Po obnovení nezávislosti v roku 1991 Gruzínsko ihneď začalo s obnovovaním mostov so Západom a pokračovalo na ceste k európskej integrácii. Po celé desaťročia má toto smerovanie neochvejnú podporu viac než 80 % obyvateľstva,“ konštatuje Revaz Beshidze, gruzínsky veľvyslanec na Slovensku.

Revaz Beshidze (veľvyslanec Gruzínska v Slovenskej republike)
Foto: archív Dimenzie

 

,,Gruzínsko vždy patrilo do európskej civilizácie.“

,,V roku 2022  dosiahlo silný hospodársky rast.“

,,3.marca 2022 oficiálne požiadalo o udelenie štatútu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ.“

 

 

Deň nezávislosti Gruzínska

Gruzínsko oslávilo 26. mája Deň nezávislosti, ktorým si pripomína 105. výročie vzniku Prvej Gruzínskej demokratickej republiky. Aj keď mala krátke trvanie (1918-1921) v dôsledku sovietskej okupácie na ďalších 70 rokov, položila neotrasiteľné základy modernej demokracie štátu.

Je pre mňa mimoriadnym potešením a cťou slúžiť ako veľvyslanec Gruzínska v Slovenskej republike, keďže tento rok oslavujeme 30. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi našimi štátmi. S potešením konštatujem, že majú vynikajúce vzťahy v bilaterálnom aj multilaterálnom rozmere. Rád by som vyjadril svoju vďaku za výraznú slovenskú podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznávaných hraníc, ako aj európskej a euroatlantickej integrácii Gruzínska.

Slovenská podpora

Slovenská republika je spoľahlivým priateľom a partnerským štátom Gruzínska, o čom svedčí čoraz aktívnejší vzájomný bilaterálny politický dialóg. Kontakty v rôznych oblastiach sú pravidelné a výrazne narastá dynamika návštev na vysokej a najvyššej úrovni. Tohtoročná oficiálna návšteva ministra zahraničných vecí Gruzínska, ktorá vyústila do podpisu spoločného protokolu o spolupráci, ešte viac posilní väzby medzi obidvoma rezortmi zahraničných vecí a potvrdí efektívnu pomoc Slovenskej republiky Gruzínsku na ceste k európskej integrácii.

Veľmi si vážime spoluprácu Gruzínska so štátmi ,,Slavkovského formátu“.  Najmä počas slovenského predsedníctva 5. júna 2023 predsedovia národných parlamentov tohto formátu spoločne navštívili Gruzínsko. Pomerne plodné stretnutia mali s gruzínskym predsedom parlamentu, predsedom vlády a s prezidentom. Potvrdili svoju neochvejnú podporu európskej ašpirácii Gruzínska a vyjadrili svoj záväzok poskytnúť Gruzínsku pomoc na ceste do Európy.

Návrat do Európy

Gruzínsko počas svojej histórie vždy dodržiavalo spoločné európske hodnoty, ktoré tvoria základ dnešnej Európy. Počas svojej dlhej histórie Gruzínsko vždy patrilo so európskej civilizácie a naďalej sa vyznačovalo pokrokom a vývojom na európskom kontinente. Hodnoty, ktoré tvoria základný kameň modernej Európskej únie, sú tými istými základmi, ktoré položili základy ústavy Prvej Gruzínskej demokratickej republiky. Pokrokové myšlienky, ktoré boli pozoruhodné aj vo vtedajšej Európe, a hodnoty, ktoré obsahovala ústava z roku 1921, zostali nezmazateľne vtlačené do historickej pamäti štátu a odo dňa znovuzískania nezávislosti ju naďalej sprevádzajú na ceste domov – do jej európskej rodiny.

Po obnovení nezávislosti v roku 1991 Gruzínsko ihneď začalo s obnovovaním mostov so Západom a pokračovalo na ceste k európskej integrácii. Jedným z niekoľkých dôležitých míľnikov bolo podpísanie dohody o pridružení v roku 2014, vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu. Táto dohoda otvorila vyhliadky na politickú a hlbšiu hospodársku integráciu s EÚ a bezvízový styk do štátov EÚ/Schengenu, ktorý bol Gruzínsku udelený v roku 2017, čo zabezpečilo ešte užšie medziľudské kontakty.

