Ivan Knez

Rozvíja malé ,,Monte Carlo“

,,Aj keď sme iba mestečko, máme čo ponúknuť Európe aj svetu. Stali sme sa turistickou mekkou a hospodárskym rajom. Naši občania sú bohatí,“ hovorí Ivan Knez, populárny primátor mesta Biograd na Moru, jednej z najvyhľadávanejších destinácií Čechov a Slovákov v severnej Dalmácii.

Róbert Matejovič
Foto: autor

Primátorom mesta je už štvté volebné obdobie. Sám seba považuje za obyčajného a pracovitého človeka, ktorý každého pozdraví, každého si vypočuje, každému podá ruku a každému sa usiluje pomôcť, ako sa len dá. Má povesť veľkého vizionára, žoviálneho a pragmatického komunálneho politika. Tvrdí, že za doterajšie výsledky je vďačný nielen svojim spolupracovníkom, ale celému tímu, ktorý sa maximálne angažujú vo svojej práci v prospech ďalšieho rozvoja mesta a cestovného ruchu.   

Biograd na Moru (Biele mesto na mori) sa rozprestiera na malom poloostrove medzi zátokami Bošana a Soline. Obkolesené je prírodnými a národnými parkami (Kornati, Krka), modernými prístavmi a nábrežím, ktoré ponúka pohľady na ostrov Pašman, na jednu z najmalebnejších morských tiesňav – Pašmanský kanál a na ostrovčeky Planac a Svätá Katarína.   

Historické dedičstvo

Toto bývalé kráľovské mesto má zaujímavú históriu. Po prvýkrát sa spomína v polovici 10. storočia v spise byzantského cisára Konštantína VII. Porfyrogeneta. Podľa známej legendy ho založili Chorváti na pozostatkoch pôvodne liburnskej osady Blandone v Bošanskej zátoke.

Mesto svoj najväčší rozkvet zaznamenalo v 11. a 12. storočí, keď bolo sídlom niekoľkých chorvátskych kráľov a biskupov. Za svoje sídlo si ho vybral aj jeden z najväčších a najsilnejších chorvátskych stredovekých kráľov Petar Krešimír IV. Veľký (? – 1075), ktorý k stredovekému chorvátskemu štátu pripojil Dalmáciu, niektoré ostrovy, Bosnu aj Slavónsko. Náboženskou prozápadnou (katolíckou) reformou definitívne priklonil chorvátsku kresťanskú cirkev k Rímu

a tvrdo potlačil povstanie a opozíciu proti západnej orientácii. Ideologicky proti nej nasadil najmä Rád sv. Benedikta (benediktínov) a súhlasil s tým, aby pôvodnú staroslovanskú (byzantskú) liturgiu nahradil latinský obrad s latinským jazykom.      

V Biograde na Moru v roku 1102  za chorvátskeho kráľa korunovali uhorského kráľa Kolomana z rodu Arpádovcov. V roku 1202 bol útočiskom pre mnohých utečencov zo Zadaru, ktoré proti pápežovej vôli obsadili vojaci Štvrtej (koristníckej) križiackej výpravy spolu s Benátčanmi (dobyli Konštantínopol, havné mesto Byzantskej ríše). V 13. a 14. storočí mestu vládli kniežatá z Cetiny, vranskí templári a bribirské kniežatá chorvátskeho rodu Šubićových. ,,Naše mesto bolo takmer 400 rokov súčasťou Benátskej republiky (1407-1797). Trpelo v dôsledku benátsko-tureckých vojen. V 17. storočí bolo hlavným strediskom chorvátskeho vojska, ktoré malo veľkú oslobodzovaciu úlohu v protitureckých vojnách. Hospodársky a kultúrne sa mesto začalo budovať a rozvíjať až začiatkom 19. storočia počas obdobia francúzskej a neskôr rakúskej nadvlády,“ vysvetľuje mi Ivan Knez, primátor mesta, ktoré výraznejší rozvoj organizovaného turizmu zaznamenalo až medzi dvoma svetovými vojnami v ére Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, respektíve Juhoslovanského kráľovstva. Prví zahraniční hostia sem začali prichádzať z Československa v 20.tych rokoch 20.storočia. Prvý hotel bol v meste postavený v roku 1935, keď sa mesto definitívne otvorilo turistom z celého sveta.

Primátori za mier

Súčasný hospodársky, kultúrny a turistický rozvoj mesta je úzko spätý s osobnosťou primátora Ivana Kneza. Keď som sa zamýšľal nad výsledkami jeho doterajšieho 16-ročného pôsobenia vo funkcii, hľadal som najväčší impulz či bod zlomu, ktorý mu pomohol postaviť na nohy hospodársky rozvoj a cestovný ruch v meste.

Jeho príbeh sa začal písať v roku 2006, keď bol po prvýkrát zvolený za primátora tohto viac než päťtisícového mestečka. Vtedy bolo viac-menej ospalým, uzavretým a nedostatočne rozvinutým strediskom cestovného ruchu v srdci jadranského pobrežia v Chorvátsku, ktorého stagnáciu výrazne ovplyvnila päťročná vlastenecká vojna, srbské (juhoslovanské) bombardovanie v roku 1993 a odchod mladej i strednej generácie do zahraničia za lepším životom.

Čo tak výrazne pomohlo primátorovi zmeniť kurz a oživiť mestečko? ,,Keď sa v roku 2008 stal Biograd členom medzinárodnej organizácie Primátori za mier (Mayors for Peace), nevedel som si predstaviť, kam nás to zavedie a čo všetko sa nám podarí dosiahnuť. Na členstvo mesta som pristúpil bez dlhého rozmýšľania. Vtedy nám do služobnej schránky elektronickej pošty nášho úradu prišla oficiálne pozvánka so stručným popisom toho, čomu presne sa venuje táto mimovládna organizácia, ktorej cieľom je svet bez jadrových zbraní. Založená bola v roku 1982  so sídlom v Japonsku a doteraz ju vedú primátori miest Hirošima a Nagasaki. Keďže som známy tým, že rád premýšľam mimo zaškatuľkovaných systémov (out of the box), v členstve som videl príležitosť, ako by som mohol medzinárodne zviditeľniť naše turistické mestečko tak, aby bolo akousi novou spojnicou s Európou a so svetom,“ hovorí pán Knez. ,,Vďaka tomuto členstvu sa nám podarilo postupne dostať mestečko na mapu mierových miest a prestížnych turistických a kultúrnych destinácií v Chorvátsku, budovať novú infraštruktúru a organizovať zaujímavé medzinárodné podujatia, ako napríklad Croatia Harley Days alebo European H.O.G. Rally,“ vysvetľuje mi Ivan Knez. 

Toto je úryvok z rozhovoru. Celý si ho môžete prečítať v archíve.
Prosím Log In. Nie ste členom? Pridajte sa k nám