská republika

Súčasný Labin je dnes kultúrnym a administratívnym centrom regiónu Labinština, do ktorého patrí 17 mestských sídel (častí), v ktorých celkovo žije viac než 25 000 obyvateľov, vrátane talianskej, srbskej a bosnianskej (moslimskej) menšiny. Mesto je rozdelené na dve časti – Staré mesto (Stari grad) a Podlabin, novšiu časť mesta, ktorá je spojená s viac než 400-ročnou baníckou históriou a ťažbou čierneho uhlia. V tunajších baniach pracovali aj Česi, Maďari, Poliaci, Moravania aj Slováci. A pracovali v nich aj počas prvého generálneho štrajku baníkov na svete. Ten vyprovokovali fašisti, ktorí pred Mussoliniho pochodom na Rím obsadili a podpálili sídlo Robotníckeho výboru v Terste a zaútočili na predstaviteľov baníckeho odborového zväzu Raša. Ďalším dôvodom bolo konanie majiteľov baní, ktorí nevyplatili baníkom prémiu za február 1921. Takto reagovali na rozhodnutie baníkov, ktorí si vzali deň dovolenky, aby 2. februára oslávili sviatok Svätej Barbory a sviatok Hromnice spojený s významom svetla a očisty. Keď 1. marca 1921 v Pazine skupina talianskych fašistov chytila a zbila na železničnej stanici Giovanniho Pippana, ktorého k baníkom vyslala Talianska socialistická strana z Terstu, baníci 3. marca obsadili bane a 7. marca 1921 vyhlásili v Labine svoju samosprávnu Labinskú republiku so sloganom Kova je naša (Baňa je naša). Existovala iba 40 dní, keď 8. apríla 1921 talianski vojaci, na žiadosť majiteľov baní, potlačili vzburu a zlomili odpor baníkov. A tak toto povstanie vstúpilo do dejín ako prvé antifašistické povstanie v Európe. Istria a Labin sa súčasťou Chorvátska stali až po druhej svetovej vojne.

Zdroj: Dimenzie č.4/2025