Štatút kandidáta na členstvo v EÚ

Gruzínsko sa v priebehu rokov priblížilo k členstvu v EÚ. V reakcii na drastické zmeny geopolitickej reality v regióne, ktoré sa udiali na začiatku roka 2022, oficiálne požiadalo o udelenie štatútu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ 3. marca 2022. Viedlo to k historickému rozhodnutiu EÚ v júni 2022 – poskytnúť Gruzínsku európsku perspektívu. 

Európska perspektíva odštartovala úplne novú fázu vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom, keďže sa s ním začalo rátať v rámci rozširovania Únie. Tento nový proces si od Gruzínska vyžaduje oveľa viac úsilia, ale zároveň vytvára ďalšie príležitosti pre štát a jeho obyvateľov, ktoré je Gruzínsko ochotné a pripravené využiť. Gruzínsko naďalej napreduje na ceste k členstvu v EÚ. Dosiahlo výrazný pokrok v plnení 12 odporúčaní, ktoré mu boli vydané minulý rok ako podmienka pre získanie štatútu kandidátskej krajiny pre členstvo v EÚ.  Gruzínsko očakáva, že jeho úspechy dostanú náležité uznanie zo strany EÚ, ktoré sa neskôr v tomto roku premietne do dôležitých rozhodnutí, čím sa Gruzínsko posunie na cestu k integrácii do EÚ.

Po celé desaťročia má toto smerovanie neochvejnú podporu až 80 % obyvateľstva. Tieto silné ašpirácie na  vstup do EÚ a záväzok Gruzínska pokračovať na ceste európskej integrácie sú zakotvené v ústave krajiny. Bez ohľadu na neistú a zložitú geopolitickú a bezpečnostnú situáciu Gruzínsko zostáva oddané svojej historickej voľbe a naďalej presadzuje európske hodnoty a štandardy, pričom pevne a isto smeruje k členstvu v EÚ s istotou, že tam patrí so svojimi hodnotami, ašpiráciami a víziou budúceho rozvoja.

Usiluje sa o členstvo v NATO

Gruzínsko je jedným z najpokročilejších štátov z ašpirantov na členstvo v NATO. Je dobre známe, že všetky praktické nástroje, ktoré máme, pomáhajú urýchliť plné členstvo v Aliancii. Na samite v Bukurešti v roku 2008 sa spojenci dohodli, že Gruzínsko sa stane členom NATO. Toto rozhodnutie bolo opätovne potvrdené na nasledujúcich summitoch NATO. Gruzínsko dôsledne plní svoju domácu úlohu na ceste k euroatlantickej integrácii.

Gruzínsko sa v priebehu rokov aktívne zúčastňovalo v medzinárodných mierových operáciích v rámci OSN, EÚ a NATO. Mierová misia OSN v Stredoafrickej republike, mierová misia EÚ v Mali, v operáciách pod vedením NATO v Afganistane – International Security Assistance Force (ISAF) a Resolute Support Mission (RSM). V záverečnej fáze misie RSM sme podporili stiahnutie síl NATO a partnerských síl z Afganistanu, čo poskytlo hostiteľskej krajine podporu a plné možnosti tranzitu cez naše územie. Gruzínsko zostáva spoľahlivým poskytovateľom medzinárodnej bezpečnosti.

Abcházsko a región Cchinvali/Južné Osetsko

Od rusko-gruzínskej vojny v auguste 2008 zostalo 20 % štátu (gruzínske regióny Abcházsko a región Cchinvali/Južné Osetsko) okupované v rozpore so základnými normami a princípmi medzinárodného práva. Podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva Ruská federácia vykonáva efektívnu kontrolu nad okupovaným Abcházskom a regiónom Cchinvali/Južného Osetska, kde systematicky dochádza k porušovaniu ľudských práv. Bezpečnostná, ľudsko-právna a humanitárna situácia v okupovaných gruzínskych regiónoch sa zhoršuje, keďže pokračuje prax nezákonnej inštalácie žiletkových a ostnatých plotov, a početných umelých prekážok pozdĺž okupačnej línie. Únosy a nezákonné zadržiavanie Gruzíncov, vrátane žien, detí a starších ľudí, sa stali ešte poburujúcejšími. Obzvlášť znepokojujúce je, že za takýchto vážnych okolností je neustále odopieraný prístup medzinárodným organizáciám pre ľudské práva do okupovaných oblastí Abcházska a Cchinvali. Dokonca aj do Pozorovateľskej misie Európskej únie (EUMM), jedinej medzinárodnej monitorovacej misii, stále bráni v plnohodnotnej realizácii svojho mandátu na  monitorovanie situácie v okupovaných regiónoch. Rád by som poznamenal, že si veľmi vážime pozoruhodný príspevok Slovenska, ktoré poskytlo 11 zástupcov do misie EUMM v Gruzínsku.

Podpora Ukrajine a sankciám

Nevyprovokovaná vojenská agresia Ruska proti Ukrajine vyvolala otrasy na celom európskom kontinente. Obrovský úder pre bezpečnostnú architektúru kontinentu doplnilo vyhrotenie situácie v iných „hotspotoch“, ktoré Rusko vytvorilo, najmä v Gruzínsku. Gruzínska podpora suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc je pevná a nezvratná. Gruzínsko prejavuje solidaritu s Ukrajinou nielen slovami, ale aj silnými politickými a diplomatickými krokmi, a to na bilaterálnej úrovni aj prostredníctvom medzinárodných platforiem. Naše štáty sú spojené historickým priateľstvom a zdieľame rovnakú cestu európskej a euroatlantickej integrácie. Gruzínska vláda poskytuje Ukrajine značnú humanitárnu pomoc od začiatku vojny, pričom poskytuje domácu podporu aj ukrajinským občanom prichádzajúcich do Gruzínska. Vláda vyjadrila pripravenosť poskytnúť maximálnu podporu vysídleným ľuďom z Ukrajiny. Oficiálne stanovisko Gruzínska k medzinárodným reštriktívnym opatreniam uvaleným voči Rusku je plne v súlade s medzinárodným postojom. Stojíme pri našich ukrajinských priateľoch a pokračujeme v solidarite a silnej podpore.

Gruzínsko zostáva aktívnym účastníkom podujatí v medzinárodnom spoločenstve súvisiacich s bezpečnosťou. Naša tradičná spolupráca s mimovládnou organizáciou GLOBSEC vyúsťuje do každoročnej vysokej účasti gruzínskych predstaviteľov na konferencii  GLOBSEC Bratislava Global Security Forum. Ani tento rok nebol výnimkou. Premiér Irakli Garibašvili bol hlavným rečníkom v jednej z tematických diskusií tohto podujatia.

Rast HDP a príjmu z turizmu

Vízia hospodárskej politiky gruzínskej vlády je najmä na strategickej úrovni zameraná na zabezpečenie makroekonomickej stability, podporu konkurencieschopnosti gruzínskych spoločností a dosiahnutie maximálnej integrácie do jednotného trhu EÚ. Napriek výzvam spôsobených pandémiou Covid -19 a geopolitickým výzvam Gruzínsko dosiahlo v minulom roku silný hospodársky rast. Odhadovaná miera rastu reálneho HDP sa rovnala 10,1% a obchodný obrat sa zvýšil o 32 percent. Očakáva sa, že v tomto roku zostane rast dvojciferný.

Kľúčovým sektorom gruzínskeho hospodárstva je cestovný ruch, ktorý významnou mierou prispieva k zvýšeniu blahobytu obyvateľstva krajiny. Pred celosvetovým vypuknutím pandémie bolo Gruzínsko jednou z najrýchlejšie rastúcich turistických destinácií na svete s rekordnými výsledkami v roku 2019. Gruzínsko zaznamenalo rekordnú návštevnosť turistov, ktorých počet trojnásobne prevýšil gruzínsku populáciu. V roku 2022 dosiahla miera zotavenia medzinárodných destinácií 58 %, zatiaľ čo v prípade turistických destinácií to bolo 71,9 %. Najdôležitejšie je, že príjmy z cestovného ruchu vykázali rast až o 8 % v porovnaní s rokom 2019.

Energetické projekty 

Gruzínsko buduje hlavné regionálne tranzitné trasy, ktoré sú nevyhnutné na posilnenie prepojení vo svojom regióne a mimo neho. Gruzínska vláda sa zaviazala uľahčiť rozširovanie siete dodávok elektrickej energie na európsky trh. V tejto súvislosti plánuje realizovať projekt Black Sea Submarine Cable Georgia – Romania, ktorý spája región južného Kaukazu priamo s juhovýchodnou Európou prostredníctvom podmorského kábla cez Čierne more. Po spustení tento projekt prispeje k energetickej bezpečnosti Európy a regiónu južného Kaukazu a podporí rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (vrátane vodnej, slnečnej a veternej energie). S cieľom urýchliť realizáciu tohto projektu Gruzínsko spoločne s Rumunskom, Azerbajdžanom a Maďarskom podpísalo 17. decembra 2022 v Bukurešti Dohodu o strategickom partnerstve v oblasti rozvoja a prenosu zelenej energie.

Rozvojové projekty Slovak Aid

Pri tejto ekonomickej téme by som rád spomenul Gruzínsko-slovenské ekonomické fórum, ktoré sa tento rok konalo v Považskej Bystrici s láskavou podporou Dr. Nodara Giorgadzeho, honorárneho konzula Gruzínska a prezidenta spoločnosti GINO Holding. Gruzínska delegácia na čele s Levanom Davitašvilim, podpredsedom vlády, ministrom hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja, sa spolu s vysokými predstaviteľmi príslušných ministerstiev a niekoľkých gruzínskych spoločností zúčastnila na podujatí,  ktorému predsedal pán Peter Dovhun, minister hospodárstva Slovenskej republiky. Verím, že takéto podujatia podporujú upevňovanie obchodných väzieb medzi našimi štátmi. Som tiež rád, že projekty rozvojovej spolupráce, ktoré financuje Slovensko, poskytujú Gruzínsku pozoruhodnú praktickú podporu rôznym sektorom a našim regiónom. Vysoko oceňujeme , že v stratégii Slovak Aid je Gruzínsko uvedené ako prioritná krajina so štatútom „Programová krajina“ a dúfame, že Slovak Aid sa bude v Gruzínsku aktívne angažovať aj po roku 2023.

Spolupráca so Slovenskom

Bilaterálna spolupráca medzi Gruzínskom a Slovenskom je dynamická aj v oblasti kultúry a vzdelávania. Pod záštitou Veľvyslanectva Gruzínska v Bratislave, s podporou honorárnych konzulov Gruzínska na Slovensku a asistenciou Svetozára Krnu, syna známeho prekladateľa Miloša Krna, vyšlo v Bratislave v roku 2022 nové vydanie diela Rytier v koži pantera v slovenskom jazyku. Sme veľmi vďační manželom Korneliovým z Kekelidze Institute of Manuscripts of Georgia, ktorý nám veľmi láskavo poskytli grafické diela umelca Mihaia Zicha, ktorými je toto vydanie ilustrované.

Slovensko zostáva atraktívnou výskumnou a vzdelávacou destináciou pre gruzínskych študentov, výskumníkov a lektorov v rámci ročného Národného štipendijného programu SR. Z roka na rok stúpa aj počet gruzínskych študentov študujúcich na Slovensku v rámci programu Erasmus+.

Pokračujeme v našej práci na posilňovaní regionálnej spolupráce medzi Gruzínskom a Slovenskou republikou. V tejto súvislosti som absolvoval pracovné návštevy v mnohých samosprávnych krajoch Slovenska a uskutočnil som stretnutia s predsedami samosprávnych krajov, s primátormi miest, s predsedami regionálnych obchodných a priemyselných komôr a rôznymi podnikateľskými kruhmi. ktorí majú záujem rozvíjať spoluprácu s regiónmi v Gruzínsku. Počas návštev slovenskej strany predstavujeme investičné príležitosti v Gruzínsku a potenciál v oblasti ekonomiky, cestovného ruchu, energetiky, dopravy, IT a ďalších.

Naše veľvyslanectvo je naďalej odhodlané podporovať prehlbovanie existujúcich bilaterálnych vzťahov medzi Gruzínskom a Slovenskou republikou a posilňovať medziľudské kontakty medzi našimi národmi. Pri tejto príležitosti by som chcel v tento deň zablahoželať aj našim krajanom žijúcim na Slovensku, ktorým gruzínska vláda každoročne ponúka rôzne programy a projekty na podporu. Som úprimne šťastný a rovnako hrdý na to, že môžem reprezentovať svoj národ na Slovensku a nebudem šetriť svojím úsilím v prospech  rozvíjania všetkých aspektov našich priateľských vzťahov.